Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a vojna elfov (prvotina)

Epilóg

Na blogu z toho bolo viacvc kapitol nemal som nervy to deliť tak som to len nastrieľal dve kapitoly do jednej.

Epilóg

 Kráľ toto napätie už nevydržal a prudkým sekom zaútočil. Harry tento útok

 

s prehľadom odrazil a čakal čo jeho súper urobí teraz. Nechcel

 

zbytočne útočiť pretože už bol unavený z predošlých bojov a kúzlenia

 

keď ničil obrany tejto miestnosti. Oťukával si kráľa šedého ľudu aby

 

vedel čo od neho môže očakávať. Kráľ ho zasypával hromadami

 

výpadov, mrštne uskakoval a hľadal Harryho slabé miesto. Harry

 

všetky jeho útoky odrážal a po pol hodine sa odhodlal na prví výpad.

 

Kráľ ho odrazil a vzápätí sa strhol ten najúchvatnejší boj aký kedy kto

 

mohol vidieť. Bojovali spolu celé hodiny no bez viditeľnej prevahy.

 

Harry si šetril sily pretože vedel, že jeho protivník sa nemusel pred

 

tým prebojovať cez hromady nepriateľov. „Si najlepší bojovník akého

 

som kedy stretol.“ Prehovoril Kráľ počas krátkej prestávky medzi

 

ďalším útokom. „Nápodobne.“ Odpovedal Harry a znova sa vžil do

 

tohto tanca mečov ktorý predvádzali. Rozhodol sa riskovať a vložil do

 

tohto nekonečného súboja svoju celú rýchlosť a silu. Podarilo sa mu

 

tým prekvapiť protivníka, pretože ten očakával, že šermovať

 

rýchlejšie ako doteraz už nieje možné. Harry využil chvíľkového

 

zaváhania a z celej sily zaťal kráľovi do krku. Ešte stále prekvapený

 

protivník už nestihol zareagovať a ozvalo sa duté buchnutie ako

 

dopadla jeho hlava na zem. Hneď potom hlavu nasledovalo aj telo

 

a ostrie Harryho nezlomiteľného meča čo dostal od Drika. „A to som

 

si myslel, že keď je meč nezlomiteľný tak sa nezlomí.“ Podotkol

 

Harry vyčerpane a skĺzol na zem po stene o ktorú sa oprel. Všetci čo

 

stáli v miestnosti a prihliadali tomuto súboju teraz jasali a volali

 

Harrymu na slávu. „Podarilo sa ti to, čo sa nepodarilo nikomu za

 

celých tisíc rokov trvania tejto hlúpej vojny.“ Poznamenal Dilí a podal

 

Harrymu ruku aby mu pomohol vstať. „Celý elfský národ ti bude

 

navždy zaviazaný za tvoje činy Harry.“ Pridala sa Dras a sklonila pred

 

ním hlavu. „Len sa mi preboha neklaňajte.“ Zhrozil sa Harry

 

vyčerpane. Jeho reakcia vyvolala v miestnosti ešte veselší smiech ako

 

vládol do teraz. Harry sa vyčerpane opieral o Dilího ktorý mal jeho

 

ruku prehodenú cez plece. Keď zišli dole k ich skupine sa pripojila Vil

 

ktorá podoprela Harryho z druhej strany. Okamžite k nim pribehli

 

ošetrovatelia a začali prehliadať ich zranenia. „Nepoznáš dáke kúzlo

 

na zosilnenie hlasu?“ Spýtala sa Dras Harryho. „Potrebujem aby ma

 

počul úplne každý.“ Harry prikývol, vytiahol prútik namieril ním Dras

 

na krk a neverbálne použil, „sonorus“ „Môžeš ísť odteraz až pokým to

 

kúzlo z teba nesnímem ťa bude počuť na celé kilometre.“ Pousmial sa

 

Harry. Dras kývla a vystúpila na miernu vyvýšeninu, čo vznikla

 

nakopením muriva po výbuchu čo Harry spôsobil. Dovoľte mi aby

 

som oznámila koniec vojny.“ Vyhlásila a roztiahla ruky v geste akoby

 

chcela všetkých objať. „Dlhé roky sme bojovali proti šedým, ktorých

 

prinútil ich kráľ správať sa tak, ako sa správali, preto vám teraz dávam

 

ponuku na mier. Necháme vám vaše mestá, nebudeme obsadzovať

 

vaše úrady a ani starať sa do vašich vecí. Zvolíte si zástupcu, ktorý

 

s nami uzavrie dohodu o neútočení, budeme spolu obchodovať

 

a správať sa k sebe rovnocenne. Teraz sa pýtam vás šedých, ale aj tu

 

prítomných lesných či ste ochotný zabudnúť na nepokoje a nezhody

 

medzi našimi národmi.“ Preplneným mestom pod hradom sa ozval

 

obrovský krik, ako kričali všetci prítomný na slávu múdrosti ktorou

 

kráľovná vládne. „Teraz chcem verejne poďakovať Harrymu, ktorý

 

v tejto bitke zohral finálnu rolu. Nikomu sa doteraz nepodarilo poraziť

 

kráľa v rovnocennom súboji, preto vás vyzývam aby ste oslavovali

 

jeho činy ktoré rozhodne neboli malé.“ Celým mestom sa ozval ešte

 

mohutnejší krik ako doteraz a všetci volali Harryho meno. „Nešlo to

 

bez toho záveru?“ spýtal sa mrzuto Harry Dras keď zišla dole a on

 

zrušil kúzlo na zosilnenie hlasu. „Zaslúžiš si našu vďaku.“ Povedala

 

tónom ktorý jasne naznačoval, že rozhovor na túto tému je nakonci.

 

Harry sa začal smiať ako blázon. „Ako dlho ti trvalo nacvičiť tento

 

tón?“ spýtal sa napokon keď bol schopný rozprávať normálne. Dras na

 

chvíľu stuhla no potom zakrútila hlavou. „Ešte som nestretla nikoho

 

kto by mal toľko odvahy spýtať sa niečo také osoby s takým

 

postavením a autoritou ako mám ja.“ Harry už nevydržal ďalší nápor

 

vyšmykol sa Vil ktorá ho stále podopierala a odporúčal sa na zem

 

v ďalšom záchvate smiechu. Dras len zakrútila hlavou, sklonila sa

 

k nemu a povedala. „Len dva týždne.“ Potom naňho šibalsky žmurkla

 

otočila sa a odišla. 

 

V Belkote strávili celý dlhý mesiac na požiadavku šedých a pomohli

 

im nastoliť rovnováhu. Podpísali magickú dohodu o dodržiavaní

 

mieru. Táto dohoda bola neporušiteľná takže sa už viac nemuseli báť

 

útoku zo strany šedých. Harry odtiaľ odchádzal ako posledný spolu

 

s Vil a približne stovkou bojovníkov. V tomto prostredí už mohol žiť

 

len necelé dva roky, a tak bol odhodlaný prežiť ich v mieri spolu s Vil

 

a priateľmi ktorých si tu získal. Všade vládla veselá nálada, strach

 

postupne úplne vymizol a tak čas plynul ďalej. Pol roka pred Harryho

 

odchodom si ho zavolala Dras. „Chcela si niečo?“ spýtal sa veselo

 

keď dorazil do jej príbytku. „Chcela som ti ponúknuť k titulu generála

 

aj titul elfského šľachtica. Už to kolovalo aj v rade a všetci tým boli

 

nadšený. Harry sa usmial a prikývol. „Dras, ty ma nikdy neprestaneš

 

prekvapovať.“ A tak sa stalo, že Harry bol prvý človek čo prijal titul

 

elfského šľachtica. Jeho prví meč bol síce nenávratne zničený no

 

dostal ďalší, tentoraz mu k majstrovskému meču od Dilího pribudol aj

 

šľachtický meč. Dostal k nemu nádherne zdobenú pošvu s elfským

 

znakom čo vyjadroval boj. Užíval si naďalej spoločnosť Vil ktorá ho

 

milovala rovnako ako on ju.

 

Ako všetko krásne aj ich vzťah sa musel skončiť. Prišiel čas Harryho

 

odchodu a s ním aj lúčenie. Poslednú noc pred odchodom sa prvý, ale

 

zároveň aj posledný krát miloval s Vil. Bolo to to najkrajšie čo

 

v živote zažil. Ráno sa s ním prišli rozlúčiť všetci elfovia. Ukázalo sa

 

tam dokonca aj pár šedých s ktorými sa stihol spriateliť. Na rozlúčku

 

spievali ti najkrajšie piesne aké kedy počul. Od Dras dostal ako dar

 

píšťalku ktorú vyspievala ešte ako mladá, Vil mu zabalila obrázok

 

ktorý urobila sama pol roka po víťazstve vo vojne. Boli na ňom spolu.

 

Držali sa za ruky a pozerali na západ slnka ktorý práve prebiehal nad

 

vysokými zasneženými horami. Na oplátku dal Dras kožu z Medraka

 

ktorá bola dokonca aj medzi Elfami veľmi vzácna a Vil daroval svoj

 

obrázok so slovami: „Vždy budem s tebou v tvojom srdci.“ (Dostal aj

 

kopu iných darov no nič ma momentálne nenapadá, nechám to na

 

vašej predstavivosti J .) Dras mu prezradila jedinú možnú cestu z lesa

 

kade sa dá dostať späť. Harry sa každému poďakoval a vydal sa za

 

svojimi priateľmi ktorý mu už hrozne chýbali. Po ceste nenatrafil na

 

žiadne nebezpečné zviera. So svojim batohom v ktorom mal všetok

 

svoj majetok vrátane brnení (generálskeho a šľachtického),

 

prehodeným cez plece postupoval veľmi rýchlo. Do chvíle keď sa

 

vyparí z Privátnej cesty mu ostávali necelé tri týždne. Keď konečne

 

vyšiel z lesa predkov objavil sa neďaleko veľkého mesta. Z vaku si

 

vytiahol svoje civilizované oblečenie a to kožené čo mal na sebe doň

 

ukryl. Pre istotu ešte utajovacími kúzlami ako elfskými tak aj

 

pomocou prútika zamaskoval jeho obsah a vydal sa na cestu

 

civilizáciou. Do návratu na Privátnu mal ešte tri dni tak sa rozhodol,

 

že sa trochu zdrží v tomto meste. Vďaka elfskej knižnici sa dokázal

 

premiestniť, bolo to síce kúzlo iba na jeden krát, (potom už

 

nefungovalo) ale na tento účel mu to stačilo. Keď prechádzal rušnými

 

ulicami mesta, každé dievča a žena sa za ním so záujmom otáčali. Ani

 

si neuvedomil ako sa za ten čas vyvinul a zosilnel. Ubytoval sa

 

v hotely a tam strávil posledné dni tejto životnej etapy.

 

Keď sa ráno dostal do svojej izby, jeho minulé ja práve zmizlo.

 

„Tak a teraz si užijem prázdniny.“ Skonštatoval a rozvalil sa na svojej

 

starej známej posteli.   

 

 

Poslední komentáře
07.06.2008 18:40:50: Ja jse tuto povídku už četl a je fakt dobrá. četl jsem i pokráčko , ale nejvíc doufám že sem přidáš ...
06.06.2008 16:53:04: nebu´d na nás zlý:D Nenapínaj nás, má to fakt peknú kvalitu. Som v takom očakávaní, že ti klikám aj ...
04.06.2008 20:36:39: čo sa týka pokraačovania to mm a tiež už bolo zverejnené a následne stiahnuté :-D možo časom pridám....
04.06.2008 18:19:38: myslím, že sa to volalo nejak ako tajomstvoj života alebo niečo také:) Prosím pekne, hoď nám to sem...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví