Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

4. Kapitola

Konečne v škole

 

„Tak toto bola tá najdivokejšia party akú som kedy zažil, a to som ich

 

už zažil kopy.“ Konštatoval Sirius na o deň neskôr, keď už boli všetci

 

vyspaný. Harry samozrejme nespal tak dlho ako ostatný. Mal síce

 

včera poriadnu opicu takže celý deň nič nejedol, ale zato mal kopu

 

času na štúdium mágie z kníh čo sa nachádzali v Siriusovom dome.

 

Čo ho najviac znervózňovalo bol fakt, že sa k nemu Tonksová

 

správala až moc milo a on nevedel prečo.

 

Prvého septembra na Grimualdovom námestí zavládol všeobecný

 

ruch. Keďže sa mali dnes vrátiť do školy prišli aj všetci Weasleyovci

 

aby ich odprevadili. „Maj sa dobre Harry.“ Povedal Sirius medzi

 

dverami a tuho Harryho objal. „Ahoj.“ Odpovedal Harry a vyšiel na

 

ulicu. Cestou k vlaku sa zabával tak, že miernym vánkom čo

 

vyčaroval dvíhal Tonksovej sukňu. Ron si moc nevšímal čo sa deje

 

pretože mal oči len pre Hermi. Harry si doplnil zásoby Whisky

 

pomocou kúzla ešte na ústredí takže sa mu teraz v kufri niesol dvadsať

 

litrový sud. Cesta vlakom mu prebehla príjemne rýchlo. Keďže Ron

 

s Herm, boli prefektmi museli byť v prvom kupé. Harrymu to

 

spočiatku vadilo, no netrvalo dlho a jeho kupé bolo plné

 

chychotajúcich sa dievčat. Flirtoval s nimi celé hodiny a fakt sa na

 

nich dobre bavil. Chvíľami ostalo v ich kupé ticho kým pochopili čo

 

vlastne povedal. Okolo tretej to tam bolo tak preplnené, že Harrymu

 

sedeli dve siedmačky na kolenách a ostatné sa tlačili na sedačkách.

 

„Mám ešte ten röntgenový elixír?“ uvažoval a pousmial sa v duchu pri

 

tom pohľade. „S dovolením dámy.“ Povedal galantne a začal

 

prehrabávať svoju batožinu. Po chvíli našiel čo hľadal a spokojne si

 

upil poriadny lok. Videl ako sa po chodbe prechádza kopa študentov

 

a rozprávajúc sa medzi sebou. Chodba nebolo to čo ho zaujímalo, tak

 

sa zameral na osadenstvo kupé. Už museli byť neďaleko Rokfortu keď

 

si všimol, že sa k ich kupé blíži Malfoj. Harry sa uškrnul a vytiahol

 

prútik. Dievčatá sa najprv zľakli no Harry ich utíšil jedným zvodným

 

úsmevom a žmurknutím. Presne ako predpokladal prišiel Malfoj

 

rovno do ich kupé. Harryho si nevšimol pretože bol úplne skrytý

 

v kope krásnych dievčat. „Ale, ale.“ Povedal a prezeral si dievčatá

 

povýšeneckým pohľadom. Grabe a Goyl mu stáli za pätami

 

a usmievali sa svojím tupým štýlom o ktorom si mysleli, že je boh vie

 

aký zvodný. Harry mal čo robiť aby nevybuchol smiechom, ale na

 

šťastie sa ovládol. Mávol jemne prútikom a neverbálnym kúzlom

 

zavrel za Malfojom dvere takže ostal sám bez svojich goríl. Tí sa

 

snažili dvere rozbiť no nepodarilo sa im to. „Tak vy sa chcete hrať?“

 

povedal s jasnou vyhrážkou a vytiahol prútik. Harry nelenil

 

a odzbrojil ho neviditeľným lúčom aby sa neprezradil, zatiaľ mu to

 

perfektne vychádzalo. Malfoj zbledol a otočil sa k dverám, do ktorých

 

začal vzápätí búšiť päsťami. Dievčatá ten nápor nevydržali a začali sa

 

chichotať. Harry použil na toho slizkého blonďáka ešte pár kúzel

 

a keď ho konečne pustil na chodbu, bol Malfoj oblečený

 

v námorníckej uniforme pre malé deti, vlasy vyzerali ako cukrová

 

vata, smrdel ako kopa hnoja a vždy keď chcel niečo povedať ozval sa

 

zvuk ako keď človek trpí vetrami a aby toho nebolo málo pridal mu

 

ako prekvapenie do budúcnosti kliadbyčku na hlasné grganie ako

 

náhle niečo zje. Jeho kroky všade sprevádzali výbuchy smiechu

 

a ukazovania prstom. Colinovi sa podarilo ho aj odfotiť a Harry si

 

hneď zajednal jednu fotku. „Tak to bolo perfektné.“ Smiali sa dievčatá

 

a pochvalne ho hladili po pleciach. Pár krát sa mu zazdalo, že ich ruky

 

zablúdili aj na jeho zadok no neriešil to a kochal sa pohľadom čo mu

 

umožnil lektvar kým ešte funguje. O necelú hodinku už vystupovali

 

z vlaku. Harry sa rozlúčil s dievčatami a konečne našiel Rona s Herm.

 

„Tak to bolo niečo Harry klobúk dolu.“ Smial sa Ron a pobúchal

 

Harryho po pleci. „Neviem čo myslíš.“ Povedal Harry tváriac sa

 

nevinne. „Videli sme tie knihy čo si prečítal a tak isto vieme, že tam

 

boli aj takéto žartíky.“ Vložila sa do toho aj Herm s úsmevom od ucha

 

k uchu. Po ceste v kočároch si rozprávali ako prebiehala cesta a Harry

 

im prezradil, že príde ešte malé prekvapenie počas hostiny. Vyzvedali

 

síce čo to bude no jednoducho im to nepovedal.

 

 

Zaradovanie prebehlo až príliš rýchlo pretože tento rok nastupovalo

 

len málo prvákov. „Dovoľte mi aby som vás privítal v novom

 

školskom roku.“ Povedal Dumbledore a roztiahol ruky ako pri dobre

 

známom hromadnom objatí. „Ako všetci dobre viete, najhorší

 

černokňažník sa opäť vrátil medzi živých, ja vám poviem len toľko, že

 

aj keď si hovorí Lord, je to tiež len človek, aj keď mocný, ale človek.

 

Preto nieje dôvod sa ho obávať a hlavne tu v Rokforte. Tento rok bola

 

posilnená obrana hradu, no aj tak buďte opatrný. Vstup do zakázaného

 

lesa je prísne zakázaný.“ Povedal a pozrel pritom prísny pohľadom na

 

Harryho, Rona a Harmionu. Ešte chvíľu zadával riaditeľ dáke príkazy

 

keď sa otvorili dvere a dnu vstúpil vysoký muž. Na prvý pohľad

 

pôsobil odstrašujúco a prísne. „Dovoľte mi aby som vám predstavil

 

nového profesora na hodiny obrany proti čiernej mágii a zároveň aj

 

boja s mečom, pána profesora Derna.“ Celou sieňou sa ozval zdvorilý

 

potlesk. Harry sa pousmial a jemne sa otrel o jeho myseľ elfským

 

spôsobom. (Čiže nie pomocou oklumencie. Kto čítal Eragona vie, inač

 

doporučujem je to fakt dobré.) Jeho profesor stuhol uprostred pohybu.

 

„Aj jaj.“ Šepol Harry a začal používať všetky spôsoby na utajenie

 

ktoré poznal, aby ho jeho nový učiteľ nevypátral. Profesor Dern sa

 

snažil vypátrať onú myseľ no bol príliš pomalý a neznámi sa mu

 

stratil. Takmer neznateľne pokrčil plecami a prešiel k učiteľskému

 

stolu kde si sadol na svoje miesto. „Nebudem vás už viac zaťažovať,

 

keďže vidím aký ste unavený po ceste sem takže vám prajem príjemný

 

rok a dobrú noc.“ Usmial sa Dumbledore, sadol si a začal sa venovať

 

novému prírastku v učiteľskom zbore. Prefekti si zobrali prvé ročníky

 

a viedli ich do svojich fakúlt. Harry sa dozvedel heslo od Rona tak sa

 

vydal na cestu sám. Do klubovne prišiel ako prvý tak si zobral to

 

najlepšie miesto blízko krbu. Otvoril si knižku ktorú mal rozčítanú

 

a pustil sa do nej. Všetci ostatný študenti už šli spať kvôli únave a tak

 

tam ostal sám. Šiel spať až okolo jednej no vôbec nebol unavený,

 

vlastne to spravil len kvôli tomu aby to nebolo ostatným podozrivé.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví