Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola druhá

je to rozdelované tak ako to bolo pôvodne.

Kapitola druhá     

 

Miestnosť v ktorej sa ocitol bola plná ľudí ktorý boli oblečený ako z niakeho filmu

 

o stredoveku. Krčmička bola útulne zariadená, bolo tu sedem stolov z toho každý bol

 

obsadený minimálne tromi chlapmi. Okrem mladej a očarujúcej krčmárky tu nebola žiadna

 

žena. V rohu miestnosti naproti dverám bol malý stôl pre dvoch ľudí, ktorý mu perfektne

 

vyhovoval, odtiaľ bol perfektný výhľad na ľudí ktorý prichádzali a odchádzali. Len čo sa

 

usadil prišla k nemu krčmárka a ostražito sa ho spýtala: „Dáte si niečo mladý pán?“ „Hm

 

máte pivo?“ otázal sa Harry. „Samozrejme, že máme. Smiem sa spýtať či máte čím zaplatiť?“

 

„Poslal ma sem Drik a povedal, že si mám naňho niečo dať.“ Na to mu nič nepovedala len sa

 

otočila a o chvíľu bola späť aj s pollitríkom. „Bude si pán ešte niečo priať?“ „Varíte tu?“

 

využil možnosť Harry a hlasno mu zaškvŕkalo v bruchu. „Samozrejme o chvíľu to tu máte.“

 

Usmiala sa žena a odišla rezkou chôdzou niekam dozadu.

 

Len čo dojedol otvorili sa vstupné dvere a dnu vošiel udýchaný Drik. S úsmevom prišiel

 

rovno k Harrymu a položil pred neho veľký vak. „Nech sa páči, môžeš si to prezrieť.“

 

Harrymu nepripadalo slušné si to prezerať, myslel si, že by ho tým nahneval, a tak len siahol

 

pod stôl a vytiahol svoj vak, otvoril ho a položil pre Drika kus hadej kože. „Myslím, že vám

 

budem dôverovať.“ Drik sa usmial a pritiahol si teraz už svoju kožu. Tak isto urobil aj Harry.

 

Zobral si vak čo dostal od Drika otvoril ho a vytiahol bielu košeľu vyšívanú krvavočervenou

 

niťou. Košeľa bola jemná no zároveň veľmi pevná. Ďalej tam bola vesta z prasačej kože

 

krásne nohavice z toho istého materiálu a pevné kožené čižmy pod kolená. V živote nevidel

 

niečo také jednoduché pevné a zároveň krásne. „Dúfam, že mi to bude sedieť.“ Hundral si

 

popod nos a prezeral si svoje bohatstvo. „Toho, že ti to nepadne sa nemusíš báť, dedinský

 

čarodej to upravil tak, že to padne aj obrovi. Je to veľmi pružné no neprerazí to ani ten

 

najsilnejší a najmocnejší tvor z lesa.“ Podotkol prekvapivo dlhou vetou Drik. Harry chvíľu

 

vstrebával tieto informácie. „Vy tu máte čarodejníka?“ spýtal sa Harry. „Áno máme, ale veď

 

každá dedina ho má.“ Odpovedal zaskočene Drik. „Pozri sa na ten meč, je to moje životné

 

dielo, aj čarodej mi s ním pomohol, teraz je neztupiteľný a nezlomiteľný.“ Harry siahol do

 

vaku a vytiahol meč v krásnej pošve z volskej kože. Na pošve boli vypálené dáke znaky ktoré

 

Harry nepoznal. Rukoväť meča bola zdobená rytinami tvorov akých v živote nevidel. Meč

 

vytiahol z pošvy, na to, že to bol kus železa bol až moc ľahký. Fascinovane si prezrel ostrie,

 

nebol žiadny znalec dokonca si myslel, že taký meč je preňho škoda pretože s ním nevedel

 

zaobchádzať. Cítil ako keby mal predĺženú ruku keď vystrel ruku s mečom. Bolo to

 

majstrovské dielo. Schoval ho do pošvy, vzal si všetky nové veci a šiel sa prezliecť do izby

 

ktorú si zaplatil na noc za Drikové peniaze. Keď to mal všetko na sebe, pripol si na pás

 

opasok s mečom. Staré veci dal do svojho vaku ktorý musel kúzlami upraviť na bezodný inak

 

by sa mu to tam nezmestilo. Prútik si zastrčil do vnútorného vrecka na veste. Vak odložil ku

 

posteli a prisadol si naspäť k Drikovi. „Vidím, že ti to pristane viac ako tie čudné veci čo si

 

mal predtým.“ „Môžem sa vás niečo spýtať?“ „Samozrejme, že áno kamoš a tykaj mi.“ „To je

 

koža Blazika vážne taká cenná?“ nešlo do hlavy Harrymu. „Vieš Blaziky sú prastaré plazy

 

s obrovskou mocou, len tomu najlepšiemu bojovníkovi sa ho podarí zabiť. U nás je koža

 

Blazikov symbolom moci, ten kto ju vlastní získa česť na celé stáročia pre svoj rod.“ „Aha už

 

rozumiem.“ Vydýchol Harry po tom čo počul musel uznať, že mal fakt obrovské šťastie.

 

„Počuj Drik, kde nájdem toho čarodejníka čo ho tu máte?“ „Keď vyjdeš z krčmi daj sa po

 

východnej ceste, nemôžeš to minúť je to ten najväčší dom v celej dedine.“ „Vďaka za radu

 

zatiaľ sa maj.“ Rozlúčil sa Harry a vydal sa ho hľadať. Za necelých desať minút stál pred

 

honosným domom s arkierovými oknami. Prišiel k dverám a zaklopal. Po chvíli čakania sa

 

dvere otvorili a v nich stál starý muž s šedivou bradou. „Želáte si mladý pán?“ Spýtal sa

 

chrapľavým hlasom. „Dobrý, volám sa Harry Potter a hľadám tunajšieho čarodejníka.“ Starý

 

muž si ho prezrel a potom povedal: „Myslím, že to som ja volám sa Akil, a budem rád ak mi

 

budeš tykať, poď dnu sadneme si a porozprávame sa nad šálkou čaju.“ Harry neváhal

 

a vstúpil do domu. Nevedel ako ale cítil, že celý dom je presiaknutý mágiou. Starec ho

 

zaviedol do prijímacieho salónu. „Tak a teraz mi povedz čo odo mňa vlastne potrebuješ.“

 

Opýtal sa čarodejník keď sa usadili. „V prvom rade koľkého je.“ Odpovedal Harry. „Mätie ťa

 

to oblečenie čo? V skutočnosti je rok 1996“ ( pozn. autora: iný dátum ma fakt nenapadol J)

 

„Čo!“ skríkol Harry a chcel pokračovať no zarazil sa pri skúmavom pohľade starca. „Dlho

 

som cestoval ani som si neuvedomil ako ten čas beží.“ Snažil sa to rýchlo zahovoriť. „Ja to

 

poznám.“ Povedal čarodejník, „aj mne sa to stalo.“ Ako sa odtiaľto dostanem?“ pokúšal sa

 

obnoviť rozhovor. „Odtiaľto sa nedostaneš, jediná cesta vedie cez Les Predkov, ale tade ešte

 

nikdy nikto neprešiel. V skutočnosti sa nikomu nepodarilo ani dôjsť ku lesu. Žije tam mnoho

 

magických a smrteľne nebezpečných tvorov. Do dediny sa nedostanú len vďaka mojím

 

kúzlam. Dokonca ani ja si netrúfnem priblížiť sa k lesu.“ Harrymu spadla sánka úžasom, to,

 

že na týchto tvorov neplatia kúzla si už overil na Blazikovi. „Ale ja sa odtiaľto musím

 

dostať.“ Skríkol Harry zúfalo. „S tým ti bohužiaľ nepomôžem, ale ak sa nedáš od tohto

 

úmyslu odhovoriť, tak ti môžem poradiť. Aj magické tvory sú len zvieratá a ako každé iné

 

používajú na ulovenie koristi zmysli. Nebudeme si klamať vieš rovnako dobre ako ja, že nie si

 

obyčajný človek, cítim z teba silnú mágiu a viem, že ju dokážeš usmerniť. Zmysli sa dajú

 

oklamať, ale ja ti nepoviem ako pretože to neviem.“ Harry zo záujmom počúval starého muža

 

a usrkával čaj. Čarodejník sa tiež napil a pokračoval, „Posledná rad ktorú ti dám  je, aby si

 

nevyrážal dnes, už sa stmieva a tieto tvory sú v noci ešte nebezpečnejšie.“ Tón ktorým to

 

povedal jasne naznačoval, že je rozhovor na konci. „Cením si tvojich rád Akil a ďakujem ti za

 

tvoje pohostinstvo.“ S tým Harry vstal a nechal sa odprevadiť k dverám. „Prajem ti veľa

 

šťastia Harry.“ Povedal Akil a zavrel za mladíkom dvere. Keď sa vrátil do izby bola už úplná

 

tma. Vyzliekol si svoje nové oblečenie, pár kúzlami ho vyčistil a poskladal si ho vedľa

 

postele. Vyčerpane padol na posteľ a zaspal po dlhej dobe snom bez nočných mor. Vo sne sa

 

mu zjavil Blazik ktorého ráno zabil. Najprv sa ho zľakol no potom sa započúval do toho čo

 

mu had hovorí. „Podcenil sssom ťa šššlovieššik, no vyhral si a tak som tu aby som ti dal to čo

 

ti patrí.“ S tým sa zdvihol a narazil Harrymu do hrude. „Týmto ti dávam schopnosti ktorými

 

sa pýšia všetky plazy na svete a tou je pohyblivosť, rýchlosť, vytrvalosť a odolnosť proti

 

niektorým kúzlam. Och ssskoro sssom zabudol ta sssmiešššna vec šššo ti zlepšššuje zrak ti

 

bude na dve veci.“ Dokončil had akoby mimochodom. Na druhý deň sa Harry zobudil veľmi

 

skoro no nechcelo sa mu vstávať a tak ostal v posteli a premýšľal ako oklamať zmysli

 

čarovných tvorov. Keďže chcel byť aurorom naučil sa zastrieť seba a očarovať si topánky tak

 

aby nezanechávali stopy a nevydávali žiaden zvuk pri došliapnutí. „Tým by som mal zrak

 

a sluch, ale čo s čuchom. „Čo tak použiť kúzlo úplného splynutia s okolím?“ „Už zase sa

 

ozývaš?“ „Sori, ale bez mňa by si na to neprišiel.“ „Zase ti niečo uniká.“ „A čo pán múdri.“

 

„Ja som ty!“ „Takže to by som mal mať vyriešené.“ Pozrel sa z okna a naskytol sa mu výhľad

 

na krásny východ slnka. Vstal obliekol sa zobral všetky svoje veci a zišiel dole. „Dobré ráno

 

mladý pán, Drik vám včera zaplatil raňajky a jedlo na štyri dni dopredu, potom sa o seba vraj

 

musíte postarať sám. Ak chcete môžem vám ponúknuť prácu tu.“ „Nie ďakujem vám ale

 

nezdržím sa, raňajky zjem ešte tu, ale musím vás poprosiť aby ste mi ostatné jedlo zabalili.“

 

Krčmárka urobila ako Harry povedal a položila pred neho plný tanier a ku ruke mu dala

 

ostatné jedlo zabalené do pergamenového papiera. „Ďakujem za vaše služby a dovidenia.“

 

Povedal Harry a vyšiel von z krčmi. V bočnej uličke premenil kameň na kožený vak

 

začaroval ho aby bol bezodný a aby udržiaval stálu teplotu ako chladnička. Odľahčil ho a dal

 

do svojho pôvodného vaku. Na hranici dediny si skontroloval meč aj kosák. Keď zistil, že mu

 

nič nechýba použil na seba kúzlo úplného splynutia s okolím, očaroval si čižmy a vydal sa na

 

dlhú cestu k lesu.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví