Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

7. Kapitola

Nie je to koniec poviedka pokračuje.

Posledný súboj

 

 „Teraz uvidíš, že do osieho hniezda sa nepichá.“ Zasyčal Harry

 

a zdvihol ruky nad hlavu. Pre túto príležitosť vymyslel vlastné kúzlo,

 

skombinoval v ňom staroveký jazyk a magickú formulku. Prútik

 

nemusel použiť pretože mal jeden priamo v ruke a tak začal odriekať.

 

„Preraz obrany tohto hradu a umožni mi voľný priestup do jeho

 

útrob.“ Z rúk mu vyšľahli plamene ktoré sa omotali okolo štítu čo

 

chránil Voldemortovú základňu. Chvíľu to vypadalo, že sa nič

 

nestane, odrazu Harry pocítil úbytok sily, štíty hradu zablikali a úplne

 

zmizli. „A teraz príde zábava,“ uškrnul sa Harry a sledoval dvadsiatku

 

smrťožrútov a minimálne päťdesiat inferiov ako sa k nemu blížia.

 

Jediný moment mu stačil na to aby sa premenil na medraka, ako náhle

 

sa jeho nepriatelia priblížili, upiekol ich Harry v ohromnom prúde

 

ohňa. Na mieste kde pred tým boli ostala len kopa ohorených tiel.

 

Harry sa premenil späť a rozbehol sa do hradu. Každého čo po ceste

 

stretol bez milosti zabil, tak ako to robili aj oni. Prebehol celým

 

hradom keď konečne narazil na ťažkú kovanú bránu. Cítil z nej

 

obrovské množstvo mágie no ani to ho nezastavilo. Jeho hnev bol taký

 

obrovský, že jediným pohľadom rozbil bránu na márne kúsky. „Čo

 

to?“ ozval sa halou prekvapený hlas Voldemorta. „Prišiel som si pre

 

teba Riddle.“ Zavrčal Harry a vkročil do miestnosti. „Ak si myslíš, že

 

to bude také ľahké tak ťa sklamem.“ Uškrnul sa Voldemort a zdvihol

 

pravú ruku. Harry čakal útok a preto bol prekvapený keď z tmavého

 

kúta vyšla dáka postava. „Ďalší tvoj služobník?“ spýtal sa Harry

 

pohŕdavým hlasom. „To nieje hocikto Potter, pred tebou stojí samotný

 

kráľ šedých elfov.“ Ak Voldemort očakával, že sa Harry zľakne tak sa

 

mýlil. Harry sa len usmial a postavil sa zoči voči protivníkovi ktorého

 

už raz porazil. Ako náhle ho elf zbadal tak zbledol a rýchlo cúvol.

 

„Ty?“ spýtal sa s jasným strachom v hlase. Voldemort sa nechápavo

 

pozeral na to čo sa pred ním odohrávalo. „Tvojou rukou už druhý krát

 

neumriem.“ Povedal v starovekom jazyku takže mu Voldemort

 

nerozumel. „Dám ti možnosť,“ povedal Harry tak isto a chladne sa

 

usmial, „môžeš sa zabiť sám.“ Kráľ sa sklonil pred Harrym vytiahol si

 

z puzdra dýku a prebodol sa. „Čo to má znamenať!“ zreval teraz už

 

vydesený Riddle. „Ponúkol som mu nech sa zabije sám, bola by

 

preňho tá najväčšia potupa keby zomrel už po druhý krát mojou

 

rukou. Teraz si na rade ty.“ Ukázal naňho Harry prstom a v tom

 

momente mu z neho vyletel modrý záblesk. Voldemort to nečakal

 

a tak dostal plný zásah. Zreval bolesťou a spadol na zem. „Ak si

 

myslíš, že ťa zabijem rýchlo tak si na omyle.“ Prehodil Harry akoby

 

nič a sledoval ako jeho rival leží na zemi pod návalom bolesti ktorú

 

naňho Harry uvrhol. „Dáme si zahrievacie kolo.“ Usmial sa mávol

 

rukou a zbavil Voldemorta jeho čarovnej moci. Následne naňho poslal

 

kúzlo ktoré mu spôsobovalo takú bolesť akú spôsoboval on svojim

 

obetiam s tým rozdielom, že Voldemort ju pocítil naraz. Celú halu

 

naplnil silný rev. Riddle kričal ako zmyslov zbavený, Harry len stál

 

a prizeral sa. Toto nie je všetko,“ prehodil sladkým hláskom, pomocou

 

elfských čarov ho preliečil a celé kolečko opakoval. Tak ho týral päť

 

hodín. Vďaka jeho kúzlam Voldemort nezomrel a ani nezošalel. Je čas

 

to ukončiť.“ Povedal keď už bol aj Harry vysilený. Sústredil sa na

 

kúzlo čo vymyslel a poslal ho na Riddla. Účinok tohto kúzla bol taký,

 

že spôsobil neznesiteľné výčitky svedomia pretože sa mu v hlave

 

ozývali hlasy jeho obetí. Úbohú trosku čo ostala po najhoršom

 

kúzelníkovi na svete poslal priamo na ministerstvo s malým odkazom.

 

Zabil ešte hada, čo sa pokúšal nenápadne odplaziť z haly a premiestnil

 

sa na čistinku v zakázanom lese. Padol na kolená, z očí mu tiekli slzy

 

a pomedzi vzlyky hovoril. „Mamy, oci, Hermi, Ron, Gin, Tonks,

 

priatelia moji, pomstil som vašu smrť, spravil som to, čo som mal.

 

Jeho myšlienky sa uberali k minulosti, spomenul si na to ako prvý krát

 

stretol Hagrida, ktorý tiež padol v tej osudnej bitke. „Už ma tu nič

 

nedrží.“ Povedal s úsmevom a vyzliekol si svoju zbroj. Kúzlom ju

 

poslal na miesto kde bola vyrobená, tasil meč a prebodol sa ním.

 

„Idem za vami, priatelia moji.“ Vydýchol a so šťastným výrazom na

 

tvári padol mŕtvi na zem.

 

 

                                     THE END

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ale nie len žartujem poviedka pokračuje ďalej. J

 

Inak som normálny, len nie je dobrá kombinácia písať poviedky a počúvať Landu

 

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví