Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola tretia

Kapitola tretia

 

Zistil, že je naozaj rýchlejší ako obyčajne a vôbec sa neunavuje. Stále si nemohol zvyknúť na

 

ten pocit, že vidí aj bez okuliarov. Každú chvíľu videl rôznych tvorov najprv sa bál, že si ho

 

všimnú a tak vždy keď bolo niečo až príliš blízko radšej sa nehýbal, pomaly skúšal či tvorovia

 

postrehnú, že sa niečo v ich blízkosti hýbe, no s potešením zistil, že ho jeho kúzla úplne

 

chránia stále bol opatrný pretože to, že je neviditeľný neznamená, že je aj nehmotný. Bol na

 

ceste už pol dňa keď konečne dorazil k prvým stromom. Vyliezol na jeden z najvyšších,

 

vytiahol si jedlo ktoré mu nabalili v hostinci. „Dobrú chuť.“ Zašomral a dal sa do jedenia.

 

Stále sa cítil úplne odpočinutý, a tak sa vybral na cestu chcel prejsť čo najviac pokiaľ je

 

vidno. Čim bol ďalej od okraja lesa tým bolo väčšie šero. Po hodine stálej chôdze si zvykol už

 

aj na prítmie. Okolo neho stále prechádzali tí najčudnejší tvorovia akých kedy videl. Koruny

 

stromov vytvárali akoby strechu nad celým lesom.

 

Bol piaty deň odvtedy ako odišiel z dediny zásoby ktoré mal sa mu už minuli, teraz bol

 

odkázaný sám na seba. Každý deň pochodu sa snažil vynájsť nové kúzla či už na lov alebo na

 

boj. „Už len kúsok, poď, nenechaj sa prosiť.“ Fučal si popod nos a čakal či sa prepelica na

 

ktorú tu narazil chytí do jeho pasce. Prepelica si zvedavo prezerala kôpku zrna ktorá pred ňou

 

ležala párkrát poskočila a chytila sa do Harryho pasce. „Hurá!“ vykríkol v duchu a bežal k nej

 

keď, sa zrazu zablyslo a namiesto malej prepelice tam stál čudný tvor ktorí ju len vzdialene

 

pripomínal. Harry len tak tak stihol zabrzdiť a pozeral sa na onoho tvora. Čo bolo horšie aj ten

 

tvor si prezeral Harryho ako keby ho videl, a bohužiaľ aj považoval za svoju obeť. „A kurva.“

 

Zahrešil Harry keď to podrástlo ešte viac a rozbehlo sa to na neho. Jediné čo ho napadlo bolo,

 

že vytiahol prútik a pálil jedno kúzlo za druhým tak rýchlo ako nikdy v živote. Na nešťastie

 

mal Harryho útok taký ohlas ako pri strete s Blazikom. Skryl prútik a vyrazil takou

 

rýchlosťou, že všetko naokolo sa rozmazalo do jednej šmuhy. Bolo by to dobré keby sa jeden

 

strom nerozhodol postaviť sa mu do cesty a on sa naň nenatiahol ako žaba na cestu. Keď sa

 

trochu spamätal pomaly sa so stonaním postavil. „Panebože prosím dúfam, že som mu

 

utiekol.“ Modlil sa v duchu a otočil sa smerom odkiaľ prišiel. Zbledol ako krieda pretože

 

necelé dva metre od neho už nestál jeden  “slepičák“ ako ho nazval, ale dvaja. „Toto je môj

 

koniec.“ Povzdychol si, zhodil zo seba vak a tasil meč. Mysliac na to, že nevie ani ako sa meč

 

drží sa im postavil zoči voči. „Ak toto prežijem budem cvičiť s mečom každé ráno aj každý

 

večer.“ Sľuboval si, a postavil sa s ním do pozície akú vídaval vo filmoch o stredoveku.

 

Vyčkával čo spravia, no oni sa stále nehýbali a potom ako keby sa mu vysmievali spravil

 

jeden z nich krok vpred. „To už sa mi vysmievajú aj blbé zvieratá?“ pomyslel si keď sledoval

 

ich počínanie. Náhle bez varovania vyrazil ten bližší Slepičák a ohnal sa po Harrym zobákom,

 

ten uskočil v poslednej chvíli a zaťal meč potvore do krku. Do rany dal až príliš sily. Ostrie

 

prerazilo chrbticu tvora a Harry spravil kotrmelec vo vzduchu. Dopadol tvrdo na zem. „Čo

 

majú všetci proti mojej kostrči.“ Fňukal a sledoval ako bezhlavý Slepičák vrazil do toho

 

druhého a priľahol ho. Harry nelenil a zapichol toho čo ešte žil. To bude večera oblizoval sa

 

a sledoval dva mŕtve tvory. Spravil k nim sotva krok keď sa z neďalekého krovia ozvalo

 

zašušťanie. „Asi som dojedol.“ Odfrkol si a cúval k svojim veciam, bleskovo si ich zobral

 

utrel si ostrie meča do trávi a pakoval sa odtiaľ čo najrýchlejšie preč. Už bol sto metrov od

 

miesta stretu keď zbadal príšeru ktorá si privlastnila jeho korisť. Vypadala ako medveď

 

s hlavou draka. „Tak tú by som nechcel naštvať.“ Skonštatoval a dal sa na cestu. Už to boli tri

 

dni čo naposledy jedol, pri živote ho držala len voda ktorú si vedel vyčarovať. Šiel okolo

 

veľkého dubu keď začul vrčanie, jeho zmysli boli napnuté na prasknutie a z tej samoty mu už

 

začalo preskakovať. „A dosť, som hladný ako vlk, dostanem ťa nech si čo chceš je mi to

 

jedno, ak ma zabiješ ty, tak sa zasýtiš, a ak zabijem ja teba tak sa zasýtim ja.“ Vykríkol

 

a zhodil zo seba svoj vak. Tasil meč do pozície ktorú si nacvičil. Za tých pár dní sa naučil

 

pozíciu z ktorej sa dá zaútočiť každým smerom. Pokrčil sa v kolenách a zavrel oči. Keďže bol

 

les tmavý, zvykol si používať namiesto zraku sluch. Napínal uši aby zachytil aj ten najmenší

 

zvuk. Ozvalo sa to znova tento krát zľava, bol to dlhý šuchotavý zvuk z toho usúdil, že sa

 

chystá ten zver k útoku otvoril oči a zameral sa na miesto odkiaľ vyšiel zvuk. Bol to len

 

okamih no Harrymu úplne stačil na to aby uskočil. Tesne sa vyhol obrovskému medveďovi

 

s dračou hlavou a sekol mu do laby. „Už viem čo si!“ skríkol a silným šklbnutím vytiahol svoj

 

meč z tvorovej laby. Spomenul si na úryvok z knihy ktorú mu kedysi podstrčila Mia.

 

Bájny tvorovia s telom medveďa a hlavou draka sa nazýva Medrak. Tento mocný tvor vyhynul

 

pred tisíckami rokov no stále existujú zápisky o týchto velikánoch. Cez jeho kožu neprenikne

 

ani tá najsilnejšia kliatba bielej a dokonca ani čiernej mágie. Títo tvorovia boli

 

neporaziteľný. Ich jediným slabým miestom bol spoj medzi trupom a labou no len málo ľuďom

 

sa podarilo ho zabiť.

 

Zo spomínania ho vytrhla laba ktorá sa rútila nebezpečnou rýchlosťou na Harryho hlavu.

 

Rýchlo sa zohol a využil šancu, keď si Medrak nechránil svoje slabé miesto. Z celej sily

 

vyrazil spodným útokom proti Medrakovi a zaťal meč hlboko do jeho laby. Zarazil sa však

 

o silnú kosť ktorú nedokázal preťať. Medrak zreval a druhou labou udrel Harryho spodným

 

hákom do hrude. Harry sa odmietol pustiť meča a zužitkoval silu Medrakovej rany na

 

oslobodenie ostria z kosti. Bola to taká rana, že meč preťal kosť aj s ostatkom mäsa a odletel

 

aj s Harrym o päť metrov ďalej. „Uf“ vydýchol Harry pri tvrdom dopade, „tak toto som

 

nedomyslel.“ Vstal a masíroval si ruku ktorá ešte stále držala meč. Medrak, šialený od bolesti,

 

sa okamžite vrhol po svojej koristi ktorá sa stále odmietal vzdať.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví