Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Sseth- temný lovec

Tretia kapitola

„Kde začať?“ uvažoval keď prechádzal jednou z tých tmavších ulíc. Pohyboval sa nikým nevidený a nepočutý, bol už pri kraji keď začul. „Varujem ťa Fletcher, ak mi okamžite nepovieš kde sa skrýva ten smiešny Fénixov rád pocítiš hnev môjho pána.“ Vyhrážal sa vysoký chlap druhému o hlavu menšiemu, ktorí sa krčil od strachu. „Ale ja neviem o čom to hovoríte,“ koktal ten menší, „ako chceš Silencio, Crucio!“ prvým kúzlom si zabezpečil aby nebolo počuť ani hlásku a tým druhým ho začal mučiť. Fletcher sa začal hádzať a v jeho tvári bolo vidieť ohromnú bolesť. „Takúto bolesť nespôsobujem ani tvorom ako vlkodlaci a upíry, povieš mi prečo mučíš toho muža?“ zasiahol Sseth. Neznámi mučiteľ sa otočil na nového člena tejto malej schôdzky. „Do toho ťa nič chlapček, radím ti nepleť sa do cesty temnému pánovi, môžeš na to škaredo doplatiť.“ „Ako sa volá ten tvoj pán?“ nedalo Ssethovi. „Tvoje uši sú príliš nehodné aby počuli niečo tak vznešeného ako je jeho meno.“ Odfrkol neznámi a chcel na Ssetha vrhnúť dáku peknú kliatbu, ten vďaka vycvičeným reflexom zareagoval omnoho rýchlejšie, jediným pohybom vrhol na chlapa dýku ktorá sa mu zapichla do ruky v ktorej držal prútik, ten mu vypadol a s tichým ťuknutím dopadol na zem. „Ja sa s tebou slušne rozprávam a ty ma chceš prekliať?“ hromžil Sseth, mávol rukou a jeho dýka sa mu vrátila späť aj s kúskami mäsa, rýchlim šklbnutím tieto zbytky odstránil a vrátil si ju späť do pošvy. „Ako sa voláš.“ Spýtal sa Sseth chladným hlasom a použil pri tom hipnotizáciu aby dostal pravdivú odpoveď. Hipnotizáciu musel zvládať každý lovec kvôli upírom ktorí mali túto vlastnosť vrodenú a s obľubou ju v boji používali, vždy to bolo nepríjemne pretože každý upír ju ovláda inač, najlepšie ju ovládajú vodcovia klanov, na ktorých je treba často aj viac ako dvoch lovcov. „Lucius Malfoj.“ Odpovedal muž omámeným hlasom, „Aké je meno tvojo pána?“ spýtal sa ešte Sseth, „Tom Marvolo Riddle.“ Odpovedal Malfoj poslušne. Sseth len čo to počul ukončil hypnózu pretože si spomenul na muža ktorí sa tak volal. Malfoj sa rýchlo spamätal a odmiestnil sa preč, Sseth sa tiež otočil na odchod keď sa ozvalo. „Ďakujem vám za záchranu, oplatím vám ju hocijako budete chcieť.“ Začal podliezať Fletcher. Sseth sa otočil a prišiel až knemu, počkal kým vstane a potom povedal, „chcem vedieť kde majú tunajší vlkodlaci zraz.“ „Č-čože?“ vykoktal Fletcher, „kde sa stretávajú.“ Vysvetlil mu kľudným hlasom. „Tak rovno s týmto vám nepomôžem, ale poznám niekoho kto by to mohol vedieť, porozprávam sa s ním a ozvem sa, len sa musíme dohodnúť kedy a kde.“ Sseth to počúval pokojne, keď Fletcher skončil, otočil sa a odchádzal, „zisti to, ja si ťa potom nájdem,“ prehodil ponad plece a zmizol v tieni. „Takže Voldemort opäť povstal,“ rozmýšľal počas obeda, ktorí si kúpil v centre. Keď bol najedený spomenul si na jedno miesto, o ktorom vedel, že sa tam nachádzajú vlkodlaci aj upíry. Premiestnil sa na nástupište v Rokforte, bolo to jedno z mála miest ktoré tu poznal, porozhliadol sa naokolo, no nikto tam nebol, nerozmýšľal dlho a vbehol do lesa, strávil tam celé hodiny keď konečne narazil na stopy asi štvorčlennej svorky vlkodlakov, spokojne sa uškrnul a rozbehol sa po ich stopách, o ďalšie dve hodiny ich konečne dobehol, priblížil sa k nim na vzdialenosť jedného metra, perfektne ho kryli prelínajúce sa tiene, do tela sa mu nahrnul adrenalín ako pri každom love, nečujne tasil dýky a hodil ich po najbližších vlkodlakoch, trafil úplne presne, nestihli ani zaskučať a zvalili sa na zem mŕtvi. Sseth však nečakal, tasil prútik a zabil aj tretieho, štvrtého len omráčil pretože potreboval informácie, vyhodil si ho na plecia a rozbehol sa s ním do jaskyne, ktorú tu našiel keď ich stopoval. Hneď ako tam dorazil, vyčaroval magickú klietku ktorá bude držať vlkodlaka, hodil ho tam, rozložil si oheň a začal si opekať mäso, vchod už mal samozrejme zabezpečený proti nevítanej návšteve. Schyľovalo sa k večeru keď sa konečne vlkodlak prebral začal sa prechádzať okolo steny klietky no neodvážil sa jej dotknúť pretože bola strieborná. „Je čas sa porozprávať.“ Prehovoril Sseth a vstal, vytiahol prútik a použil naňho kúzlo vlastnej výroby, týmto mu umožnil na hodinu, rozmýšľať a aj hovoriť ako človek. „Pre koho pracuješ.“ „To ti nebudem vešať na nos.“ Odvrkol vlkodlak, „spýtam sa ťa ešte raz a pôjde to pozlom, pre koho pracuješ.“ Vlkodlak ho však nebral na vedomie. Mávol prútikom a vlkodlaka natlačila neviditeľná sila na strieborné mreže, následne začal skučať a vo vzduchu sa vznášal zápach spáleného mäsa. „Vieš kto som.“ Spýtal sa kľudne a nechal vlkodlaka spamätať sa. „Neviem.“ „Moje meno je Sseth a chcem od teba aby si mi povedal pre koho pracuješ.“ Ako náhle vyslovil svoje meno, začal sa vlkodlak viditeľne triasť. „Ako vidím tak ma už spoznávaš, teraz mi odpovedz.“ Vlkodlak už neváhal a vyklopil všetko čo vedel, s malým postrčením, (prišiel o labuJ) mu vyzradil aj kde sa stretávajú upíry a čo je na pláne počas najbližších dní. Sseth sa dozvedel, že zajtra sa má konať útok na malú dedinku, nezistil síce jej meno no vedel presnú polohu. „Za odmenu ťa nechám na žive,“ povedal nakoniec, mávol prútikom čím zmizla klietka a nechal vlkodlaka odísť, ten ako náhle bol voľný predstieral, že odchádza no ako náhle sa dostal Ssethovi za chrbát zaútočil. Sseth to čakal, jedným ťahom vytiahol svoju katanu a zároveň odťal vlkodlakovy hlavu. „Dúfal som, že to urobíš.“ Povedal ticho s úškrnom, zahladil po sebe všetky stopy. Premiestnil sa do dedinky kde sa mal odohrať útok, v malom lesíku čo bol neďaleko si spravil malí tábor a zaspal.

V Rokforte: „Dumbledore, nesiem vám dôležité správy.“ „Počúvam Mundugus“ vyzval starý muž mladšieho špinavého chlapíka. „Bol som na stanovisku ktoré ste mi pridelili, no chytil ma tam Malfoj, chcel zo mňa dostať, kde sa nachádza sídlo rádu, keď som mu to odmietol povedať, umlčal ma a začal mučiť. Vtedy zasiahol dáky neznámi, vyšiel z tieňa kde pred tým nikto nebol, zastavil Malfoja a začal sa ho vypytovať na rôzne veci, vypadalo to, že nevedel o návrate toho-čo-netreba-menovať, Malfoj ho chcel prekliať no neznámi mu hodil do ruky nôž, Malfoj nestihol ani zaskučať, potom mávol rukou a vrátil sa mu späť do ruky, chvíľu si pozerali do očí a potom sa ho začal ten neznámi opäť vypytovať, bol som prekvapený keď Malfoj odpovedal, bol krotký ako baránok, niečo také som ešte nezažil, keď pretrhol očný kontakt akoby sa Malfoj prebral a odmiestnil sa, ten cudzinec mi dal úlohu zistiť, kde sa nachádza vlkodlačie a upírie zhromaždište. Potom mi povedal, že si ma nájde keď niečo zistím a odišiel, pri prvom tieni akoby sa vyparil, pohyboval sa ako duch, nepočul som ani jeden krok, no čo je najzaujímavejšie je to, že ten neznámi mohol mať maximálne šestnásť.“ Dumbledore celý čas pozorne počúval a rozmýšľal nad faktami čo zistil. „Myslím Mundugus, že si mal tú česť a stretol si sa z lovcom, nevidel si ho preto lebo títo ľudia sú majstrami v maskovaní, keď sa s ním nabudúce stretneš, zisti jeho meno, v súčasnosti je ich už málo, ale aj tak sú úplne neznámi, vie sa len o dvoch a aj to len kvôli obrovským činom čo dokázali, jeden z nich je mŕtvi už päťdesiat rokov volal sa Rock, preslávil sa tým, že zlikvidoval sám štyri klany mocných a krvilačných upírov, druhý sa volá Sseth, ten ešte žije no nik nevie kde sa nachádza, vynašiel hromady kúziel, aby tak pomohol upírom a vlkodlakom ktorý chcú žiť normálny život a nechcú ubližovať, myslím, že aj výrazne posunul hranice bielej mágie, no len on vie ako, pretože nikto ešte úplne nepochopil jeho prácu.“ Mundugus počúval v nemom úžase. „Na tomto by sa dalo zarobiť.“ Uvažoval a spokojne sa usmieval. „Ak chceš na ňom zarobiť tak si sadáš hrobárovi na lopatu, títo ľudia nežijú v spoločnosti preto im nerobí problém zlikvidovať niekoho kto o nich vie moc.“ Pri týchto slova Dung zbledol, každopádne chcem aby si zvolal ľudí z terénu bude porada, dnes o ôsmej. Ja sa zatiaľ porozhliadnem po našej novej posile.“ Mundugus prikývol a rýchlo začal plniť príkazy. Albus si obliekol cestovný plášť a dúfajúc, že ho nájde sa vydal do zakázaného lesa. Chodil tade celé hodiny, keď konečne našiel na čistine tri mŕtvoly vlkodlakov, „takže tu už bol,“ vydýchol si a začal hľadať prípadné stopy, vedel síce, že nemá žiadnu šancu no aj tak hľadal, „jaskyňa.“ Spomenul si zrazu na miesto kde raz strávil noc, nepamätal si síce jej presnú polohu, ale aj napriek tomu ju začal hľadať. Po dlhej hodine ju konečne našiel, keď vstúpil, naskytol sa mu pohľad na zohavené a bezhlavé telo vlkodlaka. Tiež tu nenašiel žiadnu stopu, vyskúšal všetky kúzla čo poznal na odhalenie mágie no nenašiel tu nič. Spomenul si ešte na jedno kúzlo ktoré vymyslel Sseth, a nikto nevie na čo vlastne slúži, „za skúšku nič nedám,“ priznal si a použil ho, veľmi sa prekvapil keď okolo neho začali víriť tie najmocnejšie utajovacie kúzla aké kedy videl. Toto miesto nimi bolo úplne nabité. „Tak tomu sa hovorí majster utajenia.“ Priznal si keď si prezeral všetky tie čary. Keď sa rozhodol, že tu viac už nezistí, zrušil svoje kúzlo a vydal sa na cestu späť do Rokfortu. Hneď ako dorazil presunul sa pomocou hop-šup (letax) práškovej siete do štábu. Dorazil práve včas, miestnosť kde sa objavil bola plná čarodejníkov ktorý sa hlučne rozprávali o situácii. Keď zbadali Dumbledora posadali si na svoje miesta a počúvali čo sa bude diať. „som rád, že ste sa tu všetci zišli,“ začal riaditeľ „dnes budeme prejednávať fakty ktoré sme nazbierali o lovcovi ktorý sa tu nachádza.“ Všetci si začali šepkať. „Alastor, prosím ťa začni,“ Chlapík s drevenou nohou a dokaličenou tvárou vstal a začal rozprávať. „Ako auror som sa kedysi dávno stretol s jedným z nich, preto viem, že pokiaľ oni nechcú, nenájdete ich.“ „Neverím, že by sa dokázali ukryť aj pred vašim magickým okom.“ Prerušil Alastora ryšavý muž. „Oni dokážu aj to Charlie, priblížia sa k tebe na vzdialenosť ruky a ty o ňom nebudeš mať ani šajnu, tí lepší by kľudne mohli spať aj s tebou v jednej posteli a nevedel by si o ňom. Dožívajú sa maximálne dvadsať päť a začínajú sa učiť toto remeslo už ako jedenásť ročný, možno sa smejete, ale trinásťročný dokáže zabiť dospelého vlkodlaka holými rukami, na lov upírov sa však špecializujú iba tí najlepší, pri love týchto nočných tvorov je potrebné ovládať dokonale oklumenciu a hypnózu.“ To je všetko čo o nich viem.“ Zakončil to Alastor a sadol si na stoličku, „toto je len hrubý obraz, lovci sú spravidla tí najlepší čarodejníci,“ dodal ešte Albus, „teraz by som prešiel k druhému problému, Kingsley zistil, že sa chystá útok na dedinu v ktorej sa nachádza Brloh.“ Všetci pritom zhíkli, hlavne však ryšavý muži čo sa tam nachádzali. „Ale Albus, tam sú predsa naše deti, je u nás na návšteve aj Hermiona, kam pôjdu do konca prázdnin?“ Strachovala sa okrúhlejšia žena. „Všetky vaše deti budú presunuté sem do štábu, musíte to stihnúť zavčasu ráno dnes to už nieje možné, príde tam aj pár členov ako eskorta pre prípad nebezpečenstva, nemusíš sa báť Molly, a ak sú moje odhady správne bude tam aj náš neznámi lovec.“ Následne rozpustil poradu a každý sa pobral svojou cestou.  

 

 

 

Keď Sseth vstal bola ešte tma no jemu to nevadilo, vďaka rituálom ktorými ho previedol Hunter videl perfektne bez okuliarov a v noci tak tiež videl ako mačka. Jeho ostrému pohľadu neuniklo nič. Zabalil si veci a kúzlo ich zmenšil. Využil voľný čas a začal mapovať okolie, zistil si kde sa dá perfektne skryť a kde to ťažšie. V diaľke videl vysoký dom na ktorom bolo viditeľné, že ho pohromade držia len kúzla, niečo mu to pripomínalo no nevedel si spomenúť čo, najväčšie starosti mu však robila lúka na nej sa bude ťažko kryť, na šťastie má svoju techniku aj do takéhoto terénu, takže to nebude až také hrozné. Všade naokolo vládlo napätie. Videl ako sa pred dom primiestnila skupina čarodejníkov a vošli dnu. Netrvalo dlho a už vychádzali von, medzi sebou mali skupinu mladších ľudí, keďže očakával nepríjemnosti splynul s okolím a rýchlo sa k nim priblížil, ich sprievodcovia sa ostražito rozhliadali, ruky mali vo vnútorných vreckách habitov a zvierali svoje prútiky, keď raz za čas pohliadol niekomu do očí videl v nich očakávanie, strach, odhodlanie a ostražitosť. Držal sa v metrovej vzdialenosti od strednej hliadky, počúval rozhovory ktoré šepkom prebiehali. „Ron, ja mám strach.“ Prehovorila hnedovláska, „Neboj Hermi, ja si ťa nedám, a ani teba,“ povedal ryšavý chlapec, pritiahol si k sebe aj druhé dievča tentokrát ryšavé, no aj z jeho hlasu vyznieval strach. Pri menách sa zarazil, začal spomínať na staré časy pred tým ako odišiel z Anglicka, tak dlho mu bolo smutno za svojimi priateľmi a teraz ich vidí, „nepoviem im kto som, mám veľa nepriateľov a boli by v nebezpečí.“ Prikazoval si a začal sa opäť rozhliadať. „Kam vlastne ideme?“ spýtal sa Ron. „Musíme ísť tri kilometre od domu, tam máme prenášadlo, z domu sme sa nemohli presunúť kvôli ochranám ktoré sú na ňom použité.“ Vysvetlila okrúhla pani. „Molly Weasleyová.“ Spomenul si Harry. Išli sotva päť minút keď si všimol, že z lesa vybieha skupina dvadsiatich vlkodlakov a piatich upírov. „Doprdele,“ zahrešil si pre seba, pretože toľkoto tvorov bolo aj nad jeho sily. Zároveň vybehli z druhej strany asi piati čarodejníci odetý v čiernych plášťoch. Skupina ktorá stále šla po ceste si ich ešte stále nevšimla. „Tak to vypadá, že dvadsať päť rokov sa nedožijem.“ Pomyslel si a už chcel vybehnúť proti tej presile. „Útočia!“ skríkol jeden z čarodejníkov keď si všimol skupinu tvorov a skupinu čarodejníkov v plášťoch. Všetci sa postavili do bojovej formácie okolo mladých a tasili prútiky, ich chránenci urobili to isté keď Sseth dostal nápad. Zamával prútikom vo vzduch a všetkých prekvapilo, že odtiaľ kde nikto nebol vyletelo kúzlo do vzduchu, tam sa sformoval obrovský fénix ktorý začal spievať a volal tak o pomoc dobrých čarodejníkov. Následne sa rozhodol, že je čas odhaliť sa im, prestal sa kryť a tak sa začala rysovať v tme pred ostatnými postava, prešiel ku skupine čarodejníkov a povedal, „zdržím vlkodlakov a upírov, ale viac ako desať minút vám nedám.“ „Nebláznite veď vás zabijú,“ ozvala sa Molly. „Ak mám dnes padnúť tak padnem a teraz už padajte, s kúzelníkmi si musíte poradiť sami.“ S tým vytiahol prútik do druhej ruky chytil opakovaciu kušu a začal páliť najrýchlejšie ako dokázal, podarilo sa mu zložiť päť vlkodlakov a dvoch upírov no potom sa mu začali vyhýbať takže už bolo zbytočné míňať strieborné šípi. Skryl kušu späť do puzdra na chrbte a tasil katanu. Následne si kľakol na jedno koleno, ostrie katany zapichol do zeme, na o jej rúčku si oprel obe ruky, sklonil hlavu a vyriekol krátku loveckú modlitbu. Vlkodlaci a upíry sa naňho rútili obrovskou rýchlosťou mysliac si, že sa tento lovec vzdáva a chce sa nechať zabiť bez boja, len čo boli dosť blízko zdvihol Sseth hlavu a hrdo sa postavil. Keď došlo k stretu, používal všetko čo mal, ozývali sa bolestivé škreky temných tvorov, každú chvíľu šľahali ostré strieborné záblesky a vietor rozfúkaval prach mŕtvych upírov. Celé okolie bolo zaliate krvou no ani Sseth na tom nebol najlepšie, bol síce poriadne rýchli no nevyhol sa hlbokým škrabancom na jeho tele úspešne sa vyhýbal zubom no pazúrom už nedokázal, zničil už všetkých upírov a podarilo sa mu dostať aj desať vlkodlakov no bol už taký vyčerpaný, že nevládal stáť, padol na koleno na aj tak bojoval ďalej, silný plameň spálil ďalších dvoch vlkodlakov na popol, sústredil svoje posledné sily na útok, prudko vyskočil meter šesťdesiat nad zem a zoťal hlavu predposlednému žijúcemu vlkodlakovy, ľahko dopadol na zem spravil kotúľ vpred a podťal posledného žijúceho netvora, ten s hlasným skučaním padol na zem a z jeho končatín striekala krv. Sseth zamieril prútikom na jeho srdce a bez toho aby vyriekol hocijaké kúzlo vlkodlaka zabil strieborným lúčom. Vyčerpane sa zložil na zem, chvíľu tak ležal no potom si vytiahol dáke lektvary, vypil ich na ex a počkal kým začnú účinkovať. Keďže ich vymyslel on a urobil to tak aby začali účinkovať čo najskôr, za minútu stál na nohách plný síl. Vedel, že sa neskôr bude musieť poriadne vyliečiť no teraz na to nemal čas, sykol keď pocítil ako sa mu začali zatvárať menšie rany, ďalej si to nevšímal, zbalil si všetky veci a vydal sa po stopách skupiny na ktorú dohliadal.

„S kúzelníkmi si musíte poradiť samy.“ Počula Hermiona ako hovorí neznámi hlas. „Poďme utekajte a neoddeľujte sa od skupiny.“ Zavelil pán Weasley a všetci sa rozbehli. Hermiona videla ako od neznámeho lietajú dáke kúzla, následne tasil meč a kľakol si, ďalej si ho všímať nemohla, pretože sa musela pozerať pod nohy, keď sa naposledy obzrela, zbadala ako do nehybnej postavy vrážajú hordy krvilačných tvorov a on do nich horlivo seká. „Tomu vravím odvaha.“ Pomyslela si a utekala ďalej, bežali asi tri minúty, keď sa blyslo červené svetlo a Tonksová spadla na zem. Všetci sa otočili a postavili sa zoči voči, skupine smrťožrútov. „Koho to tu máme.“ Ozval sa z ich rad zlomyseľný hlas. „Nechaj deti odísť Belatrix.“ Prehovoril Kingsley zatiaľ čo pán Weasley s Divookým pomáhal Tonksovej na nohy. „Nenechám, budú ako darček odo mňa pre temného pána. Budem jeho najvernejšia.“ Pokračovala Belatrix s fanatickým leskom v očiach a zaútočila strhol sa veľký boj, aj keď tam boli dvaja aurori moc im to nepomohlo, bojovalo sa tvrdo, na oboch stranách už boli ranený, „kde sú tie prekliate zvery,“ hromžila Bela a uskakovala pred farebnými lúčmi. Celým priestorom sa ozvalo PRÁSK a primiestnilo sa tam ďalších desať smrťožrútov, boli by prehrali keby neprišli aj posily rádu ktoré pritiahol obrovský fénix na oblohe. Takto bol boj aspoň trochu vyrovnaný. Členov začalo ubúdať pretože nepoužívali čiernu mágiu.

Netrvalo dlho a Sseth sa priblížil k bojujúcej skupine, všimol si, že počas boja sa oddelila skupinka mladých, všimol si aj, že sa za nimi pustili traja čarodejníci v čiernom. Neváhal a perfektne krytý dobehol až k ním, čakal ako budú reagovať, nechcel totiž zbytočne zasahovať, pokiaľ by boli schopný a ubránili sa samy. „Kam, že, kam červíčkovia.“ Ozvali sa smrťožrúti a zatarasili im cestu, Sseth sa oprel o strom a sledoval čo sa bude diať. „Do toho vás nič,“ odvrkla rišavka a tasila prútik, to isté urobili aj jej spoločníci. „Detičky sa chcú hrajkať.“ Posmieval sa muž s chrapľavým hlasom, „tak sa teda ukážte čo vo vás je.“ Všetci smrťožrúti čo tam boli mávli prútikmi a na trio mladších leteli rôzne kliatby, tí to samozrejme čakali a odrazili ich, následne útok opätovali a strhol sa boj, smrťožrúti mali jasnú prevahu kvôli dlhoročnej praxi takže netrvalo dlho a Ron, Giny a Hermiona boli bez prútikov. „Aspoň vidíte, že máte byť úctiví k starším a mocnejším.“ „Tým mocnejším myslíte vás?“ provokoval Ron. „Za tvoju drzosť zaplatíš, Cru..“ kúzlo však dopovedať nestihol pretože sa mu do ruky zapichla dýka, následne sa vytrhla a zmizla v tieni. „Musím uznať, že proti deťom ste všetci odvážny.“ Ozval sa kľudný no nebezpečný hlas. „Vy traja stiahnite sa na okraj tejto čistiny.“ Rozkázal Sseth mladej trojke a sám vystúpil z tieňa. Všetci čo tam boli zalapali po dychu pretože zbadali, krvavého a jemne krívajúceho lovca. „On to prežil.“ Zašepkala Herm Ronovi a Giny keď sa sťahovali mimo dosah. „Dívajte sa dobre, berte to ako malú lekciu.“ Povedal ešte a postavil sa trom čarodejníkom. Tasil prútik, jemne sa uklonil a čakal kým tak urobia aj oni. „Slušnosťou je pokloniť sa pri začiatku duelu.“ Upozornil ich nevýrazne, no keď nič nerobili zdvihol voľnú ruku a pomocou kúzla ich prinútil pokloniť sa. „Tak je to lepšie.“ Pochvaľoval si. Smrťožrúti boli tak vydesený, že sa im triasli kolená a neboli schopný pohybu, „tento moment si zapamätajte, pretože sa stretnete v boji so Ssethom.“ Upozornil ich, čím spôsobil len väčšiu triašku, mávol prútikom a všetkých troch troch trafil ružový svetelný lúč. „To len pre prípad, že by ste chceli utiecť.“ Vysvetlil a začal sa prechádzať. Keď sa konečne smrťožrúti rozhýbali a začali páliť jedno kúzlo za druhým, Sseth sa veselo usmial a všetky útoky zlikvidoval ešte za letu, „teraz ja.“ Upozornil ich pár krát mávol prútikom a smrťožrúti sa ocitli na zemi a v bezvedomý. Následne sa otočil na vystrašenú trojicu, hodil im prútiky ktoré si privolal a povedal. „Najúčinnejšie je keď kúzlu nedovolíte priblížiť sa, stačí na to formulka ANNULO a zvislé mávnutie pochopili?“ spýtal sa teraz už vyjavených teenegerov (neviem či je to napísané správne J) Tí len prikývli, a stále si prezerali lovca. „Vy ste ranený.“ Poukázala Hermiona na dosť zjavný fakt. „Vážne?“ spýtal sa Sseth ironicky, „poďte za mnou, ostatný sa o vás už istotne boja.“ Vyzval ich a svižnou chôdzou aj napriek hlbokej rane na nohe sa vydal na cestu späť. „Urobili ste veľkú hlúposť keď ste sa oddelili od ostatných.“ Pokáral ich mierny hlasom no aj napriek tomu sa trojica začala hanbiť akoby na nich kričal. Za necelých päť minút došli na planinu kde sa už nebojovalo. Bolo tam veľa zranených, no rád vyhral, „Panebože deti, tak som sa o vás bála, myslela som si, že vás dostali.“ Pribehla pani Weasleyová so slzami v očiach. Sseth sa už nezdržoval a začal liečiť ranených, rozdal pár elixírov ktoré nebude v najbližšej dobe potrebovať a bez jedinej stopy sa vyparil.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví