Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Kapitola deviata

Kapitola deviata

„Som tu sotva dva dni a z toho som jeden preležal v kóme to sa mi to

 

pekne začalo.“ Necítil žiadnu bolesť z rán, takže mu ich asi vyliečili.

 

Vstal z postele a umyl sa vo výčnelku kde sa zachytáva dažďová voda.

 

Keď bol oblečený v čistých veciach ktoré si tam našiel, precvičil si

 

premenu na Medraka. „Poďme.“ Šepkal a sústredil sa na to aby sa mu

 

zmenila tento krát už celá ruka. Po piatich minútach úporného

 

sústredenia sa mu to podarilo. Pocítil nepríjemnú bolesť v ruke, cítil

 

ako keby mu niekto naťahoval kosti aj s rukou. „Takto to nepôjde.“

 

Skonštatoval keď nezvládol zdvihnúť ťažkú zvieraciu labu. Chvíľu sa

 

sústredil a premenil si ju naspäť. Vyšiel z domu a porozhliadol sa

 

okolo. „Drasila ťa očakáva.“ Povedal mu neznámi elf keď si všimol,

 

že je Harry už hore. „Ďakujem vám, za predanie odkazu.“ „Teraz si

 

náš priateľ, naďalej musíš každému tykať, pretože by si nás urazil.“

 

Povedal mu elf a viedol ho k najväčšiemu stromovému príbytku. „To

 

mám tykať aj kráľovne?“ „Áno presne tak, teraz si náš brat, moje

 

meno je Dilí.“ „Teší ma Dilí ja som Harry.“ „Týmito dverami sa

 

dostaneš rovno ku Drasile, už ťa očakáva.“ ukázal mu dvere pri

 

ktorých sa zastavili a odišiel. „Som zvedavý čo odo mňa chce.“

 

Prešiel cez dvere a ocitol sa vo veľkej hale ktorú tvorila dutina

 

ozrutného stromu. „Vitaj Harry,“ usmiala sa kráľovná a prišla k nemu,

 

„vysvetlil ti Dilí naše zvyky s oslovovaním?“ „Áno Drasila vysvetlil.“

 

„Som rada, že si ich tak rýchlo pochopil,“ pokynula Harrymu aby ju

 

nasledoval a vyšli von dverami ktoré boli oproti tím, ktorými Harry

 

prišiel. „Mám pre teba ponuku,“ povedala a ukázala na neďalekú

 

lavičku ktorá sa nachádzala v krásnej záhrade kde sa práve ukázali.

 

„Chcem ti dať väčšiu šancu na prežitie, v tomto tvrdom období, preto

 

ti ponúkam úplný výcvik u našich najlepších učiteľoch.“ Harry

 

nevedel čo má na to povedať, bol zaskočený tým obrovským

 

priateľstvom ktoré mu tu všetci preukazovali. „Som poctený, že mi

 

dávate možnosť zapadnúť medzi vás.“ Povedal nakoniec. „Smiem sa

 

spýtať ako je možné, že sa sem dostali šedý bez toho aby ste sa o nich

 

dozvedeli?“ „Bohužiaľ ani naše kúzla nie sú neprekonateľné, myslím,

 

že našli miesto kde sú naše štíty najslabšie a tade prenikli dnu.“ 

 

„Kedy sa začne môj výcvik?“ „Ak budeš súhlasiť, tak do dvoch

 

hodín.“ „V tom prípade prijímam tvoju ponuku.“ „Výborne, pošlem

 

po tvojho učiteľa, všetky veci čo si mal pri sebe keď sme ťa chytili už

 

máš v dome kde si sa zobudil, od teraz je ten dom tvoj.“ Harry zalapal

 

po dychu nad tou láskavosťou a nevedel čo má povedať tak sa uklonil

 

najhlbšie ako vedel. Hneď po návrate do jeho domu si prezrel svoje

 

veci. Meč ktorého ťarcha mu už veľmi chýbala jemne pohladil,

 

zasunul ho do pošvy a pripol si ho na pás. To isté spravil aj s kosákom

 

ktorí mu už veľa krát pomohol. Jemne pohladil svoj prútik, bez

 

ktorého sa cítil ešte viac bezbranný, ako bez meča. „Avis.“ Zašeptal

 

a jemne s ním mávol. Vo vzduchu sa objavili krásne vtáčiky ktoré mu

 

začali veselo poletovať okolo hlavy. „Pôsobivé.“ Ozval sa hlas Dilího

 

od dverí. Harry sa pozrel tým smerom a usmial sa, „Poď ďalej

 

priateľu.“ Privítal ho vrelo. „Nie od teraz ma budeš volať majster,

 

pretože ma ním určila Drasila a myslím, že je načase začať s výukou,

 

musíš toho veľa dohnať.“ Harry zvážnel a prikývol. „Prečo mi to

 

nemôžete jednoducho naliať do hlavy tak, ako mi Drasila naliala

 

slovnú zásobu?“ nedalo Harrymu a opýtal sa Dilího po ceste na

 

cvičisko. „Pretože je rozdiel naliať ti vedomosti ku ktorým

 

nepotrebuješ fyzickú kondíciu a iné je naliať ti tam viac ako storočné

 

skúsenosti umenia meča, tvoje telo by neznieslo taký nával a ty by si

 

skolaboval a neskôr umrel.“ Vysvetlil mu Dilí trpezlivo. Harry na

 

znak porozumenia prikývol. „A čo ma vlastne budeš učiť?“ „Začneme

 

s mečom no zároveň sa budeš učiť aj používať naše kúzla, viem, že ty

 

ovládaš svoje ktoré sú bezpochyby tiež veľmi účinné, no keby ti

 

zobrali ten prút ktorý používaš na usmernenie tvojej mágie bol by si

 

bezbranný. Ja som tu na to, aby som ťa naučil všetko čo viem.“ „Ako

 

dlho bude trvať moja výuka?“ „Celý život.“ Usmial sa Dilí a Harry

 

zbledol. „Necháp ma zle,“ pousmial sa majster nad Harryho výrazom,

 

„Výuku so mnou ukončíš najneskôr za rok, no skúsenosti budeš

 

nadobúdať celý život.“ „Ako dlho sa elfovia dožívajú?“ „Elfovia sú

 

nesmrteľný, pokiaľ samozrejme nezomrú rukou nepriateľa.“ „No

 

páni.“ Vydýchol Harry pri predstave toľkého času. „Čo robíte celé

 

dni?“ „Elfovia nechodia do práce ako to robia ľudia, vďaka kúzlam

 

môžeme mať všetko čo chceme, ale ak myslíš, že sa celý deň

 

povaľujeme tak si na omyle. Každý jeden elf robí čo ho baví pokiaľ

 

samozrejme nie je na hliadke, kvôli stále pretrvávajúcej vojne.“ Harry

 

už otváral ústa, že bude pokračovať vo vypytovaní, no Dilí ho

 

s úsmevom zarazil. „Ešte bude čas na tvoje otázky no teraz by som

 

chcel začať tvoju výuku, podaj mi tvoj meč.“ Prikázal a chytil

 

Harryho zbraň do svojich rúk. „Otupiť.“ Povedal ráznym hlasom

 

a celé ostrie sa zabalilo do slabočervenej vrstvy. „Toto ťa tiež naučím

 

no najprv chcem vedieť ako si ďaleko v umení boja s mečom.“ S tým

 

mu vrátil meč a podobne ošetril aj ten svoj. „Bojová pozícia,“ zavelil

 

majster a postavil sa do tej svojej, Harry nelenil a postavil sa aj on tak

ako sa naučil.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví