Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Sseth- temný lovec

Prvá kapitola

 

Prvá kapitola

„Ty nie si nikto, nesiahaš mi ani po päty, si ako šváb ktorý čaká na niekoho ako ja aby ho zašliapol, si obyčajná nula.“ Vravel mladý Tom Riddle približne dvanásťročnému chlapcovi. Mnohým by sa to zdalo zvláštne, že čo robia dvaja mladý a zdravý ľudia tak hlboko pod zemou. Harry Potter kľačal na zemi a na kolenách mal položenú hlavu sestry jeho najlepšieho nepriateľa. „Vráť mi môj prútik.“ Požiadal už najmenej po desiaty krát. Starší chalan sa mu len zasmial, „bez toho ochrancu muklov už nie si taký silný však?“ Harry sa naštval, položil dievčenskú hlavu na podlahu a vstal, bol pripravený vrhnúť sa no toho chalana aj fyzicky. „Ale, ale, Potterko sa nám nahneval,“ vysmieval sa mu Riddle aj naďalej. Harry to už nevydržal a vrhol sa na staršieho mladíka. Ten mávol prútikom a Harry odletel o štyri metre nabok. „Ty drzí sopliak, ani nevieš s kým máš tu česť, ja som najmocnejší kúzelník všetkých čias LORD VOLDEMORT.“ Po vyslovení tohto smiešneho mena sa začal smiať vysokým a chladným smiechom. „Len čo sa ukončí prenos síl z tej zradkyne čistej krvi, na mňa, opäť povstanem a dokončím to čo som začal, tentokrát ma nikto nezastaví.“ Harry sa ťažko zdvihol na nohy, utrel si slzy bolesti a postavil sa odhodlane svojmu súperovi. „Nie Potter, nebudem si s tebou špiniť ruky, Mocný Salazar prehovor k nám.“ Zasyčal a zdvihol ruky. Socha ktorá sa nachádzala v tejto obrovskej komnate otvorila ústa, netrvalo dlho a z jej vnútra sa vyplazil obrovský had. Harry inštinktívne zavrel oči a začal cúvať. „Mýliš sa Riddle, ty nie si najväčší čarodejník tejto doby, ním je Dumbledore a na toho ty nikdy nebudeš mať.“ Povedal Harry to čo mal na jazyku už dlho. Celou komnatou sa ozval nádherný spev fénixa. Harry sa pozrel hore no výhľad mu zakryl múdry klobúk ktorý mu vzápätí pristál na hlave. Následne sa začali celým okolím ozývať hlasy tvorov ktorý medzi sebou začali bojovať. „Nieeeee!“ zreval Riddle. „To, že ten hlúpi vták oslepil kráľa hadou nič neznamená. Zabi toho fagana.“ Zasyčal. Harry si zložil klobúk pretože ho do hlavy udrelo niečo hrubé. Bol veľmi prekvapený, keď odtiaľ vytiahol žiarivý meč. Všimol si však aj to, že had začal vetriť. Pevne chytil meč za rúčku a postavil sa zoči voči tomuto tvorovi. Had sa vrhol na Harryho ktorí bol v porovnaní s ním malý ako špendlík. Harry inštinktívne uskočil a sekol mečom hadovi do hlavy, ten sa bleskovo stiahol a začal zúrivo metať chvostom. Harry sa mu nedokázal vyhnúť a tak už po niekoľký krát skončil na zemi. Vďaka reflexom vycvičených pri metlobale nepustil meč z ruky. Had pocítil, že je jeho nepriateľ na zemi, otvoril ústa a zaútočil. Harry z posledných síl zabodol meč do hadovho podnebia, ten sa len šklbol v posmrtnom kŕči a zavalil Harryho. Harry pocítil ako sa mu hadí tesák zabára do ruky. !Musím uznať, že si ma prekvapil.“ Ozval sa hlas mladého Riddla, myslel som si, že ťa Bazilisk zabije hneď, ale ak si myslíš, že si vyhral tak sa mýliš, koluje v tebe hadí jed, tento jed patrí medzi tie najagresívnejšie jedy, takže ti ostáva len pár minút života.“ Počas reči mladého Voldemorta pristál na Harryho nohách denník. „Tento poznám,“ spomenul si Harry. Posledné na čo sa zmohol bolo to, že si vytrhol z ruky hadí tesák a zabodol ho do denníka. „Poooootteeeeeeeeeeeeeeeeeeeer!“ zreval Riddle, viac už však urobiť nestihol, zaliala ho žiara a on sa vyparil. Harry sa vyplazil s pod hada na ruku mu pristál fénix. „Ďakujem ti za pomoc, urobil si pre mňa viac ako hocikto pred tým.“ Poďakoval sa Harry fénixovi a snažil sa naňho zaostriť. Fénix priložil hlavu k Harryho rane a začal plakať, Harry pocítil príval nových síl a hneď mu bolo lepšie, pozrel sa na svoju ranu no na jej mieste už nebolo nič. Fénix veselo zatrilkoval a odletel. Harry vstal a prešiel k Giny ktorá sa začala preberať. Po tom ako sa dostali z Tajomnej komnaty, mal Harry krátky rozhovor s riaditeľom a následne dostal aj s Ronom ocenenie za zásluhy. Od tohto incidentu už ubehol mesiac a Harry sa práve nachádzal u svojich muklovských príbuzných, ležal na posteli a premýšľal, „Riddle mal pravdu, som len obyčajná nula, nesiaham mu ani po päty, vždy keď sa ukáže niekto taký ako on, dostanem nakladačku, pri mojom šťastí by som sa nedivil, keby som mal taký každý rok.“ S tichým vzdychom vstal a prešiel k svojmu stolu. „Nenechám to tak,“ rozhodol sa, vytiahol pergamen a dal sa do písania, Napísal si okruhy mágie v ktorých sa hodlal zlepšiť. Nachystal si na kôpku všetky veci čo bude potrebovať na cestu do šikmej uličky a opäť si ľahol do postele keďže už sa stmievalo. Ráno vstal svieži ako rybka aj keď bolo ešte zavčasu. Obliekol si tmavý plášť do ruky vzal ten neviditeľný a vydal sa na cestu. Prešiel o dve ulice ďalej a tam si v tmavom kúte prehodil cez seba neviditeľný plášť. Vysadol na metlu a dal sa smer Londýn. Mohlo byť niečo okolo desiatej keď tam konečne dorazil, letel ponad ulicu po ktorej šiel minulí rok s Hagridom. V Deravom kotly sa ani nezastavoval, len ho preletel, pristal až na dvore čo sa za ním nachádzal. Poklepal po potrebných tehlách, kým sa mu otvoril priechod zložil zo seba neviditeľný plášť a skryl ho, do ruksaku čo mal pri sebe. Hneď vedľa vchodu sa nachádzala malá miestnosť kde si návštevníci šikmej uličky odkladali svoje veci aby ich so sebou nemuseli nosiť, tak isto urobil aj Harry no prútik si nechal pri sebe. Prvé čo potreboval boli peniaze a tak zapadol do Gringott banky, tak dobre skrýval svoju tvár, že ho škriatkovia čo tam pracovali spoznali až keď sa im predstavil. Vybral si hromadu galeónov a zamieril do kníhkupectva. Prezeral si tam všetky knihy čo mu prišli pod ruku, no najviac sa mu pozdávala kniha s názvom, Ako sa stať pravým lovcom“ nezaváhal a vložil si ju do košíka. Z tohto obchodu vyšiel tak založený knihami, že keby mu ich predavač nezmenšil a neodľahčil musel by prísť ešte najmenej tri krát. Zastavil sa ešte v potrebách na elixíry a mnohých ďalších obchodoch. Harry si toho nakúpil toľko, že nemal šancu to všetko odviesť na metle. V úložni sa teda spýtal či neexistuje dáky iný a rýchli presun. „Samozrejme, že áno chlapče, mávni prútikom vo vzduchu a objaví sa ti záchranný autobus ten ťa odvezie kam len budeš chcieť.“ Harry poďakoval, zobral všetky svoje veci, pričom mu pomohol aj poslíček a vyniesol ich pred Deravý Kotol, mávol prútikom a pred ním sa zjavil vysoký a krikľavý autobus. „Vitajte v záchrannom autobuse, čarovnom prepravnom prostriedku pre čarodejníkov v núdzi. Moje meno je Stan Shumpike, (neviem ako sa volal takže sa ospravedlňujem.) a budem vaším sprievodcom. Po tejto krátkej reči naložil Harrymu jeho nové veci, keď Harry zaplatil autobus sa vyrútil ohromnou rýchlosťou vpred. Harry mal čo robiť aby nespadol. Na jeho prekvapenie netrvalo dlho a už stáli pred domom číslo štyri na privátnej ceste. Harry si zobral svoje veci a vyniesol si ich rovno do izby pretože nechcel aby niekto z Dursleyovcov videl jeho nákup. „Konečne späť.“ Vzdychol si vyčerpane a zvalil sa na posteľ. Chvíľu ležal len tak no potom sa rozhodol, že je čas začať so samoštúdiom. Chopil sa knihy Ako sa stať lovcom a otvoril ju na prvej strane. Veľmi ho prekvapilo keď sa v knihe začali objavovať písmená. „Ty čo čítaš túto knihu, myslíš vážne tvoje rozhodnutie?“ „Áno myslím,“ povedal nahlas a otočil na ďalšiu stranu, Na to aká to bola hrubá bychla ju prečítal pomerne rýchlo, bolo osem hodín ráno keď ju zaklapol. Tak ho zaujala, že kvôli nej vynechal aj spánok. Kniha sa rozžiarila a opäť sa otvorila na prvej strane. Harry na to hľadel so vzrastajúcou nedôverou. Začali sa tam objavovať nové písmená, tentokrát to vypadalo ako test, Harry prijal výzvu a odpovedal na otázky, pri každej jednej povedal všetko čo si zapamätal. Takto to trvalo ďalšie dve hodiny. Úplne ignoroval svoju tetu, ktorá ho volala dole. „Test si splnil najlepšie ako je možné, bude ti pridelený učiteľ, čakaj ho zajtra o šiestej hodine rannej.“ Keď Harry dočítal poslednú vetu, otvoril ústa prekvapením, pretože kniha zažiarila a zmizla. Mykol plecami keď sa otvorili dvere a v nich stál strýko Vernon, „ty malí odporný hnusák, ako si dovoľuješ neposlúchať tetu?“ prskal sliny všade na okolo. Harry musel využiť všetku svoju mrštnosť aby sa vyhol strýkovým ranám. Zbehol dole, vypočul si rozkazy od tety a skôr ako dobehol aj strýko Vernon začal ich plniť. Nevšimol si však muža zahaleného v čiernom dlhom plášti a čiernym klobúkom nasadeným na hlave, nemal žiadnu šancu, ľudia z takým výcvikom ako mal tento sa dokázali skryť aj pred tým najlepším aurorom. Spod plášťa mu vytŕčali rukoväte mečov, na nohách mal koženými popruhmi prichytené vrhacie dýky a krížom cez trup mal silný pás ktorí mu na chrbte pridržiaval masívnu kušu. Na tvári mal hromady jaziev, no vypadalo to, že sa ich nesnaží skrývať. Sledoval približne trinásť ročného chalana ako vykonáva rôzne práce, ktorých obtiažnosť bola jednoznačne nad jeho sily. Len neveriaco krútil hlavou nad tým aký je ten mladý húževnatý, najviac sa mu páčilo ako sa dokázal perfektne vyhýbať ranám toho tlsťocha. „Je ten správny.“ Povedal si sám pre seba a zmenil stanovisko. Bol taký dobrý, že sa dokázal dostať k sledovanému cieľu na vzdialenosť dvoch metrov. „Tak si ťa vyskúšam.“ Pomyslel si neznámi. Harry práve presúval ohromné kamene ktoré potrebovala jeho teta na skalku keď pocítil mravčenie na krku akoby ho niekto sledoval. Tváril sa však akoby si nič nevšimol, presunul sa k jednému z menších kameňov (cca 20kg J) a zohol sa knemu, stále však bol napätý a čakal útok. Tváril sa, že oddychuje a čupol si. Chvíľu tak zotrval, stále hľadajúc cieľ, nevedel prečo, ale šiesty zmysel ktorý si za celé roky vybudoval pri Dudleyho partii teraz bil napoplach. Cítil, že ten niekto je priamo za ním, zareagoval najrýchlejšie ako mohol, chytil kameň do rúk, spravil rýchle čelom vzad a pustil kameň, ten letel asi len pol metra, no z ničoho nič sa zaiskrilo a na zem dopadli dve polovičky kameňa. Harry rýchlo tasil prútik a napäto stál. Jeho zmysli sa ukľudnili, no aj tak sa neodvážil prútik opäť ukryť.

Neznámi sledoval toho mladého už dlho, stál nepohnute a dokonale zamaskovaný, videl, že mladý je už unavený pretože si čupol a so sklonenou hlavou odpočíval, veľmi ho však prekvapilo, keď chalan chytil jeden balvan a rýchlou otočkou ho hodil priamo na miesto v kríkoch kde stál neznámi. Vďaka svojim dobre vycvičeným reflexom nečujne tasil obrovskou rýchlosťou meč pričom sa nepohla ani jedna vetvička a preťal ten balvan napoly. Po tomto zákroku sa rýchlo stiahol do vzdialenosti desiatich metrov, využívajúc každý tieň. Vedel, že sa blíži dvanásta a rovnako vedel, že na pravé poludnie nieje žiadni tieň ktorý by ho ukryl. Ešte chvíľu sledoval chlapca ktorí ostražito sledoval okolie a potom sa stiahol do neďalekého lesa. „Teraz už niet pochýb, že má v sebe gény pravého lovca,“ skonštatoval sadol si pod jeden zo stromov, stiahol si klobúk do tváre a zaspal. „Okamžite to schovaj.“ Syčal strýko z okna na Harryho. Ten urobil tak ako si Vernon želal a vrátil sa k práci, no tentokrát si už dával pozor. Keď sa večer dostal do izby bol poriadne unavený no späť sa mu ešte nechcelo tak si začal čítať knihu o maskovaní. O dvanástej to však zalomil.  

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví