Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola štvrtá

Kapitola štvrtá

 

Harry spravil kotúľ do boku

 

a vrazil celú dĺžku ostria do miesta kde oťal labu. Zaboril ho tam až po rukoväť Medrak

 

naposledy zreval a spadol na zem mŕtvi. Harry vedel, že týmto hlukom musel pritiahnuť veľa

 

nebezpečných tvorov, jedným trhnutím vytiahol svoj meč z Medraka, utrel ho do lístia a skryl

 

do pošvy. Vytiahol si kosák stiahol kožu z mŕtveho zvera. Kúzlami ju vyčistil a poskladal ju

 

do svojho vaku. Vytiahol si svoj bezodný chladený vak na potraviny a ukladal doň mäso ktoré

 

usekol. Spracoval všetko čo sa dalo, nehodlal tam nič nechať. Keď bol hotový vyčaroval si

 

lavór a umyl sa v ňom od krvi. Skontroloval si smer a vydal sa rýchlim tempom ďalej. Stihol

 

preklusať ďalších desať kilometrov, keď sa začalo stmievať. Rozhodol sa že je čas, založiť

 

tábor. „Inflamare“ zamumlal a rozhorel sa mu oheň. Okamžite ho však zamaskoval

 

zastieracími kúzlami, takže ho videl len on. Vytiahol z vaku poriadny kus mäsa a dal ho piecť.

 

Kým sa mäso upieklo cvičil si boj s mečom. Menil rýchlo pozície a upravoval si pohyby tak

 

aby využil čo najviac švih. Keď už bol vážne unavený, hádzal kosák do stromu tak aby sa mu

 

zapichol. Po troch hodinách bolo mäso konečne hotové. Lačne trhal upečené stehno na kusy,

 

ako vlk svoju korisť, po dlhej dobe sa konečne cítil poriadne zasýtený. Okolo seba vyčaroval

 

množstvo štítov aby sa k nemu počas spánku nedostalo žiadne zviera a zaspal nerušeným

 

spánkom. Snívalo sa mu o jeho priateľoch, ako ho Hermi doučovala dejiny mágie a ako hral

 

s Ronom metlobal. Len tieto spomienky ho držali nad vodou. Z ničoho nič sa zmenil jeho sen,

 

pred sebou videl Medraka, ktorý sa mu prihovoril. „Zaslúžiš si odo mňa dar, každý kto porazil

 

Medraka dostal jeho silu a vytrvalosť. Keď na seba položíš ráno moju kožu, sformuje sa do

 

kabáta. Cez tento kabát neprenikne žiadna kliatba a ty dostaneš schopnosť zmeniť sa na tvora

 

môjho druhu. Užívaj to múdro človek, pretože nikto pred tebou nedostal takýto dar.“

 

S posledným slovom skočil Harrymu do hrude rovnako ako pred tým Blazik. Ráno vstal

 

oddýchnutý ako už dávno nie, dojedol mäso od včera zahladil stopy po tábore vytiahol z vaku

 

kožuch Medraka a položil ju na seba. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa stalo to, čo povedal,

 

že sa stane. Kožuch si nechal na svojom koženom oblečení, pretože ho príjemne hrialo. Vak si

 

nahodil na plecia a vydal sa ďalej. Celý deň mal pocit, že ho niečo alebo niekto sleduje. Preto

 

spozornel a nespustil ruku ani nachvíľu z rúčky meča. Na obed si upiekol chrbát. Polovicu

 

zjedol a druhú polovicu si odložil na večeru. Chýlilo sa k večeru a jeho zmysli začali byť na

 

poplach, nevedel čo sa deje no zhodil si z pliec svoj vak a vyhodil ho na najnižší konár. Tasil

 

meč, zapol si kabát, zatvoril oči a sústredil sa na jediný zmysel, a to sluch. Počul len jemné

 

šustenie, žiadne pukanie len šuchot ako keby niekto veľmi opatrne našľapoval. Boli to len

 

jemné zvuky ktoré mohol spôsobiť aj vietor, ale Harry si bol istý, že je to niekto inteligentný.

 

Boli dvaja a každý prichádzal z inej strany. Prudko otvoril oči a čakal útok. Chvíľu sa nič

 

nedialo a Harry začínal byť zvedavý s čím ma dočinenia tento krát. Spoza chrbta začul

 

rýchlejšie našľapovanie a tak sa prudko otočil a využil tak švih ktorý získal na poriadnu ranu.

 

Útočník to očividne nečakal, a tak mu Harry vyrazil meč z ruky, nesnažil sa zistiť čo to je

 

pretože bol nahnevaný, že zaútočil od chrbta pokračoval v pohybe, švihol mečom ponad hlavu

 

a rýchlim pohybom zoťal nepriateľovi hlavu. Nespravil ani jeden pohyb naviac a započúval sa

 

do okolia čakajúc na druhého útočníka. Prehodil si meč do ľavej ruky a do pravej nenápadne

 

zobral kosák. Počkal na ďalší pohyb nepriateľa ktorý by mu prezradil kde sa nachádza.

 

Ozvalo sa slabučké čuchnutie, nikto by si nepomyslel, že sa dá aj taký slabý zvuk zachytiť

 

ľudským uchom. Harryho napnuté zmysli okamžite zareagovali, prudko sa otočil a hodil

 

kosák medzi stromy. Počul len tiché buchnutie. Nevedel či trafil, jednoducho chcel skúsiť

 

šťastie. Meč držal stále v bojovej pozícií a opatrne sa približoval k onému miestu. Obišiel

 

mohutný smrek a naskytol sa mu pohľad na zasiahnutého muža. Vytiahol svoj Kosák z jeho

 

tela, utrel ho a skryl do pošvy, to isté urobil aj s mečom. Pričupol si k neznámemu a skúsil mu

 

nahmatať tep, bol mŕtvi. „Ty nie si človek.“ Skonštatoval a prezeral si jeho špicaté uši.

 

„Lepšie by bolo povedať, že si nebol človek.“ Uchechtol sa svojej morbídnej poznámke.

 

Prezrel si celé telo. „Podobáš sa na elfa, no nie si elf. Tak čo teda si?“ pýtal sa ho ako keby

 

čakal, že mu mŕtvola odpovie. „Fakt mi začína kvapkať na karbid, už sa rozprávam aj

 

s mŕtvolou. Vstal a započúval sa do svojho okolia. Všade bolo ticho. „Odporné ticho pomaly

 

ho začínam nenávidieť.“ Zložil si zo stromu svoj vak a vydal sa na cestu. Po ceste sa snažil

 

zmeniť si ruku na labu Medraka no okrem toho, že mu narástli obrovské pazúry sa mu viac

 

nepodarilo. Už bol tri hodiny rýchleho behu vzdialený od miesta potýčky no stále ho

 

neopúšťal pocit, že ho niekto sleduje. V okamihu sa rozhodol. Vyskočil na konár ktorý bol tri

 

metre nad zemou a ako atlét sa vyšvihol ešte o dva metre vyššie. Toto všetko urobil behom

 

stotiny. Započúval sa do lesa. Zbystril zrak ktorý sa mu po zabití Medraka zlepšil ešte viac.

 

Teraz videl v tme ako za bieleho dňa. Čupel na tom konári dobrých päť minút keď sa pod ním objavila skupina ľudí.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví