Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola pätnásta

Kapitola pätnásta

 

Keď otvoril oči bolo už pár hodín poobede. „Ako dlho som spal?“

 

spýtal sa, keď si všimol, že vstúpila Vil. „Neboj sa, nespal si dlho

 

maximálne desať hodín.“ „No to je naozaj krátka doba.“ Poznamenal

 

Harry ironicky. „Vieš prečo som sa vrátil?“ „Ako myslíš, vrátil.“

 

Spýtala sa Vil zvedavo. „Vieš rovnako dobre ako ja, že som bol

 

chvíľu mŕtvi.“ „Aha.“ Pochopila konečne Vil. „Ja som ťa počul,

 

volala si ma späť, jednoducho som ťa tu nemohol nechať.“ Usmial sa

 

sadol si na posteľ a chytil Vil za ruku. „Som rada, že si ma vypočul.“

 

Povedala nakoniec a sadla si k nemu. „Vieš Vil, mám ťa veľmi rád, no

 

nechcem ťa sklamať, pretože vieš, že sa musím vrátiť tam odkiaľ

 

pochádzam.“ Vil pokrútila hlavou a dala mu prst na pery aby ho

 

umlčala. „Radšej s tebou strávim čas ktorý máme, ako by som mala

 

neskôr ľutovať, že som túto šancu nevyužila.“ Harry sa usmial

 

zahľadel sa jej do očí a pomaly sa k nej naklonil. Konečne sa stalo to

 

po čom túžili obaja, ich pery sa spojili v hlbokom bozku, ktorý

 

vyjadril omnoho viac ako tisíce slov. Bozkávali sa a užívali si

 

prítomnosť jeden druhého. Po dlhšej dobe keď ukončili svoj prejav

 

lásky Harry povedal: „Musím ísť za Dras. Ideš?“ Vil prikývla

 

a počkala vonku na Harryho kým sa prezliekol do čistého oblečenia.

 

Keď vyšiel von chytil Vil za ruku a vydali sa tak do rokovacej sály.

 

„Rada ťa vidím v plnej sile Harry.“ Privítala ho Dras a pokynula mu

 

na miesto vedľa seba. Harry prešiel spolu s Vil k nej a usadili sa po jej

 

pravej strane. „Najprv vybavíme formality. Tým čo si preukázal v boji

 

si nám opäť preukázal veľkú službu, preto sme sa rozhodli, že ťa

 

menujeme našim generálom, viem, že si sólista, preto nedostaneš

 

žiadne jednotky, no získaš váženosť a postavenie aké sa dostalo len

 

tým najlepším.“ „Ďakujem ti Dras, veľmi si cením, že si dala túto

 

hodnosť práve mne.“ Harry vstal a uklonil sa. „Teraz mi povedz čo

 

máš na srdci.“ Oslovila ho Dras keď odišli všetci elfský šľachtici

 

a zostali tam len oni a Vil. „Navrhujem zaútočiť na šedých, teraz sú

 

oslabený a nebudú očakávať žiaden útok, pretože si iste myslia, sme

 

túto bitku prehrali.“ „Tvoje slová sú múdre, no najprv musíme očistiť

 

naše lesy od posledných nepriateľov čo prežili. Z ostatných miest nám

 

poslali posily pre tento účel, táto očista nám zaberie pár dní.“

 

„Súhlasím s Dras.“ Ozvala sa Vil ktorá stále držala Harryho za ruku.

 

„Bude stačiť týždeň na očistu? Som ochotný sa pridať, zobral by som

 

pár jednotiek a postaral by som sa s nimi o vzdialenejšie časti.“

 

„Vyhovujem tvojmu návrhu Harry. Keď bude les čistý vydáme sa na

 

pochod do hlavného mesta šedých a zničíme ich kráľa.“ Sľúbila

 

kráľovná. „Aké sú naše straty?“ spýtal sa ešte kým odišiel. „Padlo

 

desať tisíc našich a skoro všetci nepriatelia. Straty sú v pomere dvaja

 

šedý na jedného našeho.“ (toto mi nikdy nešlo tak buďte mierny

 

v komentárochJ) Harry prikývol a vyšiel aj s Vil von. Celý deň

 

strávili relaxáciou a doplňovaním síl, zabávali sa a rozprávali

 

o všetkom možnom. Večer sa Harry cítil úplne oddýchnutý. Jeho telo

 

bolo opäť preplnené energiou no pomaly si na ten stáli tlak začal

 

zvykať. Večer zaspával s krásnym pocitom dobre stráveného dňa.

 

Týždeň ubehol ako voda. Dostal tri oddiely elfov s ktorými pozabíjal

 

kopy nepriateľov ktorý sa ešte skrývali v lese. Tešil sa takej obrovskej

 

váženosti akú si nikdy nevedel ani predstaviť. Za týždeň sa tak zlepšil

 

v stratégii, že minimalizoval straty svojich zverencov na nulu. Medzi

 

Elfami o ňom kolovali príbehy, ako skvelo bojoval s nepriateľom.

 

Keď sa konečne vrátil späť do mesta a dal rozchod oddielom,

 

okamžite sa šiel zvítať s Vil a podať hlásenie Dras. „V taký čistý

 

priebeh som ani nedúfala.“ Pochválila Dras Harryho. „Sám by som to

 

nedokázal, poďakovanie patrí hlavne jednotkám čo boli so mnou.“

 

„Tá tvoj skromnosť, neboj sa vyjadrím im svoju vďaku.“ Povedala

 

Dras. „Teraz keď sú lesy čisté pristúpime k tvojmu plánu. Zajtra si

 

ešte oddýchni, potom vyrazíme na Belkotu hlavné mesto šedých

 

a sídlo ich kráľa.“ Harry prikývol a rozlúčil sa s Dras. Celý deň potom

 

strávil s Vil a Dilím na čistinke pri malom jazierku rozprávajúc im

 

svoje zážitky z výpravy, neskôr večer sa k ich malej skupinke pridala

 

aj Dras a pár šľachticov, ktorý sa s Harrym tiež spriatelili.

 

Prišiel deň keď bol naplánovaný odchod z mesta. Ráno vládol všade

 

zhon. Všetci sa chystali na výpravu. Ozbrojené šíky sa zhromažďovali

 

na lúke kde sa odohral prví a najdôležitejší boj. „Toto je tvoja zbroj

 

generála,“ oznámila mu Vil a položila Harryho zbroj na posteľ.

 

„Posiela ti ju kráľovná.“ „Tak to si zaslúžiš odmenu,“ povedal Harry

 

laškovne a pritiahol si k sebe usmievajúcu sa Elfku. Pobozkal ju

 

takým vrúcnym spôsobom, že sa jej zatočila hlava a pevná zem sa jej

 

strácala spod nôh. Harry cítil úplne to isté. Prial by si aby tento

 

okamih nikdy neskončil, no raz skončiť musel a bolo to bohužiaľ až

 

moc skoro. Mestom sa ozval hlas rohov ktorý všetkých zvolával. „Už

 

musím ísť, čaká ma nová jednotka.“ Odtiahla sa Vil a ponáhľala sa

 

preč. „To je ako naschvál.“ Posmutnel Harry a obliekol si novú zbroj.

 

Bola ľahučká ako pierko, no zároveň tak pevná, že ju neprerazí ani

 

očarovaná zbraň. Tieto zbroje sa vyrábali z toho najvzácnejšieho

 

a najpevnejšieho kovu ktorý dokázali vytvoriť iba Lesný elfovia.

 

Tvorili ju pevné kryty na ramená ktoré boli vyzdobené zlatom. Predný

 

a zadný plát boli ozdobené výjavmi z bitky ako Harry bojuje proti

 

obrovskej presile s veľkou ľahkosťou a zároveň elegantnosťou. Na

 

stehnách mal taktiež pláty ktoré mu chránili nohy proti úderom spredu

 

aj zozadu. Na nohách mal krásne okované a zdobené čižmy, ktoré mu

 

siahali až pod kolená. Na hlave mal prilbu ktorá vypadala až príliš

 

jemne, no pritom by ju neprerazil ani priamy úder sekery. Zdobili ju

 

obrázky Medraka a Blazika. Na rukách mal pevné rukavice no aj

 

napriek tomu dokázal hýbať prstami ako keby ich mal holé. Mal

 

v nich dokonalý cit no taktiež by ich nepoškodila žiadna zbraň. „Tak

 

to mi fakt sekne.“ Pochvaľoval si a prezeral sa v zrkadle. „To máš

 

pravdu.“ Ozvala sa od dverí Dras a prešla k Harrymu. „Naši generáli

 

sa ťažko zabíjajú. Odrovná ich jedine priamy zásah zbraňou do tváre,

 

alebo kúzlo.“ Harry sa na ňu usmial. „Som ti vďačný za toto bohatstvo

 

ktoré si my darovala.“ „Neďakuj mi právom si si ho zaslúžil, ale teraz

 

poď za chvíľu vyrážame.“ Harry si pripol pošvy oboch mečov na

 

zdobený opasok ktorý dostal k zbroji a zasunul do nich meče. „Hor sa

 

na Belkotu.“ Povedal odhodlane a vyšiel za Dras na lúku odkiaľ vyrážali.

 

Cesta ktorá by trvala Harrymu týždeň sa pretiahla na dva. Nemohli

 

postupovať rýchlo pretože potrebovali doraziť do Belkoty oddýchnutý

 

a plný síl. „Majú šedý okolo mesta hradby?“ spýtal sa Harry na to, čo

 

ho trápilo už dlho. „Áno majú, to je vlastne to čo mi robí starosti.“

 

Odpovedala mu Dras. „Tak si ich prestaň robiť.“ Usmial sa Harry

 

a pohladil svoj prútik. „Čo máš v pláne?“ spýtal sa Dilí zo záujmom.

 

„Dajme tomu, že som si spomenul na jedno pekné kúzlo, ktoré z ich

 

hradieb a brány urobí kôpku kamenia a kopu prachu.“ Päť hodín

 

pochodu od Belkoty sa vojsko zastavilo aby si odpočinulo a nabralo

 

sily na nadchádzajúci boj. „Takže urobíme to takto,“ začala kráľovná

 

rozdávať príkazy.... „najprv pôjde Harry ktorý sa postará o bránu, my

 

ho budeme zatiaľ kryť streľbou z lukov na hliadky čo budú na

 

hradbách. Dilí so svojimi jednotkami sa presunie nepozorovane na

 

kraj lesa, aby bol čo najbližšie k bráne. Ako náhle padnú ich ochrany

 

vtrhne dnu a za ním pôjdu ďalšie jednotky. Dôležité je, aby sa celá

 

naša armáda dostala čo najskôr dnu a zničila prvý odpor. Pestúnky

 

a deti nezabíjame niesme ako oni a na tom trvám. Musíme ich pobiť

 

skôr ako stihnú zorganizovať obranu. Harry pôjde po jedinom cieli,

 

jeho úlohou je nájsť ich kráľa a zabiť ho. Všetci rozumiete?“ spýtala

 

sa napokon Dras. Keď všetci prikývli rozostúpili sa na pozície. „Dávaj

 

na seba pozor.“ Povedala Vil Harrymu keď si ho odchytila

 

a pobozkala ho. „To si píš, že budem, potom keď to skončí sa budem

 

venovať už len tebe.“ Povedal jej keď sa ich pery oddelili. „Harry

 

môžeš ísť.“ Oznámil mu Rasek, ktorý mal na starosti lukostrelcov.

 

Harry neváhal použil na seba kopy krycích kúzel a zmizol všetkým

 

z dohľadu ako keby sa vyparil. Nečujne a rýchlo sa presunul k bráne

 

a zamieril na ňu prútikom. „Explosio maximus“ použil neverbálne aby

 

ho neodhalili. Do vzdialenosti minimálne dvadsať kilometrov sa

 

ozvala obrovská rana. Harry stihol len tak tak vyčariť štít, ktorý bol

 

dosť silný na to aby ho nezranili volne poletujúce skaly. Výbuch bol

 

taký silný, že rozmetal celú bránu a okolitá hradby na prach. V múre

 

vznikla taká diera, že by sa tam zmestilo celé futbalové ihrisko.

 

Neváhal ani chvíľu a využil zmätok čo nastal. Nepozorovane prekĺzol

 

cez dieru a bežal smerom k hradu. Predpokladal, že kráľ sa bude

 

nachádzať kráľ. Medzi tým sprchy šípov z lesa zabili posledných pár

 

vojakov čo prežili a tisíce elfských bojovníkov sa nahrnulo dnu.

 

Likvidovali skupiny vojakov čo sa snažili ubrániť pevnosť. Harry

 

bežal hradom a vyraďoval z boja jednotky na ktoré narazil. Vybehol

 

na samý vrch tej najvyššej veže a tam narazil na silné kované dvere.

 

Tieto dvere boli na chodbe dlhej asi dvadsať metrov, chodba bola plná

 

šedých vojakov odetých v ťažkej zbroji. „To som si mohol myslieť,

 

vonku umierajú nováčikovia a kráľa strážia ti najvyššie šarže.“

 

Odfrkol si a podišiel bližšie. Spravil pár krokov a telom mu prešla

 

divná vlna. „Doriti.“ Uľavil si keď zbadal, že všetky jeho krycie kúzla

 

sa zneutralizovali. To už si ho všimla aj kráľovská stráž a všetci tasili

 

meče. „Máte poslednú šancu sa vzdať a odísť odtiaľto živí.“ Precedil

 

Harry pomedzi zuby a tasil svoje meče. Efekt bol asi taký, že sa všetci

 

zasmiali a zaútočili. Harry sa dal do boja na plné obrátky prudko

 

odskakoval a sám útočil. Počas boja prišiel na to, že aj nepriatelia

 

majú príliš pevné brnenia na to, aby ich len tak prerazil svojim

 

mečom. Po hodine boja čo nezabil ani jedného prišiel konečne na to

 

kde je slabé miesto ich brnenia. S týmto poznatkom sa prebil cez celú

 

chodbu a za sebou nechal len kopu bezrukých šedých bojovníkov. Ich

 

slabé miesto bolo totiž presne to isté ako u Medrakov. Hnusil sa mu

 

takýto spôsob víťazstva, no nemal na výber buď oni, alebo on. Prišiel

 

k dverám no tentokrát sa ich nepokúsil otvoriť. Použil elfské čary aby

 

zistil ako sú chránené. Našiel na nich mnoho kúzel a všetky ich

 

dokázal zrušiť. „Aj tak ich radšej otvorím pomocou prútika.“

 

Rozhodol sa a jemne ním mávol, ako náhle sa dvere poodchýlili ozval

 

sa výbuch a Harry len tak tak stihol vyčariť pred sebou štít, ktorý

 

pohltil tlakovú vlnu, ktorá rozmetala posledných ešte žijúcich

 

strážcov. „Tak to bolo ochlp.“ Vydýchol si a vošiel. „Tak sa ti sem

 

predsa podarilo dostať ty červ.“ Ozval sa po veľkej miestnosti do

 

ktorej práve Harry vstúpil chladný hlas. „Asi ťa sklamem, nedám sa ti

 

tak ľahko zabiť, nepýšim sa totiž titulom kráľa len tak pre nič za nič.“

 

Z tieňa vystúpila vysoká a mohutná postava v nádherne zdobenom

 

brnení. Bol to najmohutnejší šedý akého kedy Harry videl. Jeho čierne

 

vlasy mu splývali až na ramená a pod tlakom jeho pohľadu by sa

 

zľakol aj ten najmocnejší bojovník. „Nie je nutné aby som ťa zabíjal,“

 

povedal Harry vyrovnaným hlasom a postavil sa čelom jednému

 

z najmocnejších bojovníkov tejto doby. „Nechám ťa nažive ak

 

odstúpiš z postu kráľa a odídeš navždy z týchto lesov.“ „Na to, že si

 

len človek, si až moc trúfalý za to ťa samozrejme potrestám.“

 

Odpovedal opovržlivo na Harryho ponuku. „Tak to mi nedávaš inú

 

možnosť.“ S posledným slovom Harry tasil svoje meče a zaujal

 

bojovú pozíciu. V tej chvíli sa do miestnosti nahrnuli kopy lesných

 

elfov a postavili sa okolo Harryho a kráľa šedých. Chvíľu chodili

 

okolo seba ako šelmy zavreté v klietke a odhadovali súpera.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví