Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

6. Kapitola

Obrana Rokfortu

 

 „Necelá tridsiatka proti trom tisíckam, toto sa zapíše do

 

dejín.“ Prehovoril riaditeľ zatiaľ čo sa jeho učiteľský zbor pripravoval

 

na boj. „Všetci žiaci už boli evakuovaný.“ Oznámil Snape a postavil

 

sa po boku Dumbledora. Rútila sa na nich hromada nepriateľov, celá

 

zem sa otriasala pod dupotom čo vydávala táto armáda. Boli necelých

 

dvadsať krokov od Harryho, keď tasil meče vypadal veľmi

 

impozantne v tomto brnení jeho aura moci ktorú starostlivo ukrýval

 

pred zrakom ostatných teraz vystúpila na povrch. Všetci čo stáli za

 

ním naňho fascinovane hľadeli. „Tak čo, nakopeme im prdel?“ spýtal

 

sa s úškrnom Derna, ktorý stál pobledlý no pevne vedľa neho. Akoby

 

mu tým Harry dodal odvahu. „To si píš.“ Vyhlásil a tasil svoj meč aj

 

on. „Za lásku.“ Zreval Harry mocným hlasom a dal sa do boja.

 

Rýchlosť ktorú nasadil, ešte v živote nevyvinul, bol rýchlejší ako

 

vietor, jeho moc od poslednej bitky ešte vzrástla. Jeho nepriatelia ho

 

ani nevideli no všetci čo šli jeho smerom skončili rovnako a to na

 

zemi s odseknutými hlavami a končatinami. Dern nelenil a dal sa do

 

boja aj on. Harry nevedel aké straty sú na ich strane no stále videl

 

smrťožrútov ako mu prelietavajú ponad hlavu, takže bolo isté, že

 

minimálne Dumbledore žije. Bojovali celé hodiny no posily

 

z ministerstva stále neprichádzali, Harry bol celý od krvi a pociťoval

 

malý úbytok sily. Pod jeho mečom už padli celé stovky rôznych

 

tvorov. Práve uvažoval koho by poprosil o pomoc keď zrazu mu trklo.

 

Otvoril svoju myseľ a počas boja pátral v zakázanom lese po

 

kentauroch. „Potrebujeme pomoc, na rokfort zaútočila armáda skazy,

 

keď skončia s vami pôjdu po vás, v mojom mene a mene celého

 

lesného ľudu vás žiadam o pomoc.“ Vychrlil svoju reč prvému

 

kentaurovi ktorého našiel. Nemal už čas ďalej udržiavať spojenie a tak

 

ho prerušil. „Dern!“ skríkol a vynútil si tak jeho pozornosť, „stiahni sa

 

k učiteľskému zboru musíme im pomôcť.“ Spoločne sa presekali až

 

k profesorom. Zatiaľ sa držali no mleli už z posledných síl. Profesorka

 

Vectrová, Hoochová a Sturgis ležali na zemi bez pohybu. No to boli

 

zatiaľ všetky straty. Harry sa prebojoval až k riaditeľovi. „Nech sa

 

všetci stiahnu do tesného kruhu aby si mohli kryť chrbát, už sú príliš

 

unavený.“ Dumbledore chvíľu uvažoval no potom dal príkaz ostatným

 

aby tak tiež urobili. Harry s Dernom skryli meče do pošvy a dali sa do

 

boja pomocou mágie. Harry metal jedno kúzlo za druhým. Keďže

 

dokázal čarovať aj rukou takže mal omnoho väčšiu palebnú silu.

 

„Prečo nebojuješ od začiatku pomocou mágie?“ spýtal sa Kingsley

 

a jedným mávnutím poslal vlkolaka na druhý svet. „Pretože nepoznám

 

dostatok kúzel.“ Odpovedal Harry jednoducho a pomocou

 

BOMBARDA odpálil na mesiac približne dvadsiatku smrťožrútov.

 

„Tak to bolo dobré.“ Pochválila ho Tonksová a laškovne na Harryho

 

žmurkla. „Nemôžete si nechať tieto vaše hrádky na neskôr?“ Jedoval

 

sa Moody ktorému ľavá ruka chýbala, asi mu ju odhryzla dáka

 

potvora. „Prašivá sfinga, ale už nikomu neublíži však?“ dodal smerom

 

na malé mačiatko ktoré priadlo a otieralo sa o spálené telo inferia. Boj

 

trval už tri hodiny a nepriateľ bolo stále vyše päťsto keď sa z lesa

 

ozval roh. Boj okamžite prestal a všetci sa pozreli k zakázanému lesu,

 

odkiaľ sa vyrútila dobrá tisícka kentaurov. „Hurá“ zajasali tí čo boli

 

ešte nažive, čiže už len Dern, Harry, Tonks, McGonagalová,

 

Dumbledore, Flitvic a Kingsley. Temná armáda sa dala opäť do boja

 

s ešte väčšou intenzitou. Harry opäť tasil meče a pustil sa do nich

 

oceľou. S novými posilami odrazili útok na Rokfort behom hodiny

 

a úplne rozprášili armádu nepriateľov. Bohužiaľ padli aj

 

McGonagalová s Flitvicom. Dumbledore bol vážne zranený tak isto aj

 

Tonks a Kingsley. Harry aj napriek tomu, že mal brnenie bol tiež

 

zranený no len ľahko na rozdiel od Derna ktorému drak odhryzol

 

nohu. „Odporné jatka.“ Povedal Harry smutne a začal ošetrovať

 

ranených. „Nie Harry,“ zastavil ho bledý riaditeľ. „Mne už

 

nepomôžeš, cítim, že ma opúšťa sila. Môj čas nadišiel. Konečne

 

pôjdem za svojou rodinou, prežil som toho viac ako hocikto iný na

 

svete. Posledné čo ti poviem je, že mi bolo cťou poznať a priateliť sa

 

s niekým ako si ty.“ Naposledy sa naňho usmial a zaspal večným

 

spánkom. „Pre vyrovnanú myseľ je smrť iba ďalšie veľké

 

dobrodružstvo. Odpočívajte v pokoji profesor Dumbledore, zaslúžite

 

si to viac ako hocikto iný.“ Harry vstal od tela najväčšieho čarodejníka

 

všetkých čias a vydal sa hľadať tých čo ešte žijú na bitevné pole.

 

9: pomsta bude sladká

 

Hľadal už dosť dlho keď narazil na draka čo ohryzol Dernovi nohu.

 

Ešte stále žil a bojoval proti statočným kentaurom, ktorý sa stále

 

nevzdávali. „Ten je môj.“ Povedal ľadovo Harry. Všetci mu ustúpili

 

z cesty a nechali ho postaviť sa tejto šelme. Harry tasil meč a naviazal

 

s drakom očný kontakt. Stačila mu jediná myšlienka a premenil sa na

 

medraka. Ako človek by ho sám nedokázal poraziť a on to vedel. Drak

 

ostal prekvapene hľadieť na Harryho v jeho zvieracej podobe, tak isto

 

ako všetci kentaury čo prihliadali na to čo sa bude diať. Drak zreval

 

a vychrlil na Harryho prúd dračieho ohňa, Harry nezaváhal a tak isto

 

vychrlil oheň aj on. Pretláčali sa takýmto spôsobom veľmi dlho no

 

nakoniec Harry draka pretlačil a spálil mu celú tvár. Drak opäť zreval

 

no tentokrát bolesťou. Harry využil šancu a svojou ohromnou labou

 

udrel draka z boku do hrude. Jeho pazúry prerazili dračiu kožu

 

a zasekli sa hlboko do mäsa. Harry nelenil, zasekol aj druhú labu

 

a zdvihol ohromného draka nad hlavu. (ten drak bol veľký asi ako

 

dvojposchodový autobus. J) Postavil sa pri tom na zadné a z celej

 

sily mrštil draka o zem. Nečakal či sa z toho spamätá a zaútočil mu na

 

krk. Drak ho prekvapil, pretože rýchlo vstal uskočil bokom a zaťal

 

medrakovy takú ranu, že ten odletel na dvadsať metrov. Harry sa

 

rozzúril, spálil draka ďalšou salvou ohňa a pustil sa doňho ešte

 

omnoho tvrdšie. Bojovali spolu celé hodiny a ich okolie už bolo úplne

 

zdevastované. Harry napádal na pravú nohu a po tvári sa mu tiahol

 

poriadne hlboký škrabanec, na rozdiel od draka ktorý už ležal na zemi

 

mŕtvy. Harry sa zmenil do svojej podoby a dokríval k padlému

 

tvorovi. Vytiahol meč a zapichol ho drakovi do brucha. Vnútornosti

 

obludy sa vysypali na zem a zaliali úplne krvou celé okolie. Rýchlim

 

ťahom rozťal jeho žalúdok a vytiahol Dernovu nohu. Ak ju chcel ešte

 

zachrániť musel si poriadne švihnúť. Keď ju zodvihol kúzlami ju

 

dezinfikoval a prišiel k ranenému elfovi. „Vykašli sa na to Harry, dá

 

sa žiť aj bez nohy.“ Povedal mu. Harry len zakrútil hlavou, umŕtvil tú

 

časť kde chcel liečiť, vyčistil ju a priložil ich k sebe. „Spoj nohu ktorá

 

bola násilím odňatá so svojou ešte žijúcou časťou a obnov jej

 

funkčnosť.“ Preriekol v starovekom jazyku a pocítil náhli úbytok síl.

 

Liečenie ho veľmi vyčerpávalo no vide, že sa noha spája a uzdravuje.

 

Všetci čo boli nablízku fascinovane hľadeli na to, aké veľké veci

 

dokáže tak mladý kúzelník. Len čo kúzlo skončilo padol Harry na zem

 

pod ťarchou zranení a unavenia. Jeho sen bol zvláštny, zjavil sa mu

 

drak ktorého porazil a povedal mu. „Tým, že si ma porazil v rovnom

 

boji je mojou povinnosťou odovzdať ti moju silu, rýchlosť

 

a schopnosť lietať.“ Len čo dopovedal zmizol a Harry ostal zahalený

 

v tme. Nebiť drakovho daru, umrel by na vyčerpanie no takto sa začal

 

vracať späť tam kam patrí. Keď sa prebral, nachádzal sa vo svojej izbe

 

na Grimualdovom námestí. Cítil sa úplne odpočinutý, dokonca

 

pociťoval prebytok energie, ako keď sa prvý krát spojil so silou

 

medraka. Vstal, obliekol si odev čo mal na stoličke a zišiel dole.

 

„Harry?“ ozval sa chrapľavý hlas na chodbe keď Harry vyšiel z izby.

 

„Áno som to ja. Som rád, že ťa vidím Sirius.“ „A ja, že žiješ. Počul

 

som už čo sa stalo.“ Povedal Harryho krstný a prešiel s Harrym do

 

kuchyne. „Prečo neprišlo ministerstvo na pomoc?“ opýtal sa Harry

 

trpko spomínajúc na množstvo dobrých ľudí čo padli v tejto bitke.

 

„Oni prišli, zaútočili na armádu zla odzadu no nepodarilo sa im dlho

 

bojovať. Ministerstvo stratilo päťdesiat aurorov a tridsať ľudí z odboru

 

kúzelníckej hliadky.“ Vysvetľoval Sirius a položil pred Harryho šálku

 

čaju. „Zlikvidoval ich ten drak, ktorého zabili až na konci bitky,

 

nepoviem ti kto ho zabil pretože to nikto okrem kentaurov a toho elfa

 

nik nevie.“ „Kde je Dern?“ skočil mu Harry do reči. „Spí, má izbu

 

hneď vedľa tej tvojej. Vieš čo by ma zaujímalo?“ nedalo Siriovi.

 

Harry prikývol na znamenie, že vie a povedal mu všetko čo zažil

 

počas prázdnin. „No páni.“ Hvizdol Sirius a pozeral na Harryho.

 

„Voldemortové vojská a smrťožrúti sú mŕtvi, teraz mu musím zasadiť

 

poslednú ranu.“ Prerušil Harry ticho ktoré v kuchyni zavládlo. „Kde je

 

vlastne Ron, Hermi, Gin a ostatný?“ Sirius zbledol a sklopil oči.

 

„Čakal som, že sa ma na to opýtaš. Po tom ako Dumbledore nechal

 

odviesť všetkých študentov si všetci mysleli, že sú v bezpečí, no opak

 

bol pravdou. Prišiel tam Voldemort a všetkých zabil. Nikto neprežil,

 

nemali najmenšiu šancu, keď sme tam po boji prišli, celá miestnosť

 

bola doslova zatopená krvou. Všetci sme sa v nej brodili po kolená,

 

bol to úplný masaker.“ Viac nepovedal pretože sa zosypal a začal

 

nariekať. Harrymu zlyhalo sebaovládanie, svojou mysľou sa votrel do

 

tej Síriovej pretože tušil, že mu ešte nepovedal všetko. Videl to úplne

 

všetko no najhorší bol koniec. Uprostred haly viseli vo vzduchu

 

umučené telá jeho priateľov a nad nimi nápis.

 

 „Toto je dielo Lorda Voldemorta, poďakujte sa zaň

Harrymu Potterovi.“

 

 Harry ukončil spojenie a zrútil sa na zem

 

v návale plaču. Nechal sa úplne uniesť, plakal, kričal, nadával

 

a preklínal Voldemorta. Celé dva dni bol úplne mimo, všetci si

 

mysleli, že sa ich jediná možná záchrana zbláznila od žiaľu. Harry

 

zjedol iba to čo mu vyslovene naliali do krku. Hľadel pred seba

 

a v kuse niečo mlel. Po týždni už všetci prestali dúfať, že sa dá do

 

poriadku. Všetko však bolo inak Harry úplne odpútal svoju myseľ od

 

tela a pátral po celom svete. Chcel nájsť toho bastarda čo mu to všetko

 

urobil. Mal sto chutí sa s ním tak pohrať, že bude preklínať deň keď sa

 

začal zaujímať o Harryho rodinu a priateľov. Pátral už dva týždne keď

 

sa mu konečne podarilo nájsť to čo hľadal. Objavil obrovskú pevnosť

 

ktorá bola chránená veľmi starou a mocnou mágiou. Keďže tam bol

 

iba mysľou, nerobilo mu žiadne problémy preniknúť dnu. Bol tam len

 

Voldemort a pár smrťožrútov čo ešte žily. Viac nepotreboval vedieť,

 

vrátil sa späť do svojho tela a začal sa pomaly rozhýbavať. Našiel

 

svoju zbroj šľachty, opravil ju kúzlami čo ho naučili elfský kováči,

 

obliekol si ju, na pás si pripol oba meče. „A teraz sa pomstím.“

 

Povedal chrapľavým a mrazivým hlasom. Ako prechádzal domom

 

všetci sa naňho pozerali nechápavo jediný Dern k nemu pristúpil,

 

položil mu ruku na plece a povedal. „Som ti vďačný za záchranu nohy

 

a chcem ti ponúknuť moju pomoc na ceste ktorú chceš teraz

 

podstúpiť.“ Harry sa naňho pozrel a zakrútil hlavou. „Vráť sa

 

k svojmu národu Dern, pomohol si omnoho viac ako väčšina

 

ministerstva aj keď to nebola tvoja povinnosť.“ Dern sa pousmial

 

a poklonil sa. „Na tvoj vek si ten najmúdrejší človek akého som

 

v živote stretol a to už žijem veľmi dlho. Dúfam, že sa naše cesty ešte

 

niekedy spoja. Veľa šťastia Harry Potter.“ Harry opätoval jemnú

 

úklonu, rýchlo sa rozlúčil aj s ostatnými a premiestnil sa pred hrad do

 

ktorého sa chce dobiť.     

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví