Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Sseth- temný lovec

Štvrtá kapitola

Premiestnil sa priamo na ulicu sv. Petra v Londýne, kde mali lovci kúpený a čarovne zabezpečený svoj dom. Keďže bol momentálne jediný lovec v Anglicku, dokrivkal dnu, zavrel za sebou dvere a vošiel do malého salóniku, otvoril policu s elixírmi, skontroloval si či sú ešte čerstvé a rovno aj dva vypil, tento dom bol honosne vybavený, vždy keď totiž lovci oslobodili dedinu od dákeho zlého tvora, poskytla im dedina dobrovoľný príspevok z týchto peňazí išla časť do švajčiarskej banky kde si za celé veky nazbierali lovci obrovský majetok.

S tichým syknutím sa zvalil do kresla a zaspal. Po tejto potýčke mal toho vážne dosť. Keď sa prebral svitalo, „to som si dobre prispal.“ Skonštatoval uvažujúc nad tým, že prespal celý deň a aj celú noc. Všetky rany mal už zahojené na tele mu síce pribudlo pár jaziev no nerobil si z nich ťažkú hlavu. Prešiel do archívu kde boli uložené výtlačky všetkých čarodejníckych časopisov, mal v pláne prehľadať všetky aby zistil kedy sa podarilo Voldemortovi povstať a akým tvorom velil v starej vojne. Strávil tam celé hodiny keď konečne niečo našiel.

Mladý a ambiciózny čarodejník menom Tom Riddle dostal na ministerstve vysoko postavené miesto, dostala ho tam jeho ctižiadostivosť a odhodlanie ísť za svojim cieľom. Propaguje myšlienku čistej krvi s ktorou sympatizuje väčšina čarodejníckej spoločnosti, jeho genialita predstihuje všetko čo sme kedy videli.

Podobných kecov tam našiel celé hromady, pozorne si naštudoval Voldemortov životopis, bol tam prierez celím jeho životom až po časy keď začal krvavo presadzovať svoje myšlienky, postupne sa ho čarodejníci začali báť až na takú úroveň, že nechceli vysloviť ani jeho meno.

Vďaka týmto časopisom zistil, že v jeho armáde boli okrem okrem upírov a vlkodlakov aj démoni rôznych stupňov, orkovia a mnoho iných nebezpečných tvorov. „Tak to je problém,“ povzdychol si pretože až príliš dobre vedel, že proti démonom nefunguje žiadne kúzlo a na orkov je ich iba málo. Musím sa spojiť s ostatnými lovcami, Voldemort je až príliš veľká hrozba.“ Pomyslel si a pomocou tetovania čo mal sa spojil s Daedrom najvyšším lovcom. Vysvetlil mu situáciu čo nastala a Daedr mu sľúbil, že ešte dnes o dvanástej sa zídu všetci lovci. „Aj tak som chcel zvolať radu pretože upíry a vlkodlaci sa spojili a začali nás zabíjať po jednom. Sseth prikývol a keďže mal ešte čas vrátil sa k skúmaniu starších výtlačkov.

Harry Potter syn Lili a Jamesa Potterových porazil pána zla.

Nie je tomu ani dve hodiny od útoku toho-čo-netreba-menovať na dom rodiny Potterovcov.

Celý ich príbytok ostal v troskách, medzi nimi sa našli aj telá Lili a Jamesa, jediný čo prežil je malý Harry Potter chlapec ktorý prežil, porazil najmocnejšieho černokňažníka tejto doby, vďačíme mu zaveľa, čo sa bude ďalej diať s malým chlapcom? Kam pôjde?

Odpovede na tieto otázky vám prinášame na stranách 3,4,5

Sseth si zotrel jedinú slzu čo mu stekala po tvári a prehrabával sa ďalej. Narazil na výtlačok z pred štyroch rokov, približne z doby jeho zmiznutia.

Harry Potter chlapec ktorý prežil zmizol. Tento krutý fakt nám oznámil sám minister mágie o trinástej hodine. V mieste kde chlapec žil sa po ňom nenašla ani stopa, zmizli aj jeho veci? Nám ostávajú len otázky. Ušiel chlapec ktorý prežil zo strachu? Uniesli ho smrťožrúti ktorý ostali na slobode po páde temného pána? Z dôveryhodných zdrojov sa podarilo získať informáciu o tom, že chlapca čo prežil uniesli orkovia ktorý sa chceli pomstiť za smrť svojho vodcu.

Sseth si len odfrkol, odložil tento výtlačok a dal sa do ďalšieho hľadania.

Ubehli už dva roky od zmiznutia Harryho Pottera, ministerstvo až teraz ukončilo pátranie po našom hrdinovi, Rita Sketerová nadaná reportérka získala exkluzívny rozhovor s Potterovími najlepšími priateľmi. Doteraz mám slzy v očiach keď spomínam na môjho najlepšieho kamaráta. Zverila sa nám slečna Hermiona Grangerová. Harry bol mojím najlepším priateľom, za tie dva roky sme zažili toľko dobrodružstiev, koľko neprežije väčšina ľudí za celí život. Bol mi ako bratom. Spomínal pán Weasley, Potterov najlepší priateľ zo školy. Harry bol iný ako väčšina slávnych ľudí, bol skromný a dobrosrdečný, nikdy nikomu neubližoval a vždy keď mohol tak pomohol úplne nezištne. Harry ako to čítaš vráť sa prosím.“ Vyzvala slečna Weasleyová, sestra Ronalda Weasleyho.

  Harry zatvoril aj tento výtlačok, slzy ktoré sa mu začali drať s očí jasne dávali na známo jeho rozpoloženie. Zablokovať svoju myseľ proti citom bolo momentálne nad jeho sily. Prečítal si ešte mnoho ďalších výtlačkov a v každom bola zmienka o nezvestnom hrdinovi.

Temná doba sa opäť vracia, černokňažník známi ako ten-čo-ho-netreba-menovať opäť povstal. Všetci čarodejníci sa trasú pred jeho magickým potenciálom kto nám pomôže?

Nájde sa niekto kto bude schopný sa tomuto tyranovi postaviť? Neostáva nám nič iné iba dúfať.

Sseth odložil aj tento a otvoril ďalší.

Vlkodlaci a upíry sa opäť vrátili k svojmu bývalému vodcovi, bola napadnutá šikmá ulička, pri obrane padlo veľa aurorov a veľa civilistov no podarilo sa túto obchodnú pasáž ubrániť. Všetci sa s nádejou otáčajú na Albusa Dumbledora, najskúsenejšieho čarodejníka ktorý už proti tomto zlu v minulosti bojoval. Harry Potter kde si? Vráť sa prosíme ťa. Ozývali sa prosby čarodejníckej spoločnosti.

Sseth už viac čítať nemohol, upratal všetky časopisy späť, sadol si do tureckého sedu a začal obnovovať vyrovnanosť jeho mysle ktorú si až doteraz dokázal udržiavať.

Za päť dvanásť sa premiestnil na stretávaciu plošinu lovcov. Veľmi ho však prekvapilo, že namiesto davov ľudí tam stretol iba desiatku lovcov. Každý z nich mal strhané rysi a veľa nových jaziev. Kým sa schôdza začala dorazila ešte ďalšia desiatka no to bolo všetko. „Zvolal som túto poradu kvôli zlým časom čo nastali, temné tvory sa začali zhlukovať do skupín a systematicky likvidovať lovcov pojednom. Dnes nás je už len slabá tridsiatka, ďalším bodom schôdze je nastalá situácia v Anglicku. Máme dôvod sa domnievať, že za našu likvidáciu môže práve lord Voldemort ktorý začal riadiť tieto zvery. Aké riešenie navrhujete?“  Ruku zdvihol jeden zo starších lovcov. „Navrhujem rozpustiť náš klan, zlyhali sme na plnej čiare. Dvadsať päť lovcov nezmôže proti takej presile nič, ja sám som skoro prišiel o život v bitke pred dvoma dňami, zaútočila na mňa skupina vlkodlakov a upírov, bolo ich na mňa desať, mal som šťastie pretože sa mi podarilo uniknúť.“ Všetci si vypočuli jeho názor a začali súhlasne mrmlať. „To sa chcete vzdať bez boja? Chcete sa skrývať po celý zvyšok života?“ Vybuchol Sseth. „Tvoja mladícka horlivosť ťa zaslepila Sseth, musíš pochopiť, že ich je moc.“ Oponoval mu muž s čerstvou jazvou cez celú tvár. „Ak si myslíte, že ste jediný koho napádajú v presile, tak vás vyvediem z omylu, na včerajšom love ma napadla skupina dvadsiatich vlkodlakov a piatich upírov čo je rozhodne viac, ako vaša slabá desiatka, vidíte snáď na mne, že by som sa vzdal? Nie, pretože som tak neurobil, bojoval som za vlastný život a ak sa vy rozídete tak to budem robiť aj tak.“ Ssethové slová urobili na všetkých dojem, medzi ostatnými to začalo opäť šumieť. „Začneme hlasovať,“ prehovoril Daedr. „Kto je za to by sa náš klan lovcov rozpustil?“ do vzduchu sa zdvihli takmer všetky ruky okrem tej Ssethovej, ten si založil ruky na prsia a premeriaval si ostatných škaredým pohľadom, „Kto je proti?“ spýtal sa už len kvôli formalite, do vzduchu sa zdvihla jediná ruka, v Ssethových očiach sa zračila odhodlanosť a tvrdohlavosť. „Týmto vyhlasujem klan lovcov za rozpustený.“ Vyhlásil nakoniec Daedr. V ten moment pocítili všetci bývalí lovci čo hlasovali za zrušenie, silné pálenie v oblasti tetovania, keď sa tam pozreli, namiesto znaku tam mali už len širokú popáleninu. Zbrane ktoré mali sa rozplynuli, vrátane všetkého loveckého vybavenia, teraz už obyčajný čarodejníci s väčšou znalosťou kúzel sa odmiestnili preč. „Aj keď sa ostatný vzdali, ja nie.“ Povedal si Sseth ktorého sa ako jediného predošlí dej nedotkol. Svoje tetovanie mal aj naďalej vrátane svojej výzbroje. Premiestnil sa do domu v Anglicku ktorý teraz patril už iba jemu, vytiahol si z baru fľašu Whisky a poriadne si upil. Trochu to s tým alkoholom prehnal takže si na druhý deň nepamätal kedy zaspal. Prebudil sa v pohodlnom kresle. Svižne sa rozcvičil, prešiel do kuchyne kde si urobil raňajky a otvoril si denného veštca ktorého mu priniesla ranná pošta.

Z ľútosťou vám oznamujeme, že prastarý klan lovcov bol rozpustený kvôli čistkám ktoré prežívali počas posledných dní. Takto sme prišli o jednu z posledný silných inštitúcií. Podľa našich správ včera hlasovali a rozhodlo sa o rozpustení v pomere dvadsaťštyri k jednému.

Kto bol ten jeden? To sa nám zistiť nedokázalo no predpokladáme, že to bol Sseth, ktorý patrí k elite. Správu vám priniesla Rita Sketerová.

Sseth si posmešne odfrkol, „sám proti ním nič nezmôžem, budem sa musieť pridať k inej skupine,“ rozhodol sa a začal hľadať informácie o istom Fénixovom ráde, našiel niake zmienky no boli dobre utajený pretože nezistil nič konkrétne. Myslel si, že to je márny boj keď si na niečo spomenul. „No tak Fletcher, povedz mi kde sa nachádza sídlo Fénixovho rádu a ja ťa nechám ísť.“ Buchol sa do čela, obliekol si lovecký odev, nahádzal na seba všetky zbrane a vydal sa hľadať Fletchera. Myslel si, že ho nájde v nijakej putike zapadnutej v zašitej uličke a tak si to namieril priamo tam. Prechádzal jednu krčmu za druhou keď ho konečne našiel. Bol síce v prestrojení no bezpečne poznal, že je to on. Nikým nevidený prešiel až zaňho a položil mu ruku na plece. Mundugus sa vyľakane trhol a bol by aj vykríkol keby mu Sseth prezieravo neutlmil kúzlom hlas. „Vravel som, že si ťa nájdem.“ Šepol mu do ucha a ostal stáť v kúte kde ho nikto nevidel. Fletcher by ani nevedel, že tam je keby nemal položenú Ssethovú ruku na pleci. „Čo potrebujete?“ spýtal sa pošepky a úctivo len čo mohol rozprávať. „Ponúkam rádu svoju pomoc, od teba chcem aby si my vybavil stretnutie s vodcom vašej skupiny.“ „Neviem o čom to hovoríte.“ Vyhováral sa Fletcher. Sseth zväčšil stisk a chladným hlasom ho varoval. „Nezahrávaj sa so mnou, uisťujem ťa, že mi smrťožrúti nesiahajú ani po kolená čo sa mučenia týka, navyše keby som bol proti vám, tak nechám včera tých vlkodlakov zaútočiť na tú smiešnu ochranku čo rád poskytol.“ Mundugus sa začal klepať od strachu. „Nemusíš mi hovoriť kto vás vedie, len mu odkáž, že Sseth sa sním chce stretnúť, budem ho čakať u Kančej hlavy zajtra o siedmej večer, a varujem ťa, neskúšaj na mňa podrazy, tvrdo by si na ne doplatil. Jasné?“ stiahol ruku z Fletcherovho pleca. „Áno jasné, pre vás všetko,“ koktal podliezavo Mundugus. Jeho odpoveď už však nikto nepočul pretože Sseth bol už vtedy dávno preč.

 

 

„Pribehol som najrýchlejšie ako som mohol,“ fučal Mundugus a utieral si z čela pot. „Dumbledore, pamätáte sa ako som vám rozprával o tom lovcovi?“ Keď Dumbledore prikývol, pokračoval ďalej, „dnes ma vyhľadal, povedal mi, že vám mám odkázať jeho ponuku spolupráce s fénixovým rádom, prirodzene som mu povedal, že o ničom neviem, trochu mi pohrozil, a nakoniec povedal, že sa chce stretnúť s vodcom rádu zajtra večer o siedmej v Kančej Hlave .“ Dumbledorovi sa zaiskrilo v očiach keď si vypočul tento odkaz. „Som rád, že si mi to povedal čo najrýchlejšie, teraz sa vráť na svoje stanovisko a dokonči službu.“ Mundugus prikývol a urýchlene odišiel. „Tak to vypadá, že rád dostane poriadnu posilu.“ Pomyslel si spokojne a vypísal posledné papiere čo dnes musel. Keď sa Sseth dostal späť domou, odložil si veci a rozhodol sa, že sa tu trochu porozhliadne, prechádzal jednotlivé poschodia a snažil sa zapamätať čo kde je. Keď prechádzal suterénom, zarazil sa pri jednej stene a začal si ju podrobnejšie prehliadať, jemne po nej prechádzal prstami a sústreďoval sa na toky mágie ktoré tam evidentne boli. Pohladil rukou stenu vo výške jeho očí, objavila sa mu značka podobná tetovaniu čo mal na ruke. „že ma to neprekvapuje.“ Skonštatoval s ironickým úškrnom. Priložil na to miesto jeho tetovanie, stena pred ním zažiarila no žiadny iný efekt to nemalo, „nechce sa mi veriť, že to je všetko,“ zdvihol opäť ruku a zabúchal na stenu, veľmi ho však prekvapilo, že mu ruka prešla cez stenu. Nezaváhal a prešiel ďalej, objavil sa v kruhovej miestnosti, na stenách boli vitríny a v každej vitríne bola výbava každého lovca čo zahynul pri boji so silami zla. Prechádzal dookola a čítal každé meno a životopis. V strede miestnosti bol podstavec na ktorom niečo ležalo. Ssetha to samozrejme zaujalo tak prišiel bližšie. Bola to obrovská kniha viazaná v čiernej koži, boli na nej veľké zlaté ornamenty písané v pradávnom jazyku lovcov, nápis dokázal rozlúštiť len vďaka tomu, že jeho bývalí majster trval na tom, že sa naučí týmto jazyk.

 

Ten kto otvorí túto knihu získa absolútnu moc nad všetkým živým aj mŕtvym na zemi, sám nadobudne obrovskú moc, silu, múdrosť a nesmrteľnosť

„Nik nemá právo vládnuť ostatným a o nesmrteľnosť nestojím,“ pomyslel si Sseth a otočil sa na odchod. Trochu ho tá kniha lákala tak pridal do kroku. „Múdro si zvolil, posledný z klanu lovcov.“ Ozval sa miestnosťou nadprirodzený hlas. „Sseth sa zarazil a otočil sa späť k podstavcu. „Kniha ktorú strážim je stará desaťtisíc rokov, veľmi veľa ľudí podľahlo a chcelo ovládnuť moc, ktorá má ostať nespútaná, ty jediný si odolal tomuto pokušeniu a dobre si urobil. Všetci čo našli túto miestnosť neodolali, otvorili knihu a tá navždy pohltila ich duše, tie budú naveky trpieť v pekle medzi tými ktorých tam sami poslali.“ Neviem načo mi to hovoríš, ja o tú moc nestojím, už som to raz povedal a svoje slovo držím.“ Prerušil ten hlas Sseth nevyberaným spôsobom. „Tvoje chovanie jasne hovorí, že si skrz naskrz lovec, jeden z mála čo drží svoje slovo a nezabíja tých čo sa snažia žiť usporiadaný život, preto som sa ako strážca tejto moci rozhodol, že ti dám pár darov, ako prvý, dar pohyblivosti, síce si vďaka tvrdému tréningu rýchlejší ako boli všetci pred tebou, ale toto ti ju zväčší ešte trikrát, sú pred tebou ťažké časy, upíry nebudú tú najťažší súperi, zlo ktoré je na svete si povolá na pomoc démonov, strážcov pekiel, ďalší dar, znalosť všetkých kúziel ktoré kedy existovali, taktiež ti dávam schopnosť liečiť seba, tak ako aj ostatných obyčajným dotykom.“ Keď to dopovedal okolo Ssetha sa urobila hustá červená hmla a vpila sa do mladíka. Sseth pocítil obrovský nápor na svoje telo a padol na zem v kŕčoch. „Pridám ti ešte posledný dar no nepoviem ti aký.“ Začul ešte hlas pred tým ako omdlel.

Keď sa prebudil, cítil ostrú bolesť v hlave. „Prestaň,“ zaskučal sám pre seba mysliac na hlavu keď ňou prešla vlna ostrej bolesti. Akoby vypil upokojujúci elixír okamžite pocítil úľavu od bolesti. Vstal, osprchoval sa, kúzlom si očistil habit a obliekol sa. Pri schádzaní schodov mal dobrú náladu a tak  od radosti posledné zoskočil. Mierne sa odrazil no namiesto toho aby len kúsok podskočil vyletel meter do vzduchu a buchol si hlavu o strop. „Ja sa na to...“ Hromžil a šúchal si boľavé miesto. Spravil si ľahké raňajky a začal rozmýšľať čo vlastne bude celý deň robiť. „Pokiaľ viem tak je dnes prvého,“ uvažoval nahlas a sŕkal horúcu kávu, „a prvého je nástup do Rokfortu.“ Pri tejto myšlienke sa mu rozjasnili oči. „Budem robiť deťom stráž,“ rozhodol sa a začal sa usmievať pri myšlienke na to ako sa zabaví keď ich bude strašiť. Keďže bolo pol jedenástej, zobral si všetky veci keby náhodou došlo k boju a premiestnil sa na stanicu. Nikým nevidený prešiel čarovnou stenou a ocitol sa na nástupišti preplnenom mladými čarodejníkmi ktorých sprevádzali často aj celé rodiny. Vďaka nadobudnutej pohyblivosti dokázal prejsť davom bez toho aby sa čo i len dotkol niekoho iného. Dostal sa až k lokomotíve, stáli pri nej traja muži s jazvami na tvárach. Sseth ich odhadol na aurorov, priblížil sa k nim a začal počúvať. „Myslíš, že smrťožrúti niečo skúsia?“ spýtal sa vyšší. „Netrúfnu si, vlak a obe stanice sú tak zabezpečené, že by sme vedeli aj keby si tu prdla blcha.“ Odpovedal druhý a zasmial sa svojmu vtipu, Sseth sa tiež začal uškŕňať, „keby to bolo také bezpečné tak sa sem nedostanem.“ Pomyslel si, priblížil sa k jednému aurorovi a odobral mu jeho prútik, na tentokrát v ňom vyhrala jeho teenegerská polka a tak si z nich chcel vystreliť, odobral prútik aj tomu druhému a jednoduchým kúzlom bez prútika ich nechal levitovať tak dvadsať centimetrov priamo pred ich majiteľmi. „Čo to má znamenať!“ vykríkli obaja naraz a siahli si na pás kde čakali svoje prútiky, premerali si okolie ale keď nikoho nevideli natiahli sa za ich majetkom. Prútiky vo vzduchu kúsok uhli, tak sa obaja po nich vrhli, prútiky vyleteli vyššie, aurori však už nestihli zmeniť smer tak sa zrazili a ocitli sa na zemi. Sseth sa začal dusiť smiechom no nevydal ani hlásku, všimol si ďalšieho ochrancu, tento však mal magické oko, keďže Sseth tento druh oka poznal, zrušil kúzlo aby ho nevystopovali podľa magickej vlny. Stiahol sa radšej do vlaku, prešiel až nakoniec posledného vagónu, tento mu totiž poskytoval tieň v ktorom bolo možné zmiznúť a nemusel sa obávať, že doňho vrazí niekto kto bude prechádzať okolo. Netrvalo dlho a všetci žiaci nastúpili. Keď boli všetci v nútri, ozvalo sa pískanie a dali sa konečne do pohybu. Boli na ceste už päť hodín keď zrazu začal vlak prudko brzdiť. Žiaci začali zvedavo vystrkovať hlavy zo svojich kupé a zisťovať čo sa deje. Chodby sa zaplnili aurormi a inými ľuďmi o ktorých Sseth nič nevedel, zbadal tam aj pár známych tvári z nedávneho boja proti vlkodlakom. Rozhodol sa, že zatiaľ sa nebude ukazovať a zasiahne až v prípade nutnosti. Pozrel sa z okna a hneď aj zisti, že jeho pomoc bude viac než potrebná, Otvoril si okno a vyšvihol sa na strechu, vďaka bohu vysoké stromy čo boli neďaleko trate vrhali tiene takže bol stále maskovaný, prešiel až na čelo vlaku kde už prebiehal boj, temná strana mala jasne navrch vďaka tvorom čo bojovali po boku smrťožrútov, neváhal vytiahol kušu a začal systematicky likvidovať zvery, rovnako ako kušu používal aj kúzla ktoré nikto iný nepoznal. Dokonale tak zasial zmätok medzi inač organizovaných nepriateľov, keďže mu došli šípi rozhodol sa konečne ukázať sa, tasil svoju katanu, do druhej ruky chytil mačetu, silným odrazom vyskočil do vzduchu dobrých desať metrov, boj momente ustal pretože všetci videli mihnúť sa tieň viac však nevideli, pretože zmizol v slnku, netrvalo dlho a na zem dopadol neznámi muž v čiernom plášti, pred dopadom však urobil ešte jedno salto, zablysli sa čepele dvoch sečných zbraní a a následne pristál na jednom kolene s pohľadom upretým na zem. „Netrafil.“ Ozvalo sa posmešne z davu smrťožrútov, neznámi zdvihol hlavu, hneď ako to urobil ozvali sa dva tupé nárazy ako dopadli na zem hlavy vlkodlakov, následne spadli aj ich telá, „Sseth trafí vždy.“ prehovoril chladným hlasom. „Sseth? Počuli ste dobre? Je to Sseth.?“ Ozývalo sa davom a medzi smrťožrútmi začala vládnuť ešte väčšia panika, to čo sa začalo diať s tou hŕstkou vlkodlakov a upírov však bolo niečo omnoho čudnejšie, s panickým škrekom a zavíjaním sa rozbehli na každé strany pretože chceli byť čo najďalej od tohto muža. Ten sa spokojne usmial, urobil pár pohybov a zmizol, následne bolo vidieť len dopadajúce hlavy tvorov, netrvalo dlho a už nežil žiadny, počas tejto ukážky sa nikto ani nepohol okrem tých tvorov čo sa márne snažili utiecť. „Teraz je rada na vás.“ Ozval sa hlas a z tieňa vystúpil aj jeho majiteľ, rýchlim švihom zbavil svoju katanu od krvi a skryl ju do pošvy. Z habitu vytiahol prútik, „nenechajte sa rušiť,“ usmial sa na aurorov spod kapucne, v tú ranu všetci akoby ožili a opäť sa strhol boj, tentokrát to však bolo iné vďaka pomoci Ssetha. Netrvalo dlho a tí čo nestihli utiecť boli omráčený, spútaný, alebo niečo horšie ak sa dostali do rany Ssethovi. Nezabíjal ich síce ale s obľubou im pričarovával nohy a potom ich oddeľovacím kúzlom opäť odstránil. „Dúfam, že teraz to už zvládnete aj sami.“ Precedil ponad plece smerom k obrancom vlaku, z celej sily sa odrazil a vyskočil priamo do slnka aby nevideli kam zmizol. Zašil sa na svoje prvé stanovisko, rozhodnutý stráviť tam ešte dáky čas pred stretnutím s hlavou rádu. „Dúfam, že to už teraz zvládnete aj sami, počuli aurorovia ako hovorí neznámi, no keď sa pozreli na miesto odkiaľ sa hlas ozval nikto tam už nebol, všetci sa otočili na Moodyho ktorí svojim okom jastril po okolí ten len pokrútil hlavou, „tu nepomôže ani magické oko.“ Pár ľudí poslali so zajatcami na ministerstvo a ostatný sa vrátili do vlaku aby nevzniklo meškanie.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví