Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

5.Kapitola

Nový profesor

                   

Harry vstal zavčasu ráno, bola ešte tma no jemu sa už nechcelo spať.

 

Vytiahol si z kufra píšťalku čo dostal a vyšiel na nádvorie. Behal celé

 

dve hodiny, potom posiloval ruky a zabehol do zakázaného lesa.

 

V lese si zacvičil päť sérií elfských cvikov ktoré zväčšovali ohybnosť.

 

Bolo sedem hodín keď konečne docvičil, vytiahol si píšťalku

 

a s ladnosťou vyskočil na konár stromu. Nechal sa dokonale uniesť

 

melódiou. Do svojej hry vložil toľko emócií, že by dokázala rozplakať

 

aj skalu. Počas hrania spomínal na všetkých svojich priateľov

 

z elfského národa. Keď sa vrátil do školy bolo mu perfektne.

 

Osprchoval sa a zišiel na raňajky. „Kde si bol?“ spýtal sa Ron

 

Harryho keď si sadal. „Na malej prechádzke.“ Odpovedal mu Harry

 

a zameral sa na učiteľský stôl pretože postrehol, že ho nový profesor

 

sleduje: „Nazdar chalani.“ Ozval sa za Harrym hlas Freda. „Čau.“

 

Odpovedal im Harry s Ronom súčastne. „Tak sme rozmýšľali, že je na

 

čase pripraviť dáky privítací žart.“ Povedal Georg a sadol si vedľa

 

Harryho. „Mám jeden nápad,“ podotkol Harry a šibalsky sa usmial.

 

„Sem sním.“ Povedali dvojčatá nedočkavo. „Najprv musíme počkať,

 

kým tu nebude celý učiteľský zbor, vy dávajte pozor aby všetci videli,

 

že v tom nemáte prsty, ináč budete mať poriadny problém.“ Začal

 

Harry rozdávať inštrukcie. Sedeli tam necelých päť minút a už bol

 

učiteľský stôl plný. „Teraz to príde robte čo som vám povedal.“

 

Prikázal Harry a pomocou neverbálneho kúzla bez prútika poslal

 

kliatbičku vlastnej výroby na učiteľský zbor. V tú chvíľu vybuchla

 

celá veľká sieň smiechom pretože každý učiteľ mal teraz ružové vlasy,

 

Dumbledore mal na hlave vysokého kohúta a fúzy mal zelenej farby,

 

no najviac to schytal samozrejme Snape. Ten bol odetý aj do ružového

 

baletkovského odevu s krátkou volánikovou sukničkou, vlasy mal

 

taktiež ružové ako všetci. Profesori začali okamžite hľadať vinníka, no

 

len Dumbledore si vyčaroval zrkadielko a výborne sa bavil na svojom

 

vzhľade, vytiahol prútik, pár krát ním mávol a jeho image bol úplný

 

pretože si na seba pričaroval aj kožený odev s kopou reťazí. Všetci

 

žiaci sa perfektne bavili no najväčší úspech mal aj tak profesor Snape.

 

„to bolo fakt dobré Harry, ale nabudúce treba tomu umastencovi

 

pričarovať aj baletnú chôdzu.“ Rehotal sa Ron a snažil sa poriadne

 

nadýchnuť. Každému študentovi prehliadli prútik aby zistili vinníka

 

no ani to im nepomohlo. Všetci sa snažili odčarovať si účesy a hlavne

 

tie farby no nič na to nezaberalo a tak im nezostalo nič iné ako si to na

 

sebe nechať. Profesorka McGonagalová za stáleho smiechu

 

porozdávala rozvrhy a všetci sa vydali na svoje prvé tohtoročné

 

hodiny. Ako prvé mali čarovanie. „Aspoň, že nemáme hneď

 

v pondelok elixíry.“ Usmial sa Ron a ešte stále dobre naladený sa

 

vydali na cestu. Herm sa tiež tvárila zasnene pri spomienke na ráno,

 

čo oboch zarazilo pretože predpokladali, že bude protestovať.

 

 

 

„Vítam vás na hodine čarovania.“ Začal drobný profesor Flitvic,

 

„tento rok začneme s neverbálnym čarovaním, vie mi niekto povedať

 

čo to znamená?“ vyletelo do vzduchu hneď niekoľko rúk no

 

samozrejme bola Herm najrýchlejšia lebo v tom mala prax. Hodina im

 

ubehla až moc rýchlo a odchádzali odtiaľ s pocitom dobre vykonanej

 

práce, pretože dostali kopy bodov. Jediný komu sa však podarilo

 

neverbálne kúzliť bol však Harry pretože už tento spôsob dávno

 

používal. Bol natoľko prezieravý, že to urobil až ku koncu hodiny aby

 

sa neprezradil. Toto bolo jeho krédo, radšej bude vyzerať ako hlupák,

 

než ukázať všetko čo vie. Ďalšiu hodinu mali obranu na ktorú sa už

 

všetci tešili. Zároveň zo zvonením sa im otvorili dvere do učebne.

 

Keď všetci sedeli z kúta vyšiel profesor Dern ktorého si pred tým

 

nikto okrem Harryho nevšimol. Harry po skúsenostiach z predošlými

 

učiteľmi sa rozhodol, že bude radšej opatrný. „Ako už všetci isto

 

viete, volám sa Derek Dern, no vy ma budete oslovovať buď pán

 

profesor, alebo profesor Dern.“ Všetko by to isto iste vyznelo

 

strašidelne no ružové vlasy tomu nedodali ten správny šmrnc. „Mojou

 

úlohou je naučiť vás magickej obrane proti Voldemortovím

 

stúpencom.“ Celou triedou trhlo no len Harry ostal sedieť kľudne

 

a usmieval sa. „Ďalší predmet čo učím, vás pripraví na stret s tvormi

 

čiernej mágie na ktoré nezaberá žiadne kúzlo, neočakávam od vás

 

žiadne super výsledky no to neznamená, že sa mi tu budete

 

povaľovať. Základným pravidlom v obrane je, že musíte byť stále

 

v strehu. To, že sa naučíte kopu kúzel nič neznamená, mojou prácou je

 

vás naučiť aj analiticky myslieť. Keďže máme teraz dvojhodinovku,

 

preskúšam si každého z vás. Teraz si napíšeme malý testík.“ Ukončil

 

profesor svoju zdĺhavú reč, mávol prútikom a pred každým žiakom sa

 

objavil pergamen s otázkami. Harry sa pousmial a začal čítať.

 

Čo je potrebné aby kúzelník vyvolal hmotného patrona?

 

Bol tam dokopy dvadsať otázok, väčšina sa týkala dosť pokročilej

 

mágie, ale našli sa tam aj také čo zahŕňali aj magické tvory. O týchto

 

tvoroch vedeli len niektorý a aj to len z kníh, jediný Harry mal tú česť

 

sa s nimi stretnúť v lese Predkov, veľmi dobre vedel, že na

 

Blatokruha, či Blazika nezaberie nič okrem starého dobrého železa.

 

„Odovzdajte písomky a choďte na prestávku, očakávam vás tu

 

zároveň zo zvonením.“ Oznámil im profesor, zozbieral si písomky

 

a zavrel dvere na učebni. „Ako si napísal?“ spýtala sa Harmiona.

 

„Celkom to ušlo myslel som si, že to bude ťažšie.“ Odpovedal Harry

 

akoby nič. „Ušlo???!“ zrevala Herm a krútila hlavou, „si blázon vieš

 

o tom, veď aj ja som odpovedala len na päť otázok.“ Krútila Herm

 

neveriacky hlavou. „Tak to som pokašľal.“ Pomyslel si Harry. So

 

zvonením sa celá trieda podľa pokynov presunula do učebne

 

a posadali si na svoje miesta. „Nečakal som od vás veľa, ale musím

 

uznať, že ste ma sklamali, dokázali ste mi, že nemáte ani tušenie

 

o najnebezpečnejších tvoroch. Musím uznať, že v celej triede je len

 

jeden žiak, čo bol schopný mi odpovedať na všetky otázky správne

 

a preto udeľujem chrabromilu sto bodov. Prosím pána Pottera aby

 

prišiel sem. „A som v riti.“ Zašepkal Harry Ronovi. Ten sa len

 

pousmial a postrčil priateľa vpred. „Tak pán Potter, viete ako vypadá

 

Blazikus?“ spýtal sa profesor a prezeral si Harryho zo záujmom.

 

Myslel si, že chlapec nebude vedieť odpovedať, pretože opis tohto

 

tvora sa nenachádza v žiadnej knihe. „Vypadá presne ako zmija, s tým

 

rozdielom, že je dlhý okolo osem metrov, no nepoviem vám akého

 

veku sa dožívajú ani do akej veľkosti dorastajú, pretože to neviem.“

 

Vychrlil zo seba Harry, mysliac, že neprezradil moc. „Môžete mi

 

povedať odkiaľ to všetko viete?“ spýtal sa profesor a naklonil hlavu

 

mierne na stranu. Harry si okamžite všimol, že jeho profesor má

 

zašpicatené uši. „Elf?“ pomyslel si šokovane. Profesor si všimol jeho

 

pohľadu, okamžite narovnal hlavu a skryl tak svoje uši. Ďalších

 

dvadsať bodov a sadnite si na miesto, po hodine tu ostaňte.“ Zakončil

 

profesor ich rozhovor a sadol si za katedru. „Budem musieť tomu

 

chalanovi upraviť pamäť.“ Pomyslel si a začal vysvetľovať látku.

 

„Čakáme ťa na chodbe.“ Šepol Ron Harrymu pred odchodom. „Nech

 

slová ktoré zaznejú v tejto triede nepočuje nikto iný okrem nás.“

 

Povedal profesor v starovekom jazyku a potvrdil tak Harryho

 

domnienku. „Chceli ste niečo pán profesor?“ spýtal sa Harry hraným

 

nahlúplym tónom a pri tom chytil svoj neviditeľný meč čo zo sebou

 

stále nosil za rúčku. Profesor Dern si nič nevšimol a prehovoril na

 

Harryho. „Zaráža ma tvoja znalosť tvorov a kúzel, na tvoj vek je to až

 

príliš čudné.“ „To sa vám iba zdá, Voldemort by ma prevalcoval ani

 

by okom nemrkol.“ „To je síce pravda, ale on je omnoho starší ako ty

 

a je aj omnoho mocnejší.“ Profesor obrany si zastrčil vlasy za uši

 

a pozrel sa na Harryho. „Viem, že si si ich všimol a musím povedať,

 

že si jediný, preto ti musím vymazať spomienky aby si ma neprezradil

 

Dumbledorovi.“ „Robte ako viete, ale ja sa nedám len tak.“

 

Odpovedal mu Harry bojovným hlasom. Profesor sa len usmial, „tvoja

 

mágia je proti tej mojej bezbranná.“ S posledným slovom zaútočil na

 

Harryho myseľ tak ako sa to robí pri súboji elfov. Nečakal žiadnu

 

obranu preto ním veľmi otriaslo keď sa jeho myseľ odrazila od tej

 

Harryho a odsotila ho o tri kroky späť. „Prečo ste od nich odišli?“

 

spýtal sa Harry pripravujúc sa na ďalší útok, proti jeho osobe. Profesor

 

si chlapca zamyslene prezrel. „Do problémov elfského ľudu ťa nič.“

 

„Si si tým dáky istý.“ Povedal Harry kľudne a zámerne vynechal

 

vykanie. „Keďže si môj študent, vyprosujem si aby si vykal.“ Opäť

 

zaútočil na Harryho myseľ, ale tentokrát celou silou. Harry bol

 

tentokrát už pripravený a odrazil jeho útok bez mihnutia oka. „Kde si

 

sa to naučil?“ spýtal sa otrasený profesor. „Nikde,“ odsekol tentokrát

 

Harry, prerazil profesorovu obranu mysle a upravil mu spomienky.

 

Upravil to tak aby si vôbec nepamätal na Harryho odpor a vsugeroval

 

mu, že všetko čo napísal do písomky sa naučil z jednej starej knihy.

 

Následne zrušil jeho kúzla, premietol mu ešte do mysle cestu do lesa

 

Predkov a do hlavného mesta elfov a odišiel.

 

Hodiny šermu

 

Dni plynuli jeden za druhým až prišiel piatok a s ním aj premiérová

 

hodina šermu. Všetci sa na ňu tešili len Harry sa obával aby sa

 

náhodou vo vytržení nenechal uniesť a neukázal tak niečo čo nechce

 

aby videli ostatný. „Takže na týchto hodinách vás naučím šerm,

 

nepredpokladám, že sa nájde niekto kto by ma bol schopný poraziť no

 

nechám sa prekvapiť. Na úvod sa stretnem s každým z vás v krátkom

 

boji. Nemusíte sa báť meče sú zabezpečené tak aby nikoho nezranili.

 

Je tu medzi vami niekto čo už aspoň držal takúto zbraň?“ Do vzduchu

 

sa zdvihlo iba pár rúk všetci čo mali hore ruky pochádzali

 

z aristokratických rodov no bol medzi nimi aj Harry. „Výborne vás si

 

nechám na záver.“ Profesor pokynul ostatným aby sa postavili do

 

kruhu okolo neho a podľa zoznamu ich volal do stredu. Harry sledoval

 

tieto zápasy mlčky na rozdiel od Malfoja, ten hlasne pokrikoval

 

a posmieval sa nemotornosti ostatných. Všetky súboje prebehli až

 

veľmi rýchlo profesorovi Dernovi stačila jedna po prípade dve rany

 

a jeho protivník ostal odzbrojený zo špičkou meča priloženou na krku.

 

„Teraz prejdeme k tým čo už majú aspoň aké, také skúsenosti. Takže

 

ako prví pán Malfoj, kto vás učil, prípadné úspechy.“ nadvihol

 

profesor obočie. „Učil ma Dostoj, rodinný priateľ a majster šermu

 

Európy.“ Povedal pyšne. „Takže do strehu.“ Povedal profesor Dern

 

a predviedol prudký výpad, Malfoj ho len tak, tak odrazil a pokúsil sa

 

zaútočiť aj on. Dern jednoducho uskočil a priložil ostrie Malfojovy na

 

krk. Ten zbledol, naštvane odhodil meč na zem a odišiel na kraj kruhu

 

za stáleho posmievania ostatných. „Takže ako posledný pán Potter.“

 

Povedal po pol hodine keď už ostával nepreskúšaný iba Harry. Istou

 

chôdzou prešiel do stredu postavil sa svojmu profesorovi a povedal.

 

„Meno učiteľa nepoviem a úspechy nemám žiadne.“ Chytil meč

 

postavil sa do pozície a čakal. „Nie som blbý, nepoviem im predsa, že

 

ma učil šerm Dilí najlepší elfský majster a, že som porazil kráľa

 

šedých.“ Pousmial sa a vyčkával čo jeho profesor spraví. Ten prudko

 

vyštartoval na Harryho bok no jeho útok Harry vykryl. Rozhodol sa

 

zmaril asi štyri profesorove útoky sám spravil dva výpady a potom si

 

nechal vyraziť meč z ruky. Tváril sa, že je unavený no vypadalo to, že

 

všetkých oklamal. „Výborne prvá hodina je za nami, pred sebou

 

máme ešte veľa práce takže dnes vás naučím pár základných krytov

 

a výpadov, ešte na začiatok jedna rada, žiadny kryt vás neobráni pred

 

kúzelnými tvormi, s nimi sa dá len bojovať, tí čo budú dosť rýchli

 

budú schopný im uhýbať, takže očakávam od každého sústredenosť

 

a fyzickú kondíciu.“ Do konca hodiny im vysvetľoval jednotlivé údery

 

a kryty. Čas plynul až príliš rýchlo pri tej záplave úloh čo Harry

 

s priateľmi dostával. Ani sa nenazdal a prišla posledná hodina výuky

 

pred Vianocami. Boli opäť na hodine šermu a Harry nepočúval,

 

zabával sa s mečom čo dostal na výuku, vyhadzoval si ho do vzduchu

 

a mysliac si, že ho nikto nevidí robil aj rôzne otočky. Pre istotu ich

 

robil pomaly, teda aspoň si to myslel. Bavil sa úplne perfektne keď

 

zrazu. „Potter, myslíte si, že už viete dosť na to aby ste nemuseli

 

dávať pozor?“ ozval sa mu profesor za chrbtom. Harry od ľaku pustil

 

meč na zem a povedal. „Prepáčte pán profesor už sa to nestane.“

 

„Neskrývaj to čo dokážeš.“ Povedal, nepatrne sa usmial a nechal

 

Harryho stáť samotného kúsok od skupinky. „Asi mu to budem

 

musieť povedať.“ Skonštatoval, zdvihol svoju zbraň a vrátil sa späť

 

k svojej triede. PRÁSK. Ozvalo sa celým nádvorím. „Všetci študenti

 

sa okamžite vrátia do hradu a všetci profesori prídu pred hlavnú

 

bránu.“ Harry využil zmätok čo nastal a skryl sa do tieňa hneď vedľa

 

brány. Netrvalo ani päť minút kým dorazili všetci profesori. „Čo sa

 

stalo Albus?“ opýtala sa McGonagalová. „Ako som povedal, Rokfort

 

je pod útokom. Už som poslal pre posily na ministerstvo, no tak skoro

 

sa sem nedostanú.“ „A čo všetko na nás útočí?“ spýtal sa vecne

 

profesor Dern. „Predpokladám vlkolakov, upírov, pár sfíng a ešte

 

kopy iných no rovnako nebezpečných tvorov vrátane približne stovky

 

smrťožrútov.“ Odpovedal Dumbledore. „Koľko?“ pokračoval vo

 

vypytovaní profesor obrany. Odhadujem tri tisícky.“ Oznámil riaditeľ

 

a všetci prítomný zbledli. „Koľko z vás dokáže zaobchádzať

 

s mečom? Sám proti ním nič nezmôžem.“ Dern sa pozrel na ostatných

 

s otázkou v očiach. „S tým ti Derek vôbec nepomôžeme, sme síce

 

nadpriemerný kúzelníci, ale kov nikto z nás neovláda.“ „S tým vám

 

pomôžem ja.“ Ozval sa Harry a vystúpil z tieňa. „Nie je čas na

 

hrdinstvá, som tvoj učiteľ šermu takže viem, že proti tým tvorom nič

 

nezmôžeš.“ „Je načase ukázať naše tajomstvá,“ povedal Harry

 

a pozrel na Derna, „máte tu svoje brnenie?“ „Neviem o čom to

 

hovoríte pán Potter.“ „Hovorím o vašom elfskom brnení, ak nemáte

 

požičiam vám jedno z mojich.“ Všetci profesori sa nechápavo pozreli

 

na Derna no ten hľadel na Harryho. Harry strácal trpezlivosť a tak sa

 

rozhodol konať. Vypustil svoju myseľ a spojil sa s profesorom. „Nie

 

je čas na hádky, máte to brnenie alebo nie.“ „Nie nemám, ukradli mi

 

ho šedý pred tým než ma polomŕtveho vyhodili na kraji lesa.“

 

Harrymu sa rozšírili zorničky pochopením. „Harry musím ťa požiadať

 

aby si sa okamžite vrátil do hradu.“ Oslovil mladíka riaditeľ. Harry

 

zdvihol ruku a povedal. „Je vás už aj tak málo, neodháňajte pomoc,

 

bojoval som v omnoho väčších bitkách ako si myslíte.“ Ladne mávol

 

prútikom a privolal si tak obe brnenia a meč šľachty, zviditeľnil si aj

 

majstrovský meč ktorý nosil stále pri sebe. Keď to profesor Dern

 

uvidel okamžite sa uklonil Harrymu a oslovil ho v starovekom jazyku.

 

„Odpustite mi pane moje doterajšie správanie, netušil som...“ Harry

 

ho gesto zastavil a prehovoril tým istým jazykom ako jeho profesor,

 

čím úplne odzbrojil učiteľský zbor a členov fénixovho rádu ktorý

 

medzi tým prišli. „Neospravedlňuj sa, nemohol si vedieť kto som,

 

teraz si obleč toto brnenie, buď opatrný nech sa nezničí.“ Dodal

 

a otočil sa na ostatných. „Vy sa postaráte o smrťožrútov, tých tvorov

 

necháte nám.“ „Ale veď vás zabijú.“ Namietali všetci no zarazil ich

 

Dern. „Máte tú česť sa stretnúť s elfským šľachticom a zároveň

 

generálom, takéto ocenenie nie je bežné ani medzi Elfami, úplne

 

dôverujem jeho úsudku.“ Ukončil svoju reč a úplne tým umlčal

 

ostatných. Harry sa naňho usmial, mávol rukou a brnenie sa mu samé

 

oblieklo. Dern si pracne obliekol Harryho generálske brnenie

 

s vyobrazením tvrdého boja medzi jeho majiteľom a Medrakom.

 

Všetci profesori sa postavili do rady s tasenými prútikmi a pred nich

 

sa postavil Harry s Dernom. „Budeš sa držať po mojej pravici,

 

nesmieš sa vzdialiť, ale ani moc priblížiť.“ Prikázal Harry

 

v starovekom jazyku. PRÁSK. Ozvala sa Ďalšia rana a brána čo

 

chránila Rokfortské pozemky povolila. „Bolo mi cťou bojovať po

 

boku s vami všetkými.“ Povedal Flitvic bledý v tvári no s odhodlaným

 

výrazom.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví