Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola šiesta

Kapitola šiesta

 „Nás sa

 

nemusíš báť.“ Prehovorila k nemu krásna elfka. Harry na ňu hľadel s otvorenými ústami,

 

chvíľu mu trvalo, kým bol schopný odpovedať. „Vy hovoríte mojou rečou?“ „Nie všetci, ale

 

nájde sa okrem mňa asi tridsať našich ktorý to tiež dokážu.“ Harry chvíľu vstrebával

 

informácie a nakoniec sa rozhodol, že s nimi pokecá, no na ostražitosti nepovolí. „Prečo ste

 

ma chytili a zavreli v tej miestnosti?“ „Skupina našich lovcov ťa videla potulovať sa po

 

našom území a nevedeli čo si zač. Zavolali preto po posily. Keď sa k tebe dostali, videli ako si

 

vyriadil dvoch šedých naraz.“ „Šedých? To boli tí típci čo sa na mňa vrhli a chceli ma

 

dostať?“ „Áno presne tí. Och, ospravedlň moju drzosť cudzinec moje meno je Vilantenia

 

a pochádzam z rodu Traminosov.“ „Harry Potter.“ Povedal Harry a natiahol ruku smerom

 

k elfke. Tá sa zatvárila zmätene a ostala stáť. Harry rozpačito stiahol ruku a nevedel prečo

 

odmietla tento pozdrav. „Ach, prepáčte to je moja chyba,“ ospravedlňoval sa Harry keď si

 

uvedomil, že tu asi majú iné zvyky. „Už dlho som nevidel dáku živú bytosť ktorá by ma

 

nechcela zabiť, a rovnako som nikdy v živote nestretol žiadneho Elfa.“ „Harry Potter dovoľ,

 

aby sme ťa pozvali do našich príbytkov, isto ti musí byť chladno.“ Harry si až teraz uvedomil,

 

že tu stojí polonahý len v potrhaných nohaviciach, začervenela mu celá tvár a prikývol. „Bol

 

by som vám vďačný,“ povedal a vydal sa za elfkou ktorá medzi tým vyrazila na cestu.

 

„Smiem sa spýtať čo ťa sem privádza Harry Potter?“ „Hovor mi radšej Harry, som na to

 

zvyknutý a nepripadám si tak čudne.“ Vilantenia prikývla a očakávala odpoveď na jej otázku.

 

„Snažím sa prejsť lesom. Hlúpym kúzlom som sa preniesol do dákej divnej dediny a teraz sa

 

snažím vrátiť späť do civilizácie.“ Podal Harry svoju skrátenú odpoveď a vošiel do miestnosti

 

z ktorej pred chvíľou ušiel. „Prečo ste mi zobrali všetky moje veci?“ vypálil Harry nečakane

 

pretože si spomenul na svoj jediný majetok. „Za to sa ti musíme tiež ospravedlniť, ale museli

 

sme ti zobrať všetky zabrane aj veci, pretože sme sa báli, že by si nás napadol a všetkých

 

pozabíjal.“ Keď to počul tak vybuchol hlasným smiechom. „Aha chápem, predpokladám, že

 

preto je tu teraz aj tá eskorta, ale musím vás sklamať pretože s mečom neviem vôbec

 

zaobchádzať, úprimne povedané sám sa čudujem, že som v tom mizernom lese prežil viac ako

 

dva dni.“ Chechtal sa Harry a pozeral si udivené pohľady stráže pretože tí nepochopili na čom

 

sa zabáva. Jediná Vil to pochopila pretože rozumela ako jediná jeho reči. „Môžete mi vrátiť

 

aspoň to tričko prosím?“ Zakňučal Harry pretože sa cítil nesvoj taký odhalený v prítomnosti

 

takej krásnej ženy. Mala strieborné vlasy volne splývajúce až na plecia. Obočie mala mierne

 

našikmené a oči taktiež. Vyzerala jemne a exoticky no aj napriek tomu z nej Harry cítil

 

prirodzenú autoritu. Nos bol v úplnej súhre so zašpicatenými ušami. Pery mala ostro rezané

 

a krvavo červenej farby. Jej štíhlu postavu podtrhovalo priliehavé kožené brnenie s krátkou

 

sukňou ktorú tvorili pozošívané hrubé pásy. Vil sa usmiala pretože si bola dobre vedomá

 

prečo je ten mladík tak červený. „ Vedo ohej um etsenirp.“ Povedala dvom elfským mužom

 

ráznym hlasom. Tí sa otočili a bez jediného slova vyšli z miestnosti. „Tí šedý ktorých si

 

spomínala boli dáky vaši priatelia?“ nedalo Harrymu, „pretože ak boli, zabil som ich

 

v sebaobrane, keby nezaútočili odzadu nechal by som ich napokoji.“ „Toho sa nemusíš báť.“

 

Šedý, alebo inak Temný Elfovia sú naši odveký nepriatelia, tí na ktorých si narazil mali za

 

úlohu iba jediné a to zabiť každého koho uvidia.“ „Aha.“ Pochopil Harry a spadol mu kameň

 

zo srdca. Na chvíľu zavládlo v miestnosti ticho. Harry si všimol, že si ho elfka prezerá, tak sa

 

spýtal to, čo ho už dlho trápilo, aby odviedol jej pozornosť od svojho doškriabaného tela:

 

„Ako je možné, že ma vidíte, veď som na seba pred vstupom do lesa použil maskovacie

 

kúzla.“ „Tvoje kúzla boli isto účinné, ale zrušili ich naše štíty proti nepriateľom keď si vstúpil

 

na naše územie.“ Počas rozhovoru sa vrátili muži ktorých poslala Vil pre Harryho oblečenie.

 

„Mi teraz odídeme pred dvere, ti sa zatiaľ prezleč a keď budeš hotový zíď dole mi ťa tam

 

budeme čakať.“ Prezrela si Harryho od päty až k hlave, nepatrne žmurkla a otočila sa. Na jej

 

pokyn sa otočila aj celá skupina a vyšli von. Ako náhle Harry osamel, prezliekol sa do svojho

 

oblečenia. Košeľu mal opratú a voňavú, kožené nohavice aj s vestou mal šikovne vyčistené

 

a napustené dákym olejom, rovnako boli ošetrené aj jeho čižmy. Keď bol oblečený pozrel sa

 

ešte do zrkadla ktoré mu tam priniesli. Jeho vlasy za ten mesiac a pol jeho dlhej púte o kus

 

vzrástli, takže teraz mu siahali až po ramená. Každodenný pochod mu spevnil  svaly na

 

nohách a vďaka pravidelnému cvičeniu s mečom sa mu rozšírili plecia. Pod bavlnenou

 

košeľou sa mu vlnili jemne vyrysované svaly. „Vypadá to, že som sa dosť zmenil,“

 

skonštatoval a zastrčil si vlasy za uši. Prešiel k dverám a potešilo ho, že už nie je zamknutý.

 

Zbehol dole a tam ho čakala tak ako aj sľúbila Vil a tento krát už len s dvoma chlapmi.

 

„Nirla“  predstavil sa vysoký čiernovlasý elf. „Bargis.“ Predstavil sa druhý striebrovlasý muž.

 

Obaja sa pri predstavovaní mierne uklonili. „Harry“ usmial sa chlapec, šťastný, že tu už pozná

 

po mene aj niekoho iného okrem Vilantenie. Nakoniec im ešte vystrúhal nemotornú poklonu.

 

„Teraz ťa zavedieme k našej pani, je na teba zvedavá odkedy si prišiel.“ „Prišiel?“ Spýtal sa

 

Harry, s úškrnom. „Zase až tak po svojich som sa sem nedostal.“ „To je tiež pravda,“ uznala Vil, „ale keby si nevrčal na každého kto sa chcel priblížiť nemuseli by sme ťa omráčiť.“

 

„Počuj Vil, prebral sa už ten muž ktorého som omráčil?“ „Čo sa Nilaefa týka ten je už

 

v poriadku,“ povedala a zahla doprava pri obzvlášť veľkom Dube, „ako si ma to nazval?“

Poslední komentáře
04.06.2008 13:22:18: Super a kde si tady tu povídku měl předtím? Doufam že s psaním budeš pokračovat...
03.06.2008 18:20:46: pekné...veľmi pekné. Dúfam, že pridáš kapitoly čo najskôr:ňsmiley${1}
03.06.2008 12:48:49: Pěkné a zajímavé, ještě by mě zajímalo co na jeho zmizení říká Řád. Jinak se těším na další kapitoly...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví