Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola štrnásta

Kapitola štrnásta

 

Ubehol už deň odvtedy čo sa Harry vydal po stopách Vil. Jeho cesta

 

nebola však taká ľahká, každých pár kilometrov sa musel buď vyhnúť

 

príliš veľkým jednotkám, alebo zvoliť priamy stret keď už ho videli

 

a nemal šancu utiecť. „Už len pár kilometrov.“ Vzdychol a vyčerpane

 

spadol na zem. Jeho posledný stret s nepriateľom nedopadol pre

 

Harryho príliš dobre. Bolo ich moc, síce sa mu podarilo zneškodniť

 

všetkých no bol vážne ranený, jeden šedý naňho zaútočil odzadu

 

očarovanou zbraňou, preťal mu brnenie a zaťal hlboko do chrbta.

 

Podarilo sa mu síce zastaviť krvácanie no úplne sa tým vyčerpal takže

 

mal stále otvorenú ranu a nevládal sa už ani pohnúť. „Takže takto má

 

skončiť slávny Harry Potter? Hrdina, ktorý si ani nepamätá časy keď

 

oné hrdinstvo vykonal.“ Spýtal sa sám seba trpko. Jeho oči sa pomaly

 

zatvárali, jasná zelená pohasla a Harry sa začal ponárať do tmy.

 

„Takže takto vypadá smrť. Smrť ktorej sa všetci tak boja, ale ja sa ťa

 

nebojím pretože ja neumrie!“ kričal zúrivo a snažil sa otvoriť oči.

 

„Tak ľahko ma nedostaneš počuješ, idem na pomoc priateľom a ani ty

 

ma nezastavíš!“ V tú chvíľu sa v ňom niečo zlomilo. Pocítil taký

 

príval síl ako keby prespal celý rok, myslel si, že ho to roztrhá, bol až

 

moc plný, mal potrebu okamžite vypustiť aspoň trochu, no vedel, že

 

sa mu zíde počas boja. „Gratulujem Harry Potter, práve sa ti podarilo

 

sa so mnou úplne spojiť.“ Riekol hlas Blazika v Harryho hlave. Harry

 

už viac nečakal a rozbehol sa obrovskou rýchlosťou na pomoc pri

 

obrane mesta. „Ak nezomriem tam tak už vôbec.“ Skonštatoval sucho

 

a míňal jeden strom za druhým takou rýchlosťou ako keby sa viezol

 

v aute. Rukou si skontroloval miesto kde mal ešte prednedávnom

 

takmer smrteľnú ranu, pocítil však iba pevnú kože a jemnú jazvu. „Asi

 

si založím zbierku.“ Smial sa svojmu nešťastiu pretože táto jazva

 

nebola ani prvá ktorú dostal, ale určite ani posledná. Aby sa vyhol

 

nepriateľskému vojsku ktoré bolo medzi ním a mestom, musel

 

obehnúť menšiu horu, ktorá chránila mesto z Južnej strany. Keď

 

dorazil na miesto, bola už noc, cítil sa stále rovnako preplnený ako

 

keď vyrážal. Proti sebe stáli dve obrovské armády, Lesný Elfovia

 

pripravený brániť svoje domovy aj keď boli oslabený a Temný Elfovia

 

(šedý) pripravený dobiť nepriateľa ktorý im odmietol poskytnúť pred

 

vekmi armádu na dobýjanie a zabíjanie nevinných. Keď dorazil

 

k zadnej línii, všetci jeho spolubojovníci sa naňho pozerali ako na

 

ducha. „Kde je kráľovná?“ spýtal sa okamžite najbližšieho elfa. „Je

 

v našom čele aj s Vilanteniou, ako je možné, že si tu? Bolo nám

 

oznámené, že si padol pri pokuse varovať nás.“ „Teraz nie je čas.

 

Porozprávame sa neskôr.“ Odsekol Harry v rýchlosti a vydal sa za

 

Dras. Našiel ju o pár minút, po jej boku stála neohrozene a v plnej

 

zbroji Vil a o niečom sa s ňou pošepky rozprávala. „Musíme sa

 

pokúsiť udržať sa dovtedy, kým neprídu posily.“ Začul ako hovorí

 

Dras keď prišiel bližšie. „Môžem sa pridať?“ spýtal sa veselo

 

a podišiel k dvojici žien. „ Ako si predstavuješ nás rušiť ...... Harry si

 

to ty?“ opýtali sa šokovane. „Už to tak vypadá, asi mám tvrdší

 

korienok ako ste si mysleli.“ Usmial sa a privinul si na hruď Vil ktorá

 

sa mu okamžite zavesila na krk. „Myslela som, že si mŕtvi.“ Povedala

 

ticho Harrymu do ucha. „Veď ich tam bolo minimálne sto, ako si

 

prežil?“ „Ako som povedal, mám tuhý korienok. „Dras sledovala

 

tento výjav no napokon sa pridala do objatia aj ona. „Tak to ma podrž

 

tu sa lámu rekordy.“ Usmial sa Dilí keď si všimol túto scénu. „Najprv

 

zlikviduješ stovku šedých sám a potom sa ti vrhnú do náruče dve

 

Elfské ženy, keď tak nad tým uvažujem, ešte som nevidel elfa ktorý

 

by preukázal city na verejnosti.“ „Máte hlúpe zvyky, len čo je pravda,

 

nevidím nič zlé na tom keď jeden preukáže druhému, že k nemu niečo

 

cíti.“ Oponoval Harry keď sa mu podarilo vymotať z toho objatia.

 

„Zle si ma pochopil chlapče, ja to neodsudzujem.“ Ohradil sa Dilí

 

a podal Harrymu ruku, ten ju silno stisol a potriasol ňou. „Takže kde

 

začneme, mám pre vás všetkých mále prekvapenie, ale myslím, že

 

šedým sa moc páčiť nebude.“ Usmial sa Harry zlomyseľne, mysliac

 

na svoju zvieraciu podobu a kopy ohňa driemuceho vo svojom nútri.

 

„Asi som to zariekol.“ Skonštatoval sucho pretože hneď ako to

 

dopovedal rozbehla sa proti nim armáda nepriateľov. „Vrátili si už

 

ostatný?“ spýtal sa ešte Harry Vil. „Nie, všetci sú mŕtvi.“ Odpovedala

 

smutne. „Ale mi nebudeme na to si dohliadnem.“ Utešoval ju Harry.

 

Chcel sa s ňou ešte porozprávať no nebol čas a tak tasil svoje meče,

 

starý ako aj nový a rozbehol sa proti šedým na čele armády, po boku

 

mu bežala sama kráľovná Vil a Dilí. Týmto činom dodali odvahu aj

 

ostatným bojovníkom ktorý sa okamžite pridali s povzbudzujúcim

 

krikom. „Držte sa pri mne!“ zreval Harry pred tým než sa zrazili.

 

O chvíľu bolo počuť ranu, ako do seba nabúrali dve obrovské a mocné vojská.     

 

 Harry vyvinul nadľudskú rýchlosť, bol dokonca taký rýchli, že jeho

 

tempu nestačil ani jeden z protivníkov ale ani spolubojovníkov. Dras

 

dostala už štyroch, ale keď sa pozrela na Harryho okolo ktorého už

 

ležalo minimálne dvadsať nebohých šedých dala sa do boja ešte

intenzívnejšie. „No tak pridajte!“ Kričal Harry a zabíjal jedného za

 

druhým ako na bežiacom páse, jeho protivníci sa nestíhali ani brániť.

 

Predvádzal akýsi tanec mečov, pretože sa točil, skákal a robil

 

akrobatické prvky takou rýchlosťou, že jeho meče ani nebolo vidieť.

 

Len to najlepšie oko zahliadlo raz za čas rozmazanú šmúh mihnúť sa

 

v blízkosti nepriateľa. Bojovalo sa už tri hodiny, obe armády mali

 

obrovské straty počiatočná sila už vyprchala z každého obrancu jedine

 

Harry ktorý stále bojoval rovnakou rýchlosťou a krutosťou ako na

 

začiatku a jeho bývalí majster Dilí ktorý sa snažil dobehnúť svojho

 

učňa a ukázať mu kto je lepší stále predvádzali tie najzložitejšie útoky

 

aké kto kedy videl. „Už si starí na mňa nemáš.“ Podpichoval Harry

 

a stále sa cítil plný energie, trochu jej síce už minul, ale to je len

 

zanedbateľné množstvo pretože jej stále mal na rozdávanie. „Hadia

 

vytrvalosť je hadia vytrvalosť.“ Povedal si pre seba a zabil ďalších

 

troch behom sekundy. Dilí sa nenechal zahanbiť a zvýšil tempo aby sa

 

vyrovnal tomu Harrymu. „Ja ti dám, že starý tak sa pozeraj.“

 

Odpovedal a zabil rovno štyroch, čo sa snažili cez neho prejsť. Harry

 

sa usmial a zrýchlil ešte viac, mnohý si mysleli, že to už rýchlejšie

 

nejde, ale Harry mal očividne iný názor. Vždy keď padol jeden

 

nepriateľ na jeho miesto sa postavili rovno dvaja ďalší. „Kde do pekla

 

sú tie posily?“ spýtala sa kráľovná Dilího po celej noci a doobedí

 

krutého boja. Dilí sa na chvíľu sústredil a potom prehovoril: „Každou

 

minútou by tu mali byť.“ Sotva to dopovedal a ozvalo sa zatrúbenie

 

lesného rohu posíl zo vzdialených miest ktoré práve dorazili. Z lesa po

 

Harryho pravej ruke sa vynorila desaťtisícová armáda Lesných a rútila

 

sa na zaskočených šedých z boku. Boje trvali už celý deň keď Harry

 

pocítil prvé známky únavy, Dilí s kráľovnou a Vil sa stiahli aby si

 

odpočinuli už pred štyrmi hodinami. „Je načase trochu tým zmrdom

 

podkúriť.“ Pomyslel si Harry a v tú chvíľu stál na Harryho mieste

 

obrovský Medrak, boj okamžite ustal a všetci naňho hľadeli zo

 

strachom v očiach, Harry zreval a vrhol sa na šedých, bojiskom sa

 

ozval povzbudzujúci krik lesných a všetci sa vrhli do boja s novým

 

elánom a silou. Harry teraz likvidoval nepriateľov po desiatkach, jeho

 

obrovské laby dokázali rozmetať behom chvíle celý oddiel. V podobe

 

Medraka sa cítil opäť plný síl. Nepriatelia sa ho začali báť, nikto sa

 

mu neodvážil postaviť, všetci sa snažili držať sa mimo jeho dosah.

 

Podarilo sa mu zabiť troch generálov zo celkových štyroch. Morálka

 

šedých začala upadať rovnako rýchlo ako počty vojakov. Začali

 

bojovať neorganizovane, čo dopomohlo k ich rýchlejšej porážke.

 

Všade kde sa Harry pohol mal okolo seba priestor dva krát dva metre,

 

všetci utekali z jeho blízkosti. „Asi si myslia, že laby sú mojou

 

jedinou zbraňou.“ Pomyslel si zlomyseľne a z jeho dračej tlamy

 

vychŕlil prúd ohňa s ktorým upiekol dva oddieli naraz. Víťazne zreval

 

a pustil sa do nich ohňom. Takto bojoval hodinu, keď sa zrazu proti

 

nemu spojili traja šedý kúzelníci, ktorý prišli o oddiely ktoré mali

 

chrániť pred magickými útokmi. Začali po ňom metať jednu kliatbu za

 

druhou, jeho hrubá koža ho síce ochránila pred ich útokmi, no

 

očividne sa vyznali vo svojom remesle pretože pár kúzel Harryho

 

poriadne zabolelo.

 

„Kráľovnina skupina sa po krátkom oddychu pustila opäť do boja,

 

videli ako sa Harry zmenil na Medraka a začal škodiť šedým najviac

 

ako sa dalo, radšej sa nepokúšali sa k nemu priblížiť, pretože by ich

 

poľahky mohol zraniť. Bojovali už hodnú chvíľu keď sa zrazu ozvalo

 

bolestné zrevanie raneného Medraka. Všetci sa Dras, Vil a Dilí sa

 

okamžite rozbehli k miestu kde bojoval Medrak (Harry). Keď tam

 

dorazili zbadali troch šedých kúzelníkov použiť kúzlo ktoré by zabilo

 

aj slona, žiadny z nich by to nedokázal keby bol sám no očividne

 

spojili svoje sily proti Harrymu. Harry pod návalom kúzla padol na

 

zem a premenil sa späť do svojej podoby. Všetci dúfali, že sa postaví

 

ako nič a bude pokračovať ďalej v boji, bohužiaľ sa nič takého

 

nestalo. Harryho bezvládne telo ostalo ležať na zemi. „Za to mi

 

zaplatíte,“ zrevala Vil a aj s Dilím a Dras priskočili ku kúzelníkom

 

a pozabíjali ich. Dilí uchopil Harryho nehybné telo a vyniesol ho preč

 

z bojiska. Harry bol celý od krvi, no len minimum z nej bola jeho.

 

„Takto padol najmocnejší kúzelník a najlepší bojovník akého som

 

kedy poznal.“ Zašepkal a prstom zavrel Harryho oči. Vil si prikľakla

 

k jeho telu a chytila ho za ruku. „Harry, neopúšťaj ma, prosím.“

 

Šepkala mu s láskou do ucha a jemne ho pobozkala na pery. „Harry sa

 

prudko trhol a jeho telom prešiel silný kŕč. Prudko sa nadýchol ako

 

keby bol pod vodou príliš dlho a vyčerpane zachroptel: „To ma

 

zakopávate trošku skoro nemyslíte?“ nakoniec sa jemne usmial

 

a pokúsil sa posadiť. „Lež!“ prikázala Dras a položila mu ruku na

 

hruď aby mu zabránila sadnúť si. „To kúzlo čo na teba použili ťa malo

 

zabiť takým spôsobom, že ti odbere všetku silu. Našťastie boli slabý

 

aby úplne prerazili tvoju kožu v podobe Medraka, ale príliš ťa to

 

vyčerpalo, myslím, že si na hranici života a smrti. Musíš sa šetriť.“

 

Vysvetlila mu kráľovná s uspokojením v hlase. „Ty ma neprestaneš

 

prekvapovať.“ Usmial sa Dilí a potľapkal Harryho jemne po pleci. „

 

Ani seba neprestávam prekvapovať, to je minimálne tretí krát za dva

 

dni, čo som bol na hranici života a smrti.“ Usmial sa Harry znavene.

 

„Ako sme na tom?“ spýtal sa Harry po chvíli ticha čo zavládlo.“ Bitka

 

končí, podarilo sa nám dokončiť tvoje dielo a zabili sme štvrtého

 

generála, ich armáda je už úplne neorganizovaná, práve ničíme ich

 

posledné zbytky.“ Prehovoril opäť Dilí spokojne. „Teraz musíš

 

odpočívať.“ Zahriakla ho Vil ktorá bola doteraz úplne ticho a držala

 

Harryho pevne za ruku ako by mal niekam odísť. Harry sa usmial

 

a prikývol. Chvíľu hľadel na krásnu hviezdnatú oblohu, spomenul si

 

na priateľov z Rokfortu a zaspal zaslúženým spánkom.  

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví