Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola piata

Kapitola piata

 

Bolo ich tam desať, ale nevedel či nie sú na blízku ďalší. Pokúšal sa

 

zachytiť o čom sa bavia, no hovorili dákym cudzím jazykom ktorému nerozumel. Vypadalo

 

to, že sa hádajú. Ozvalo sa zašušťanie a z kríkov vyšiel ďalší, a čo čert nechcel pozrel sa hore

 

a zbadal Harryho. „Desiatich síce neporazím, ale zomrieť nechcem.“ Zavrčal a zoskočil dole

 

skôr ako stihol ten nový ostatný varovať. Bola to poriadna výška no aj napriek tomu dopadol

 

úplne nehlučne. „Hľadáte mňa?“ Opýtal sa s nenávistným pohľadom a tasil meč. Do ľavej

 

ruky si chytil prútik, nevedel či mu bude platný ale skúsiť to musel. Skupina ľudí sa zľakla

 

a otočila sa mojím smerom. Harry ostal zaskočený, myslel si, že elfovia už dávno vymreli, ale

 

prečo, veď on sám bol svedkom stretnutia s Medrakom. Elfovia mali buď čierne alebo

 

strieborné vlasy, pôsobili hrdo a vyrovnane. Boli medzi nimi dokonca aj Elfky, Harry videl

 

v živote veľa žien, no ani jedna nebola taká krásna. Elfky sa mohli rovnať svojou krásou

 

západu slnka. Harry bol chvíľu vykoľajený, no rýchlo sa spamätal. „Nič tu nie je ako sa zdá“

 

opakoval si stále dookola a snažil sa spamätať. Za sebou začul nepatrný zvuk rýchlo sa otočil

 

a ešte počas otočky vypálil omračovadlo na Elfa ktorí sa mu zakrádal za chrbtom. Skôr ako

 

stihli ostatný zareagovať padol omráčený Elf na zem. Harry sa rýchlo otočil naspäť čelom

 

k ostatným. Nevedel čo má od nich čakať, cítil sa ako šelma zahnaná do kúta. Prebiehal

 

zrakom z jedného Elfa na druhého, bol bezradný, každú chvíľu očakával útok. Postavil sa

 

bokom a nechal im možnosť skontrolovať životné funkcie ich druha. Jedna z Elfiek pristúpila

 

k padnutému druhovi a nahmatala mu tep. „Ifla ekza anu.“ Povedala smerom k ostatným

 

a tým sa očividne uľavilo. Potom vstal a otočila sa na Harryho. „Blaka esa únar“ prehovorila

 

smerom k Harrymu no ten len zavrtel hlavou a zdvihol vyššie meč. „To bol pokyn na útok, či

 

čo.“ Odsekol nahnevane. Nadychoval sa, že im niečo povie no zaregistroval blízko seba

 

nepatrný zvuk, chcel sa otočiť a brániť sa no dotyčný bol už príliš blízko a tak nestihol

 

zareagovať. Pocítil silný úder do temena a potom už sa len prepadal do tmi.

 

Harry sa prebral na pohodlnej posteli, ktorá bola umiestnená v malej izbe. „Au.“ Zaskučal

 

a masíroval si boľavé miesto na hlave. „To mám asi za trest, no hlavne, že žijem.“ S tichým

 

stonom sa posadil a prikrývky ktorými bol zakrytý sa mu zosunuli na kolená. Až teraz si

 

uvedomil, že okrem dákych ľahkých priliehavých nohavíc na sebe nič nemá. „To mi museli

 

zobrať aj oblečenie? To snáď nie je pravda.“ Chcel sa postaviť no zakrútila sa mu hlava, tak

 

ešte chvíľu sedel. Keď sa osmelil pomaly sa zdvihol na nohy. „Čo som napitý?“ čudoval sa

 

keď nemohol udržať rovnováhu. „Asi mi ta rana narušila stabilitu.“ Spravil pár váhavých

 

krokov, no neudržal sa na nohách a zahučal na zem. Celá izba sa rozknísala. „To musela byť

 

poriadna rana keď sa so mnou kolíše aj táto miestnosť“ Porozhliadol sa okolo, no okrem

 

jednoduchého dreveného stola ktorý ako keby vyrastal z podlahy, jeho postele, stoličky

 

a skrine tam nič iné nebolo. Opatrne zase vstal a prešiel ku dverám. Opatrne ich skúsil

 

otvoriť, ale nepodarilo sa mu to. Skúšal to celých päť minút, bez dákeho účinku. „To by bolo

 

aby ma udržali dáke poondené dvere.“ Zavrčal a z celej sily do nich kopol. Dvere zavŕzgali,

 

ale to bolo asi tak všetko. „Ešte si aj nohu zlomím.“ Skuvíňal Harry a poskakoval na jednej

 

nohe. Prešiel, teraz už istým krokom k oknu a vyhliadol von. Bol asi na druhom poschodí.

 

Naskytol sa mu výhľad na pomerne veľkú čistinu. Kde tu rástol strom, no každý jeden sa mu

 

zdal byť čudný. Chvíľu pozorne sledoval jemu najbližší strom a potom s úžasom vydýchol.

 

Zo stromu akoby vyrastali schody ktoré viedli do domu ktorý bol akoby súčasťou koruny.

 

Priamo pod jeho oknom vyrastal krásny ker tŕňových Ruží. „Takže okno tiež neprichádza do

 

úvahy.“ Posmutnel pretože sa mu nechcelo pristáť medzi tŕňmi. Chvíľu sledoval okolie keď

 

začul, že sa niekto približuje k dverám do jeho izby. Postavil sa za ne a čakal kto otvorí.

 

Dvere sa nehlučne otvorili a dnu vošla dajaká osoba. Harry nezaváhal a vrhol sa na ňu. Kým

 

však stihol spraviť tretí krok osoba sa otočila, zdrapla Harryho za ruku a zvrtla mu ju tak

 

šikovne, že využila Harryho rýchlosť a on spravil kotrmelec vo vzduchu. Po pristáti sa mu na

 

chvíľu zatmelo pred očami, no rýchlo sa spamätal a postavil sa zoči voči vysokému Elfovi. Za

 

ním stáli ďalší dvaja. „Takže cez dvere to nepôjde.“ Zaskučal a rozbehol sa k oknu. Skočil

 

elegantnú šípku a potom už len padal. Tesne pred dopadom sa mu podarilo otočiť sa tak aby

 

dopadol na nohy. Po dopade mu nepríjemne zabrnelo v pätách, a tŕne sa mu zaborili hlboko

 

do kože. „Ááááá.“ Zreval a vysokým oblúkom vyskočil von z kríkov. „Ja sa na to vyseriem,“

 

nadával a počas behu k lesu si vyťahoval tŕne z tela. Obehol dvadsať metrov keď mu cestu

 

zahradila skupina Elfov. Harry prudko zabrzdil a postavil sa do bojovej pozície.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví