Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

8. Kapitola

Nový život, nový priatelia

 

 

Harry sa ocitol uprostred veľkej lúky. „Tak takto vypadá nebo?“

 

čudoval sa a prezeral si krásnu panorámu čo sa rozprestierala okolo

 

neho. „Prečo si myslíš, že by si mal ísť do neba?“ ozval sa

 

nadpozemský hlas. Harry sa rozhliadal po okolí no nenašiel nikoho.

 

„Kto si? Kde to som.“ Začal sa vypytovať aj keď nemal istotu, že ho

 

hlas bude počuť. „Miesto, čas, dôvod, nič z toho tu nie je dôležité,

 

podstatné je, že sa so mnou rozprávaš.“ Odpovedal mu neznámi. „Nie

 

som snáď mŕtvi?“ „Áno si mŕtvi, ale za to čo si vykonal pre svet sme

 

sa rozhodli......“ „Vás je viac.“ Skočil Harry neznámemu do reči. „Áno

 

je nás viac, no teraz je dôležité aby si vypočul čo ti ponúkame.“

 

„Prepáčte už vás nebudem prerušovať.“ „Takže ešte raz, za to čo si

 

vykonal pre svet ľudí, sme sa rozhodli dať ti dar aký ešte nikdy nikto

 

nedostal. Rozhodli sme sa vrátiť ťa na svet medzi živých. Nemusíš sa

 

báť, vieme prečo si sa rozhodol ukončiť svoj život, preto sme sa

 

dohodli, že ťa vrátime do iného času. Tento krát nebude žiadna veštba

 

ani iný nepriateľ čo bi ťa ohrozoval. Bude závisieť len na tebe akú

 

budeš mať moc, vymažeme ti spomienky na celý život čo si už prežil.

 

Začneš takzvane s čistým štítom, to či sa už naučil sa ti samozrejme

 

tiež vymaže, tak isto aj schopnosti a bude ti odňatý aj prútik čo sa

 

s tebou spojil, keďže odtiaľto nemôžeme ovplyvňovať dej na zemi

 

nebudeš mať rodinu a ani domov o to sa bohužiaľ budeš musieť

 

postarať sám.“ Ako Harry počúval, začal pociťovať obrovskú úľavu

 

od spomienok, jeho jazvy, vrátane tej na čele sa vyhladili a celí sa

 

zmenšil. Teraz vypadal na chlapca čo mohol mať maximálne jedenásť.

 

Jeho telo už nebolo tak svalnaté, čiže už vypadal na svoj vek, nebol

 

ani malí ani veľký.

 

„Šťastný život Harry Potter.“ Poprial mu neznámi hlas a chlapec sa

 

začal prepadať.

 

Objavil sa na neznámej ulici, jediné čo vedel bolo, že je kúzelník a, že

 

si musí zohnať hneď prácu. Ako prechádzal po ulici všimol si malú

 

krčmičku so sivou omietkou a nad ňou visel ozdobný nadpis ktorý

 

hlásal jej názov „u Trojokého veštca.“ Malý Harry nezaváhal ani na

 

chvíľu a vkročil dnu. Krčma bola preplnená rôznymi čarodejníkmi,

 

strigami, upírmi a kopou iných indivíduí. Pretlačil sa až k pultu za

 

ktorým horúčkovito behal mladý barman a miešal celé hromady

 

drinkov naraz. Nemalí podiel na jeho úspechu mali aj kúzla pretože

 

všade kde sa pohol mu bol v pätách šeiker (Barmani v tom miešajú

 

nápoje) ktorí sám miešal všetko čo bolo doňho naliate. „Prepáčte, že

 

vás ruším pane, mohli by ste sa so mnou na chvíľu porozprávať?“

 

Spýtal sa Harry nesmelo. Muž sa na Harryho pozrel a zvolal.

 

„JENNY, poď ma na chvíľu zaskočiť.“ Netrvalo dlho a pribehla

 

vysoká blondína, čo sa okamžite pustila do miešania. „K službám

 

mladý pane.“ Usmial sa na Harryho, sadol si za stôl čo bol v kúte

 

a pokynul aj chlapcovi aby si sadol oproti nemu. „Hm,“ začal Harry

 

nesmelo no keď zbadal povzbudivý pohľad barmana osmelil sa

 

a pokračoval, „ja, chcel som vás len poprosiť o prácu.“ Priznal Harry

 

a sklonil zahanbene hlavu. „Nie si na prácu trochu mladý?“ spýtal sa

 

zaskočený barman. „Nie niesom, urobím všetko čo mi poviete, môžem

 

pracovať aj v noci.“ Barman si ho prezeral, no nakoniec pomaly

 

povedal. „Musím uznať, že by sa mi zišla pomocná sila do kuchyne,

 

ale zoberiem ťa len pod podmienkou, že mi povieš celý tvoj príbeh.“

 

Harry nezaváhal a povedal mu to čo vedel, čiže to, že jeho rodičia

 

umreli pred dvoma dňami a on ostal sám. Mužovi bolo veľmi ľúto

 

toho úbohého chlapca a tak mu povedal. „Nemusíš u mňa pracovať,

 

tento bar zvládne jeden hladný krk na uživenie a poskytnem ti aj

 

ubytovanie zdarma.“ Harrymu zasvietili oči radosťou, „prepáčte, ale ja

 

si chcem odpracovať ubytovanie aj stravu, nechcem byť na príťaž,

 

nezastanem síce toľko práce ako dospelí, ale viem sa aj ja obracať.“

 

„Tak sme sa teda dohodli,“ povedal barman po ďalšej pol hodine

 

dohadovania čo sa márne snažil presvedčiť Harryho, že nemusí robiť.

 

„Volám sa Timy Klarkson, no všetci mi hovoria Tim a to isté čakám

 

aj ja od teba, samozrejme mi tykaj.“ „Harry Potter, pre teba Harry,“

 

usmial sa chlapec a podal si z Timom ruku. „Takže je čas aby som ťa

 

zoznámil s ostatnými.“ Vyviedol Harryho za bar a tam ho zoznámil

 

s Jenny, potom prešli do kuchyne, tam ho zoznámil s Jerrym a ukázal

 

mu celú kuchyňu. „Tak ja vás tu nechám, mám kopu práce za

 

pultom.“ Rozlúčil sa Tim a odišiel. „Tak poď chlapče čaká nás veľa

 

práce,“ usmial sa Jerry (čítajte Džeri J) rád, že má v kuchyni

 

spoločnosť. Harry neváhal a pustil sa do kopy riadu čo sa týčila

 

v umyvarke. „Koľko máš vlastne rokov?“ Spýtal sa Jerry a robil pri

 

tom zeleninovú oblohu. „Koncom Júna budem mať jedenásť.“

 

Odpovedal Harry a snažil sa zmyť zaschnuté jedlo z taniera. Netrvalo

 

mu ani dve hodiny a kopa riadu bola fuč. „Musím uznať, že sa práce

 

nebojíš.“ Usmial sa Jerry. „Poď sem, pomôžeš mi s oblohami, mám

 

kopu objednávok a nestíham si robiť oblohy. Som síce kúzelník, ale

 

v tomto remesle ti kúzla moc nepomôžu, zničili by totiž pravú chuť

 

jedla.“ Celý deň strávil v kuchyni a perfektne sa zabával s novým

 

priateľom aj napriek tomu, že mali strašné návaly objednávok. Naučil

 

sa za jediný deň kopu nových vecí, Jerrymu sa najviac rátalo ako ho

 

kucharčina bavila. Večer keď konečne zatvorili a poupratovali, pričom

 

Harry robil tak isto ako ostatný čo ich dosť zarážalo kvôli jeho veku

 

zišiel sa celý personál a rozprávali si zážitky z celého dňa. Hlavne

 

Jenny sa stále vypytovala Harryho. „Počuj Harry nepôjdeš ty tento rok

 

do Rokfortu?“ spýtala sa zvedavo a premeriavala si chlapca. „Kam?“

 

Spýtal sa nechápavo. Jenny mu vysvetlila čo je Rokfort a ako to tam

 

beží. Ich debatu museli ukončiť pretože Harry zaspal uprostred vety

 

únavou.       

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví