Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola ôsma

Kapitola ôsma

 

 „Tak toto teda nie,“ zavrčal Harry a vrhol sa na

 

toho zbabelca, „nenávidím tých čo útočia odzadu.“ Prízvukoval mu

 

každé slovo a po ňom mu dal tvrdú ranu kam len trafil. Po chvíli si

 

uvedomil, že tento nepriateľ je už v bezvedomí. Zobral si jeho meč

 

s dýkou a vrhol sa na ďalších nepriateľov. Bojovalo sa mu veľmi ťažko pretože sa bál, že zasiahne jedného z tých čo bojovali na jeho

 

strane. Prudko sa uhýbal, skákal, bodal a sekal do každého temného

 

ktorého stretol. Prebil sa až do srdca bitky a tam zbadal kráľovnú ako

 

neohrozene zabíja jedného nepriateľa za druhým. „Ja ti dám.“ Zavrčal

 

a hodil dýku do nepriateľa ktorý sa práve chystal bodnúť kráľovnú.

 

„Do riti!“ zreval keď dýka namiesto zabodnutia vrazila šedému do

 

hlavy rúčkou. „Aspoň, že tak.“ Dodal s uspokojením, keď videl ako

 

padá jeho cieľ do bezvedomia. „Už druhý krát za dnešný deň si mi

 

zachránil život.“ Usmiala sa kráľovná keď sa prebojovala až

 

k Harrymu. „Myslím, že si tým jasne dokázal na koho strane stojíš.“

 

S tým sa otočila a dala sa do bitky s ďalšími dvoma. „Hádam sa

 

nedám zahanbiť v boji ženou, aj keď takou krásnou ako je ona.“

 

Povedal si pre seba keď sa pozrel na Vil ako bojuje s ďalšími

 

oponentmi. Pri každej otočke sa jej sukňa roztočila a odhalila tak jej

 

perfektne vypracované stehná. „To je kus.“ Slintal Harry a naklonil

 

hlavu aby lepšie videl. V tú chvíľu mu presvišťal meč tesne ponad

 

hlavu, pričom mu uťal pár vlasov. „Čo blbneš do prdele.“ Otočil sa na

 

dotyčného a až teraz si uvedomil, že sa vlastne nachádza uprostred

 

bitky. Zareagoval nadľudskou rýchlosťou a len tesne vykryl ranu ktorá

 

by ho rozsekla na polovicu. Z tej sily mu zabrnela celá ruka no aj tak

 

neodrazil ostrie nepriateľovho meča úplne, to skĺzlo po hrane toho

 

Harryho a zaseklo sa mu do stehna. „Au ty blbec!“

 

zreval, najrýchlejšie ako dokázal spravil oblúk a zamieril šedému

 

rovno na krk. Myslel si, že týmto jeho súboj končí, no nepriateľ bol

 

očividne rýchlejší ako si Harry myslel, odrazil jeho útok a opäť

 

zaútočil na Harryho rebrá. Aj tento krát sa mu podarilo vykryť útok

 

šedého, ale sila tej rany mu vyrazila z ruky jeho meč a Harry spadol

 

na zem. „A som v prdeli.“ Rýchlo sa pregúľal na bok aby sa vyhol

 

smrtiacemu zásahu a pritom priľahol niečo tvrdého. „A to je čo?“

 

čudoval sa keď tam nič neuvidel. Chvíľu šmátral po zemi a do ruky

 

mu padol neviditeľný nôž, ktorý mal zabiť kráľovnú. Chopil ho za

 

rúčku, prudko sa vymrštil a bodol nepriateľa do brucha. Ten to

 

nečakal a s tichým zachrčaním sa zvalil na zem mŕtvy. Pred tým než

 

spadol pustil z ruky svoj meč ktorý porezal Harryho do ramena. Harry

 

sa čo najrýchlejšie postavil, potlačujúc bolesť ktorá mu vystreľovala

 

zo zraneného stehna a ruky očakávajúc ďalší útok. Našťastie už

 

žiadny neprišiel pretože útočníci boli práve plne zamestnaný útekom

 

do lesa. „Áruh!“ ozval sa po celej mítine, víťazný krik obrancov.

 

Harry si utrel pot ktorý mu stekal po čele a vydal sa späť ku kráľovne,

 

ktorá stála s Vil a kopou iných pri vyvýšenine. „Ako vidím tak sa ti

 

podarilo ostať nažive.“ Prihovorila sa mu veselo kráľovná. „Tým čo si

 

dnes vykonal si zaslúžiš viac ako našu dôveru, poď za mnou.“

 

Vyzvala ho a vyšla hore. Harry sa spýtavo pozrel na Vil no tá mu len

 

pokynula aby poslúchol. Ako náhle bol s vladárkou na vŕšku, všetci sa

 

prestali venovať svojej práci, čiže upratovaniu mŕtvol z čistiny

 

a počúvali čo im kráľovná povie. Harry sa cítil dosť trápne stáť taký

 

doráňaný vedľa kráľovnej, ktorá na sebe nemala ani škrabanec no

 

neodvážil sa nič povedať. „Dnes, tento cudzinec svojimi skutkami

 

dokázal omnoho viac ako sme od neho všetci očakávali, preto si

 

myslím, že si zaslúži nielen našu dôveru, ale aj naše priateľstvo.“

 

Prehovorila kráľovná a pri svojom prejave zdvihla ruky ako keby

 

chcela všetkých objať. „Týmto sa Harry Potter stáva priateľom

 

Elfov.“ Toto všetko povedala v ich jazyku takže jej Harry nerozumel

 

ani slovo. Nechápavo sa pozeral po ostatných keď všetci prítomný

 

vypukli do hlasného radostného kriku. „Ja mu vložím do jeho mysle

 

náš jazyk aby nám rozumel všetkému čo povieme, tento dar si zaslúži

 

ako malú odmenu za to, že mi počas dnešného boja dva krát zachránil

 

život.“ Dorozprávala kráľovná a Harry sa tváril ešte viac zmätene,

 

pretože sa všetci elfovia otočili na neho a prehli svoje chrbty v miernej

 

poklone. „Smiem vedieť čo ste všetkým povedali?“ otočil sa Harry na

 

kráľovnú s veľkým otáznikom v očiach. Kráľovná namiesto odpovede

 

kývla na Vilanteniu, tá pristúpila k Harrymu a všetko mu vysvetlila.

 

Harry bol na polovicu omámený jej krásou a na tú druhú bolesťou.

 

Keď dorozprávala, pristúpila k nim kráľovná. „Súhlasíš Harry?“

 

„Myslím, že takýto dar sa nedá odmietnuť. Ako to chcete urobiť?“

 

Spýtal sa Harry s úsmevom. Kráľovná natiahla ruky pred seba

 

a položila ich na Harryho hlavu. „Akídalm othot aimodevop od akyzaj

 

ohélyborats ťsolanz ajom álec edjerp hcen.“

 

(doterajšiu Elfštinu čítajte odzadu, od teraz už sa budú všetky rozhovory viesť normálne, ale oni budú hovoriť Starovekým jazykom.)

 

Harry cítil ako sa mu začala plniť hlava novou slovnou zásobou

 

a gramatikou. Keď kráľovná odtiahla ruky Harry sa pod ťarchou

 

nových informácií a zranení zrútil na zem v bezvedomí.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví