Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Sseth- temný lovec

2. Kapitola

Druhá kapitola

Izbou sa ozvalo polohlasné odkašľanie. Harry ktorý spal s hlavou na knihe ho však úplne ignoroval. Takto sa to zopakovalo ešte dvakrát, no až na tretí pokus sa chlapec konečne prebudil. Bol dezorientovaný, takže sa rozhliadal okolo seba. Poriadne si natiahol ruky, nevšimnúc si muža čo stál priamo za ním. „Teba je teda vážne problém zobudiť,“ prehovoril, keď si ho chlapec nevšimol ani po piatich minútach. Harry nadskočil, rýchlo siahol do vrecka po prútik no na jeho prekvapenie tam nebol. „Nie je tam však?“ Spýtal sa neznámi s úsmevom. „Kto ste a čo tu chcete.“ Vyhŕkol Harry a pripravil sa na útok. Vedel, že by nemal šancu proti dospelému chlapovi no vzdať sa nehodlal. „Ukľudni sa lebo si ublížiš, dúfam, že si zbalený.“ Harry stále nechápal o čom ten muž hovorí a tak sa ani nepohol. „Kniha, lovcov ti včera povedala, že ti bude pridelený učiteľ a, že ho máš čakať ráno o šiestej. Harrymu konečne docvaklo o čom ten chlap hovorí no aj tak sa ani nepohol. „Prečo by som vám mal veriť?“ spýtal sa ostražito a premeriaval si cudzinca. Ten pokrútil hlavou a povedal. „Začali sme zo zlého konca, volám sa Hunter a som takzvaný lovec.“ Harry zalapal po dychu no rýchlo sa spamätal. „To vám môžem veriť a nemusím.“ Hunter si vzdychol a vyhrnul si rukáv, na pleci mal tetovanie ktoré videl Harry deň pred tým v knihe. „Harry Potter,“ predstavil sa aj on a podal mužovi ruku, ten ho za ňu uchopil a potriasol s ňou. „Musím ťa poopraviť, nevoláš sa Harry Potter, vždy keď vstupuje do výuky nový lovec dostane prezývku, ktorú má potom ako meno, je to hlavne kvôli ochrane lovcovej rodiny, každý z nás má totiž celé hromady nepriateľov.“ Harry počúvol čo mu jeho noví učiteľ hovorí a medzi tým si balil veci. „Ale no tak,“ povedal Hunter, vytiahol prútik, mávol ním a všetky Harryho veci naskákali do kufra, ten sa potom zmenšil na veľkosť zápalkovej škatuľky a ostal nehybne ležať na stole. „Šikovné kúzlo,“ priznal Harry a skryl kufor do vrecka. „Máš všetko?“ Harry prikývol a šiel k dverám. „nie tade nepôjdeme, daj mi ruku.“ Zastavil ho majster a natiahol svoju ruku k chlapcovi. Len čo ju Harry prijal, pocítil príjemný hrejivý pocit a následne stál na lesnej mítine neznámo kde. „Tu bude prebiehať tvoj výcvik, každý nový lovec je učňom štyri roky, dva roky trvá teória a dva roky prax, je to síce málo, ale nikto si nesťažuje. Máš ešte dáke otázky?“ „Koľko rokov sa lovci dožívajú?“ spýtal sa Harry mysliac na neustále nebezpečie. Priemerný život lovca je dvadsať päť, samozrejme všetko závisí od každého jedinca, ako ovláda boj a ostatné veci, väčšina sa však dožije dvadsiatky.“ „A koľko rokov máš ty?“ Nedalo Harrymu, „skoro dvadsať,“ odpovedal Hunter, Harry len zakrútil hlavou, pretože jemu sa zdal na dobrého tridsiatnika. „Dobre, dosť bolo, rozprávania, začneme s výukou. Odviedol Harryho do malej chalúpky kde mu zväčšil veci do pôvodnej veľkosti, len čo sa Harry prezliekol vyšiel von kde už ho Hunter čakal. „Očakávam, že ma budeš oslovovať majster, alebo učiteľ, je ti to jasné?“ Harry prikývol a počúval ďalej majstrove príkazy. Knihu lovcov máš už prečítanú takže chcem aby si previedol základy maskovania do praxe.“ Oznámil mu. „Chcem od teba aby si sa ku mne dostal najbližšie ako dokážeš, ale urob to tak, aby som ťa nevidel.“ Harry prikývol a zašiel s majstrom kúsok do lesa, následne sa Harry vzdialil a keď bol mimo dohľad začal si opakovať čo prečítal.

 Pri maskovaní je veľmi dôležitá obuv ak je nevhodná, nie je šanca stlmiť svoje pohyby natoľko aby boli nepočuteľné.

Harry si vyzul topánky aj ponožky, a opatrne dostúpil na studenú ihličím pokrytú zem. Snažil sa najviac ako mohol splynúť s okolím, využíval každý tieň, ker a strom aby sa ukryl. Opatrne sa začal posúvať smerom k majstrovi. Jemne došľapujúc na zem, snažiac sa aby nepukla ani jedna vetvička, v knihe boli popísané rôzne metódy našľapovania, aby neostávali ani viditeľné stopy, pre Harryho bolo až príliš ťažké spojiť to do hromady, prvé tri kroky skoro spadol no podarilo sa mu to ustáť. Postupoval pomaličky a opatrne, už mal majstra na dohľad no stále sa snažil ešte viac, svoj dych mal úplne pod kontrolou, bol už len desať metrov od majstra, no ten sa stále obzeral naokolo a snažil sa nájsť svojho žiaka. Harrymu to dodalo odvahu a priblížil sa ešte o štyri metre, ostal strnuto stáť, keď Hunter prešiel pohľadom priamo cez neho, Keď sa opäť otočil chrbtom, urobil Harry ešte dva kroky, majster bez toho aby sa otočil povedal, „si lepší ako som čakal, keby si mal potrebnú prax tak by som ťa nenašiel.“ Harry sa uvolnil, obul si topánky a prešiel k majstrovi. „Čo ma prezradilo?“ spýtal sa zo záujmom. „Keď sa maskuješ, stopuješ, alebo pri hocijakej inej činnosti musíš dýchať nosom, tak prúdi vzduch čo vydýchneš na zem a je menšia šanca, že ťa tvoja korisť alebo prenasledovateľ nájde, každopádne, prekonal si moje očakávania. Teraz chcem aby si v čo najkratšom čase dobehol k tej hore.“ Prikázal Hunter Harrymu zobral mu topánky a sám zmizol v lese. Harry si rezignovane vzdychol a vydal sa na cestu, odhadoval to na desať kilometrov, no keďže nebol ešte ani čas obeda, mal času dosť. „Ide sa na to.“ Povedal si odhodlane a vbehol do lesa. Bežal najrýchlejšie ako mohol pretože nechcel majstra sklamať, snažil sa narobiť čo najmenší hluk aby počul čo sa okolo neho deje, bežal už pol hodiny a stále sa držal smerom na juh, vyhýbal sa stromom, preskakoval potoky, a podliezal spadnuté kmene, na tiché našľapovanie si už zvykol takže sa už na to nemusel toľko sústrediť, snažil sa vylepšiť techniku chôdze a behu, po hodine neustáleho behu už prestal ovládať svoj dych, fučal, híkal a držal sa za rebrá v ktorých ho pichalo. Na chvíľu sa zastavil, už nemohol, nohy sa mu pri každom ďalšom kroku strašne triasli, trochu si ich ponaťahoval, spravil si pár cvičení na uvolnenie a sadol si na zem, neďaleko tiekol potok tak sa z neho poriadne napil, voda bola studená a osviežujúca, takto si oddýchol päť minút, potom vstal, znova sa ponaťahoval a vydal sa ďalej na cestu, tentokrát miernejším tempom. Odhadoval, že je na ceste dve hodiny keď konečne vybehol na mýtinu, ktorá sa nachádzala pod horou, v strede tejto čistinky stál Hunter zo širokým úsmevom, Harry doklusal až k nemu a vyčerpane sa zvalil na zem. „Máš dosť?“ spýtal sa vyčerpaného Harryho a nadvihol obočie. Harry neotvoril ani oko len unavene pokýval hlavou, „Tak to máš smolu, pretože späť sa dostaneš tak isto ako si prišiel,“ od Harryho sa ozvalo len zakňučanie, „ako vidím máš ešte dosť sily na odvrávanie takže nám odnesieš aj večeru, s tým hodil pred Harryho polovicu divého prasaťa. „Ty si sa zbláznil, veď to musí vážiť minimálne toľko ako ja.“ Ohradil sa Harry a sadol si. „Ja ti teraz niečo poviem, predstav si, že zabiješ vlkodlaka a on ťa privalí, teraz si predstav, že nemáš po ruke ani prútik,“ s tým si zobral ten Harryho, „a ani nič iného. Dospelý vlkodlak váži dobrých sto kíl, bude len pre teba dobre ak budeš mať aj fyzickú silu.“ Otočil sa a vchádzal do lesa, „ešte jedna menšia rada, buď rýchli pretože v tomto lese sú divé zvieratá, síce nie magické, ale aj medveď je nebezpečný a pach mäsa zacíti na kilometre.“ Usmial sa a zmizol. Harry vzdychol, ponaťahoval si stuhnuté svaly, vyložil si mäso na plece a poriadnym fučaním sa dal do klusu. Po desiatich minútach mal dosť, zvalil sa na zem pričom ho privalilo mäso a už sa nevládal ani zdvihnúť. „Si nula, si nič, si len šváb čo čaká na niekoho ako ja aby ho zašľapol.“ Počul v svojej mysli slová Riddla, „nie, nie som nula a aj ti to dokážem,“ povedal si vstal, odtrhol pár lián, priviazal si s nimi mäso na chrbát a rozbehol sa šialeným tempom ďalej. Bežal takýmto vražedným tempom celú hodinu bez zastávky keď za sebou začul fučanie, obzrel sa cez plece a zbadal obrovského grizliho ako sa rúti priamo naňho. Zreval najhlasnejšie ako mohol a pridal ešte viac, adrenalín ktorý sa mu uvolnil do tela mu pomohol vyvinúť takú ohromnú rýchlosť, že stromy okolo ktorých prebehol vypadali len ako rozmazané šmuhy, všetka únava z neho vyprchala a on sa rútil ďalej, šikovne kľučkoval pomedzi rôzne prekážky, kmeň kvôli po ceste tam podliezal preskočil ako nič. Takýmto tempom dobehol späť už za hodinu a pol, vrútil sa do chalúpky ktorú zdieľal s majstrom a zabuchol za sebou dvere. Následne sa zvalil na zem a začal chrčať, bolel hio každý jeden sval v tele, nebol schopný už ani nadvihnúť hlavu. Jeho majster práve odhadoval, že kým sa Harry vráti ubehne ešte dobrá pol hodina keď sa dvere otvorili, dnu vbehol Harry so šialeným výrazom zabuchol dvere a zložil sa na zem, hlasno chrčiac. „Asi som ho s tým medveďom vystrašil až moc.“ Pomyslel si a usmial sa nad učňovou hlúposťou, že mu uveril. „S tými medveďmi to bol fór.“ Povedal nahlas a vstával. Z ničoho nič sa celá chalupa otriasla pod strašnou ranou, steny zavŕzgali a ozvalo sa pukanie ako povoľovali dvere. Hunter vykúkol z okienka a zbadal obrovského grizliho. Vytiahol prútik, urobil s ním zložitý pohyb a medveď zo skučaním ušiel do lesa. „Už sa tu neukáže,“ povedal Harrymu. Ten však vôbec nereagoval, od toľkej únavy zaspal. Hunter sa len usmial, zložil z neho mäso a uložil ho do postele. „Za hodinu a pol som to v jeho veku neodbehol ani ja.“ Priznal si keď začal pripravovať jedlo.

Cítim sa vyžmýkaný ako špongia, skučal ráno Harry a snažil sa vstať z postele. „Začiatky sú ťažké.“ Pokyvkal Hunter hlavou na znamenie porozumenia. Keď sa Harrymu podarilo vstať, prešiel k stolu na ktorom bola položená poriadna porcia mäsa zovčera, lačne sa do nej pustil a skončil až keď bol jeho tanier prázdny. „Keď sa umyješ, čakám ťa vonku,“ oznámil mu jeho majster a vyšiel von. Po krátkej hygiene sa Harry horko ťažko obliekol a vyšiel von, keďže včera bežal naboso nohy mal odreté až do krvi, krivkajúc prešiel k Hunterovy, „včera si dostal poriadne do tela takže dnes to nebude také namáhavé, ak mi samozrejme nebudeš odvrávať,“ Harry prikývol a čakal ďalšie príkazy. Hunter začal cvičiť a keď sa Harry nemal k tomu aby začal aj on tak mu povedal, „sto klikov, a ak nezačneš opakovať to čo predvádzam ja dostaneš trikrát viac,“  Harry už otváral ústa, že niečo namietne no majster ho predbehol, „takže už ich máš tristo.“ Harry zavrel ústa a začal opakovať všetky cviky. Po dvojhodinovej rozcvičke sa Harry cítil omnoho lepšie, mal dokonale rozhýbané všetky svaly. „Teraz tých tristo klikov.“ Upozornil ho majster s nevinným hláskom, vyčaroval si pohodlné kreslo, sadol si doň, nohy si vyložil na Harryho chrbát a začal sa opaľovať. Harry ak nechcel dostať kliky naviac musel byť ticho a makať. Mordoval sa s tým celé dve hodiny, posledný už urobil len tak, tak, ruky sa mu triasli a on sa cítil už druhý krát za tento deň vyčerpaný, vstal a začal si naťahovať ruky ako ho to ráno naučil majster. Keď bol hotový pozrel sa na Huntera očakávajúc ďalšie pokyny, bež sa najesť, v peci nájdeš čo potrebuješ. Harry vďačný za chvíľu vošiel do chalúpky, vybral si obed, sadol si za stôl a počas jedla začal čítať jednu z nových kníh. „Už si najedený?“ spýtal sa Hunter a nakukol do chalúpky, Harry vstal, upratal po sebe riad a vyšiel von. Celý ostatok dňa sa venovali šermu, bolo to veľmi tvrdé, večer bol Harry samá modrina, krívajúc došiel do izby, umyl sa a padol do postele úplne vyčerpaný.

 

 

Harry zapadol do akejsi rutiny. Jeho postava sa pomerne rýchlo sformovala pod rukou, Huntera. Maskovanie sa stalo Harryho silnou stránkou, dosiahol tú najvyššiu úroveň ako je možné, zlepšil sa aj v bojoch zo zbraňami no svojho majstra aj tak nedokázal poraziť, ich súboje trvali aj celé hodiny no vždy skončili buď nerozhodne, alebo Harry prehral. „Dnes je čas aby si šiel na svoj prvý lov vlkodlakov.“ Povedal Hunter Harrymu ráno pri raňajkách. Ten len prikývol. Keď bol najedený, chcel si zobrať prútik no jeho majster ho zarazil. „Je tradíciou, že lovec zabije svojho prvého vlkodlaka holými rukami. Harry si už zvykol, že nemá cenu odvrávať a tak len prikývol. Obul si ľahké kožené čižmy ktoré mu perfektne ladili s jeho koženým odevom. „Budem ťa čakať o päť dní.“ Harry sa vydal na cestu, nebral si vôbec nič, keď tak nad tým rozmýšľal, naučil sa všetky bojové štýly čo kedy človek či elf vymyslel, v týchto umeniach bol dokonca lepší ako majster, a ak využije aj oklumenciu aby zistil čo vlkodlak chystá, nemal by mať žiadne problémy. Rýchlim behom sa presúval z miesta na miesto, nezanechával za sebou ani jedinú stopu, úplne splynul s okolím, bol už na ceste druhý deň keď konečne narazil na vlkodlačiu stopu ktorá bola ešte čerstvá. „Lov sa začína.“ Uškrnul sa pre seba a vydal sa po stope. Za necelé tri hodiny šprintu ho našiel. Nachádzal sa na čistinke a vetril. Bol vysoký dobré tri metre, mal široké plecia a ohromné laby, z úst mu odkvapkávali sliny a v jeho očiach bol krvilačný lesk. Harry sa začal šikovne približovať. Dokonale poznal anatómiu týchto tvorov takže presne vedel kde ho musí zasiahnuť. Nepozorovane sa k nemu priblížil tak aby naňho mohol v pohode zaútočiť, vlkodlak si ho stále nevšimol a tak využil moment prekvapenia, prudko vyskočil z tieňa a zabodol vlkodlakovy dva prsty presne pod spodnú čeľusť, ten zavyl od bolesti a padol na zem paralyzovaný, Harry vedel, že má len pár sekúnd kým tak vlkodlak zotrvá a tak ich využil, stlačil na jeho tele päť rôznych bodov, šikovne preskakujúc z jednej strany na druhú, keď bol hotový, odskočil od neho a sadol si o päť metrov ďalej. Vlkodlak sa s vrčaním postavil a začal sa k Harrymu pomaly približovať za stáleho vrčania, priblížil sa až k Harrymu a zdvihol labu na úder, zahnal sa no viac neurobil pretože sa zosypal na zem mŕtvy. „Môj prvý.“ Usmial sa spokojne teraz už šestnásť ročný chalan. Skontroloval ešte raz či je naozaj mŕtvy, potom ho chytil a s tichým stonom si ho vyložil na plecia, neváhal a rozbehol sa späť. Vďaka tréningu, ktorým prešiel dokázal vydržať bez jedla dva týždne takže žiadny hlad necítil. Cesta späť mu trvala necelé dva dni, dorazil neskoro v noci tak telo mŕtveho vlkodlaka položil do stodoly a sám si k nemu ľahol. „Prvý spánok po štyroch dňoch.“ Vzdychol si a zaspal. Ráno keď vstal vyšiel zo stodoly a začal sa rozcvičovať. „Stalo sa niečo, že si prišiel tak skoro?“ ozval sa za ním hlas jeho majstra. „Úloha je splnená,“ povedal len, na chvíľu odišiel a potom hodil pred Huntera telo mŕtveho tvora. „Perfektná práca, to sa musí nechať,“ pochválil ho majster. „Je na čase aby sme začali vo výcviku na ničenie inteligentnejších tvorov, upírov.“ A tak strávil Harry posledný rok štúdiom upírov. “Tri mesiace pred koncom výcviku sa mu konečne podarilo poraziť Huntera. „Gratulujem, si prvý čo ma v živote porazil.“ Pochválil Harryho Hunter, „teraz vieš všetko čo viem aj ja, chýbajú ti už len skúsenosti a tie nazbieraš aj počas posledných troch mesiacov. Zober si všetky tvoje veci. Sem už sa nevrátiš.“ Harry poslúchol, jedným mávnutím sa zbalil (okrem boja sa učil aj mágiu takže je jeden z lepších čarodejníkov. J) a vyšiel pred chalúpku v ktorej strávil dlhé štyri roky života. „Teraz choď do Transylvánie, tam je dostatok, upírov, vlkodlakov a iných temných tvorov s ktorými získaš prax. Stretneme sa presne o tri mesiace, o tomto čase, pod horou lovcov kde prebehne tvoje zaradenie.“ Harry prikývol pozrel si fotku lesa v Transylvánii a fotku hory lovcov si ukryl do hrubého čierneho habitu. Rozlúčil sa so svojím majstrom a odmiestnil sa. V Transylvánii bol práve čas obeda keď sa tam objavil mladý človek. Harry si vytiahol z kufra všetky zbrane čo dostal alebo si vyrobil, pripevnil si ich na rôzne časti tela, zmenšil kufor a skryl ho do vačku. Tri mesiace Harrymu ubehli ako voda, stihol vyzabíjať tri mocné upýrske klany, hromady vlkodlakov a kopy ďalších temných tvorov o ktorých väčšina ľudí ani nevedela, že existuje. (Odteraz budem Harrymu hovoriť iba Sseth, takže sa nečudujteJ) Meno Sseth bolo známe medzi všetkými temnými tvormi, za tie tri mesiace sa z neho stal postrach všetkých zlých tvorov, nikdy nebol zbytočne krutý a neodsudzoval takto postihnutých ľudí. Spoznal hromady vlkodlakov čo sa snažili žiť normálny život a nechceli zabíjať, bol s nimi dokonca priateľ no s krvilačnými jedincami nemal zľutovanie, nazbieral si aj pár jaziev, no žiadna nebola príliš viditeľná. Aj medzi lovcami bol veličinou, všetci čo ho stretli a bojovali po jeho boku naňho nedali dopustiť. Jeho činy boli také veľké, že sa doniesli do uší aj ľuďom z jeho rodného Anglicka, nik však nevedel kto ten Sseth je a kde sa tu objavil. Prišiel čas na zaradenie a tak sa Harry presne v dohodnutý čas premiestnil na určené miesto. Bolo tam veľa lovcov okolo stovky no poznal ich len pár, ale oni o ňom vedeli všetko okrem jeho pravého mena. Nech Sseth hľadal ako chcel svojho majstra nenašiel, prešiel pre to za najvyšším lovcom, ktorý bol aj najstarší (asi tridsaťJ) . „Prepáč, že ťa ruším, ale nevieš kde je môj majster?“ Vrchný lovec ho súcitne potľapkal po pleci a povedal mu „Je mi ľúto, že si sa to nedozvedel skôr, ale nikto ťa nemohol nájsť. Hunter padol pri boji proti vlkodlakom a upírom ktorý sa v poslednej dobe začali zhlukovať v Anglicku.“ Harry posmutnel a vzdialil sa od hlavnej skupiny, chvíľu premýšľal no nakoniec sa rozhodol, že je čas sa vrátiť a pomstiť smrť svojho majstra. „Ty si Sseth?“ ozval sa mu za chrbtom chrapľavý hlas. Sseth sa otočil a pozrel sa neznámemu do očí, „áno som.“ Povedal pevne. „Volám sa Kazo, chcel som sa s tebou rozprávať o kúzle čo si nedávno upravil.“ Harry sa slabo usmial a otvoril ústa, že odpovie. K slovu sa však nedostal pretože sa ozval hlavný lovec, „konečne dorazili všetci, dnes sme sa tu zišli, aby sme medzi seba oficiálne prijali medzi nás Ssetha. Má za sebou úplný výcvik, je tu niekto kto je proti prijatiu, tohto mladého a nádejného lovca?“ Na planine to stíchlo. Keď sa nikto neozval zavolali Ssetha hore na vyvýšeninu. Postavil sa priamo a hrdo, previedli kúzlo, aby ho označili ako jedného z nich no on nemrkol ani okom. Vitaj medzi nami lovec Sseth. Harry sa jemne uklonil a prijal zdobenú nezničiteľnú katanu na znak jeho postavenia. Harry sa opäť poďakoval a zišiel dolu. Následne sa ešte všetci rozlúčili s Hunterom starodávnou piesňou a každý sa rozišiel svojim smerom. Harry sa premiestnil do Transylvánie kde mal ešte veci, tam sa rozlúčil so svojimi priateľmi a odmiestnil sa do starého známeho Anglicka.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví