Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola prvá

Kapitola prvá

 

    Bolo sparné ráno ktoré nasvedčovalo tomu, že zase raz bude horúci deň. Už celý týždeň

 

nespadla ani kvapka vody. O tom svedčili aj kedysi krásne zelené, teraz vyschnuté trávniky

 

pri domoch na Privátnej ceste. Inak tomu nebolo ani pri dome číslo štyri. „Vstávaj ty lenivý

 

pankhart!“ zreval ozrutný muž bez krku menom Vernon. „Hádam si nemyslíš, že ti urobíme

 

raňajky a ešte ti ich aj odnesieme rovno pod nos, niesme tvoji sluhovia.“ Hore na poschodí

 

tento krik zobudil skoro pätnásťročného chalana. „Presne tak, nieste.“ Zašomral si popod nos.

 

„Sluha v tomto dome som iba ja.“ Posadil sa na kraj postele a začal sa obliekať. „Tak ideš?!“

 

ozvalo sa zdola zlostne. „Už, už!“ Vyprskol keď otváral staré dvere ktoré viedli do jeho izby.

 

Keď vošiel do kuchyne za stolom už sedeli všetci Dursleyovci a zlostne na Harryho zazerali.

 

„Tak spravíš tie raňajky, alebo čo!“ Harry to nekomentoval a postavil sa rovno k sporáku. Za

 

stáleho buzerovania im spravil volské oká so slaninkou. „Ty jesť nebudeš!“ zreval strýko

 

Vernon keď si Harry sadal k stolu. „A prečo by som nemal jesť!“ vybuchol už aj chlapec na

 

ktorého bolo toto ráno už moc. „Už mesiac vám tu robím otroka a vy mi namiesto vďaky len

 

nadávate. Už vás mám plné zuby padám odtiaľto, a je mi jedno ako a kam!“ s posledným

 

slovom za sebou zabuchol dvere na kuchyni a vybehol do svojej izby. „Že ja debil som sem

 

vôbec chodil seriem na vás a aj na celý Rokfort.“ Vytiahol knihu Magické presuny ktorú

 

potiahol ešte cez školský rok z núdzovej komnaty (KNP). „Tak som zvedavý čo mi poradíš.“

 

Mumlal si keď pokladal knihu na stôl. „Tu je to!“ skríkol a otvoril na príslušnej strane.

 

Kúzlo“ Maghio resolvo“ patrí medzi kúzla tretej triedy  na presun.....

 

Ďalej už to nečítal len si naštudoval pohyb prútikom. „Ja vám ukážem.“ Postavil sa do

 

pozície, „že zákaz čarovať neplnoletým, PCHE!“ Bol taký nahnevaný, že mu bolo všetko

jedno. Zbalil si potrebné veci do vaku a ostatné dal do kufra ktorý následne zamkol. Vak si

 

prehodil cez plece. Prútikom načrtol vo vzduchu zložitú elipsu a zamumlal: „Maghio

 

resolvo.“ Na Privátnej ceste, v dome číslo štyri na prvom poschodí práve bez jedinej stopy

 

zmizol nahnevaný mladík.

 

    Neďaleko malej dedinky pod horou sa ozvala hlasná rana ako pri výbuchu, následne sa

 

zablyslo a na zem sa zosypal vyčerpaný Harry Potter. „Musím uznať, že to kúzlo je fakt

 

účinné, ale to pristátie mali ešte prepracovať.“ Skučal a masíroval si narazenú kostrč. „Mohol

 

som si aspoň pozrieť kam ma to presunie.“ Porozhliadal sa naokolo no nič mu toto miesto

 

nehovorilo. Sadol si na zem a oddychoval. „OK, čo teraz?“ „Najlepšie by bolo keby si sa

 

postavil a šiel sa pozrieť do tej dediny.“ „Bez teba by som to nevedel.“ „Malý problém, ja

 

som ty.“ „Že by vedľajší účinok toho kúzla bola samomluva?“ uchechtol sa svojej náhlej

 

rozdvojenosti. „No dobre niečo na tom nápade bude.“ Vstal a vydal sa krížom cez lúku

 

k najbližšiemu domčeku. „Ide mi dessssiata, bože ako môže byť niekto taký vychrtlý.“

 

Ozvalo sa z trávi neďaleko Harryho. „Široké pole, nikde žiadny ľudia takže to bude jedine

 

dáky tvor. Ale akému tvorovi rozumiem?“ uvažoval Harry. „No jasné! Sssssi had?“ Zasyčal

 

smerom k miestu odkiaľ počul hlas. „Nie papagáj.“ „Och ešššte aj vtipný had, necháššššš ma

 

prossssím ťa prejssssť okolo?“ „Prečo by sssom mal?“ Odpovedala veľká zmija a vztýčila sa

 

do výšky Harryho očí. „Preto lebo ťa o to sssslušne poprosssím?“ spýtal sa Harry ktorého až

 

závratnou rýchlosťou opustila odvaha. „Tvoja prossssba nezaženie môj hlad.“ Zasyčala zmija

 

a vrhla sa po Harrym. Ten bleskovo uskočil vytiahol prútik a vypálil po hadovi omračovacie

 

kúzlo skôr ako sa otočil. Kúzlo do hada narazilo, no nemalo žiaden účinok. Akurát ho viac

 

rozzúrilo. Zmija opäť zaútočila tento krát na Harryho krk. „Do riti!“ skríkol Harry a vrhol sa

 

na zem, aby unikol jedovým zubom. „Impedimenta, imobilus, riktusempra, sektusempra,

 

bombardo, inflamare!“ reval a pálil do hada jedno kúzlo za druhým, no všetky sa od neho len

 

odrážali a nemali žiaden efekt. „Ty asssi nebudeššš obyčajná zmija čo?“ zasyčal a vyhol sa

 

ďalšiemu útoku na jeho osobu. „To máššš pravdu ja sssom Blazikussss!“ odpovedal had

 

a opäť len tesne minul Harryho nohu. Harry sa rozhodol, že tohto tvora len tak neporazí,

 

otočil sa na päte a vyštartoval tým najbláznivejším šprintom k dedine. Ubehol sotva dvadsať

 

metrov, no zvalil sa na zem s veľkou bolesťou vyrážajúcou z nohy. „Tak ma predsa dostal.“

 

Vzdychol si a pozrel sa na svoju nohu. „Ach do prdele a doutekal som.“ Vzdychol a vytiahol

 

si zo skučaním z nohy kosák. „Ktorý debil nechal uprostred poľa ležať kosák?“ spýtal sa sám

 

seba a odhodil ho za seba. Čakal, že začuje ako dopadne na zem no namiesto toho počul

 

hlasné žuchnutie, prudko sa otočil a zbadal na zemi mŕtveho Blazika. „Tak tomu sa hovorí

 

šťastie.“ Skonštatoval a zvalil sa na zem v záchvate smiechu, ktorý po chvíli vystriedal

 

bolestný ston. „Mediko“ zašomral a zamieril si prútikom na nohu, rana v okamihu zmizla.

 

„Ešte vedieť ako opravím tenisku a bolo by mi úplne super.“ Vstal podišiel k hadovi

 

a vytiahol mu z hlavy zaseknutý kosák. Nevedel prečo ale cítil sa skvele taký plný energie ako

 

ešte nikdy. Kúzlom stiahol z hada kožu kúsok odrezal kosákom a ostatnú si dal do vaku. Ten

 

kúsok čo si nechal zošil jednoduchým kúzlom a vytvoril si tak pošvu. „Bol by som blbý keby

 

som nechal jedinú účinnú zbraň uprostred poľa, dúfam, že tu tých potvor nie je viac.“ Pripol

 

si pošvu na pás a vydal sa ďalej. Okolo obeda vošiel do dediny. Vykračoval si po ulici

 

dúfajúc, že mu niekto povie kde sa nachádza a ako sa odtiaľto dostane. Dostal sa na malé

 

námestíčko a konečne zbadal prvého človeka. „Už som si myslel, že to je dedina duchov.“

 

Uškrnul sa a vydal sa naproti chlapovi ktorý šiel jeho smerom. „Dobrý.“ Pozdravil Harry

 

slušne. Muž zastavil až pri ňom, mal dobré dva metre, široké plecia, mozoľnaté ruky,  no

 

napriek tomu vyzeral mierumilovne  premeral si usmiateho Harryho hodnotiacim pohľadom.

 

„Dobrý“ odpovedal nakoniec. „Prosím vás, môžete mi povedať ako sa volá táto dedina?“

 

prišlo mu blbé pýtať sa na niečo také, no musel sa dozvedieť kde sa nachádza. Myslíš tento

 

zapadákov?“ opýtal sa drsne „Slydor.“ „Máte tu dáku krčmu?“ Chlapík iba ukázal prstom na

 

malú, ľahko prehliadnuteľnú chajdu. „Máš peknú pošvu, kde si ju zohnal?“ „Túto som si

 

urobil sám vďaka za pochvalu.“ „A kde si zohnal tu hadiu kožu, ak sa nemýlim a ja viem, že

 

sa nemýlim tak je to z Blazika.“ „No jeden ma chcel zakusnúť, ale mne sa na šťastie podarilo

 

zabiť ho skôr ako jemu mňa.“ Odpovedal Harry už trochu nervózne, nepáčilo sa mu, že sa ho

 

ten neznámi toľko vypytuje. „Zostalo ti ešte z tej kože?“ Spýtal sa s neskrývaným záujmom

 

domáci. „Náhodou áno.“ Odvetil vyhýbavo Harry. „S tým kosákom u tvorov čo tu žijú

 

nepochodíš, ale ak máš záujem, tak som ochotný vymeniť môj najlepší meč a najlepší odev

 

tunajšieho krajčíra za kožu čo ti ostala.“ „To je tá koža až taká cenná?“ „No dobre ale chcem

 

tie veci najskôr vidieť.“ „Teraz ich tu nemám, ale za dve hodiny ti ich donesiem do taverny,

 

daj si tam zatiaľ niečo na mňa, volám sa Drik.“ Potešil sa chlap a zmizol medzi domami.

 

Harry pokrčil plecami a vošiel do domu ktorý mu predtým Drik ukázal.

Poslední komentáře
03.06.2008 20:42:14: Pěkný a díky ssethe ze si to konecne pridal
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví