Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

3. Kapitola

Puberťácke harašenie

 

„Teda Harry.“ Vydýchla Hermi s Giny zároveň a prezerali si ho

 

s lačnými pohľadmi. „Ahoj.“ Odzdravil ich a objal obe naraz. Bol

 

strašne rád, že ich vidí po takej dlhej dobe, veľmi mu chýbali a tak sa

 

s nimi privítal ako sa patrí. „Nazdar kamoš.“ Pribehol Ron, Harry keď

 

ho zbadal objal aj jeho, kratšie ako dievčatá pretože sú obaja chalani

 

no vyjadril tak dostatočne svoju náklonnosť. „Poď zavediem ťa do

 

izby, oni majú aj tak poradu.“ Ron chytil Harryho kufor a začal ho

 

ťahať hore schodmi. „Ukáž sem.“ Zareagoval Harry keď videl Rona

 

ako sa trápi. Zobral kufor a dal si ho na plece akoby nič nevážil.

 

„Ukážeš mi tú izbu, alebo to budeme stáť.“ Opýtal sa Harry

 

netrpezlivo pretože naňho jeho kamarát hľadel ako teľa na nové vráta.

 

Vyšli o dve poschodia vyššie a tam zapadli do malej izby s jednou

 

posteľou a stolíkom. Jeho kamaráti sa ho vypytovali ako strávil

 

prázdniny a Harry im povedal trochu upravenú verziu, čiže to, že

 

cvičil a učil sa keď teraz treba zabiť hadí ksicht. „Koho?“ spýtal sa

 

neveriacky Ron. „Voldemorta nie.“ Odpovedal podráždene Harry.

 

Rozprávali sa dlho do večera a nakoniec ich prišla vyhnať až pani

 

Weasleyová. Využila príležitosť a privítala Harryho potom sa otočila

 

a odišla. „Tak takto nie.“ Zamrmlal si Harry a prezeral si izbu. „Je na

 

čase vyskúšať zložitejšie kúzla ako BALIŤ.“ Trvalo mu sotva päť

 

minút a jeho izba bola omnoho väčšia, čistejšia a pohodlne vybavená.

 

Perfektne sa zabával pri výzdobe takže šiel spať až skoro ráno.

 

Obliekol si kraťasi v ktorých si navykol spávať a ľahol si na posteľ.

 

Nemusel síce spať no chcel si úplne doplniť sily takže to bolo nutné.

 

Ráno, keď vstal tak predpokladal, že všetci ešte spia, vybral si z kufra

 

osušku a chcel sa ísť osprchovať. Ron mu včera povedal, že sprcha sa

 

nachádza na konci chodby a povedal mu aj kto kde spí. Po

 

osviežujúcej sprche, si omotal okolo pása uterák a vracal sa do izby.

 

Už bol od nej vzdialený len pár metrov, keď sa pred ním objavila ešte

 

rozospaná Giny. „Ty brďo,“ dostala zo seba po pár minútach stáleho

 

hladenia. „Dobré ráno Gin,“ usmial sa Harry a chcel ju obísť. „Toto

 

musíš vidieť Hermi.“ Zapišťala Giny a snažila sa postaviť tak aby sa

 

Harrymu nepodarilo utiecť. „Neblbni Giny,“ zaskučal Harry obávajúc

 

sa väčšej pozornosti aká je potrebná. Netrvalo dlho a za ním sa

 

objavila vystrašená Harmiona. „Stalo sa niečo?“ spýtala sa napäto.

 

Giny len ukázala na Harryho. „Čo je to tu za krik ozval sa zdola hlas

 

Tonksovej. „Toto sa mi vôbec nepáči.“ Povedal si Harry pre seba

 

a trochu tvrdšie odsunul Giny nabok. „Fakt husté tetovanie.“

 

Pochválila Hermi a pohotovo chytila Harryho za ruku aby nikam

 

neušiel, chcela si ho prezrieť ako trofej. Harry nevedel čo má čakať

 

a tak si rýchlo pričaroval pod uterák kapry. Trčali mu tak holé lítka no

 

pod uterákom bol už bezpečne krytý. Tonksová dobehla hore

 

a prezerala si Harryho tak ako tie dve doteraz. „Tak to vám vrátim.“

 

Zasyčal Harry výhražne a pochodoval do izby. Keď otváral dvere

 

pocítil, že uterák ktorý doteraz mal je preč. Pozrel sa smerom odkiaľ

 

vyšlo kúzlo a zbadal tam poriadne sklamané dievčatá. „Hádam ste si

 

nemysleli, že som s takým niečím nepredpokladal.“ Vošiel do izby

 

a zabuchol za sebou dvere. „Tak a teraz popracujem na pomste.“

 

Uškrnul sa zlomyseľne a premýšľal čo im vyvedie. „Už to mám,“

 

vykríkol po pol hodine šťastne a otvoril knihu o lektvaroch, ktorú už

 

poznal spamäti. „Ha mal bi byť hotový za pár minút.“ Skonštatoval

 

Harry keď si prečítal dĺžku prípravy lektvaru ktorý potreboval. Keďže

 

mal aj všetky ingrediencie mal ho uvarený raz dva. „Mňa asi trafí

 

šľak.“ Ozval sa Ron keď vošiel do Harryho izby. „Harry Potter varí

 

elixíry, čo to je?“ spýtal sa so záujmom keď Harry prevrátil oči.

 

„Rátam aj s tebou takže ti to poviem. Už je to hotové. Je to

 

röntgenový lektvar.“ „Takže s tým uvidím cez steny?“ skočil mu Ron

 

do reči. „Nie len cez stenu,“ odpovedal Harry  lišiacky pri tom

 

žmurkol. „A čo mám ako vidieť.“ Nechápal stále ryšavec. Harry mu

 

vyrozprával čo sa mu ráno stalo. „Aha pochopil konečne Ron a to si aj

 

tú izbu zmenil pomocou elixíru?“ „Áno Ron, elixírom.“ Odpovedal

 

Harry a na ex vypil lektvar čo práve dorobil. Ron chvíľu sledoval či sa

 

mu nič nestane, ale keď zbadal, ako naňho Harry zazerá tak ho vypil

 

aj on. „Tak to je sila.“ Povedali obaja súčasne a prezerali si chodbu

 

cez stenu. „Raňajky!“ ozval sa zdola hlas Tonksovej pretože pani

 

Weasleyová odišla na dáku misiu. Chalani sa na seba usmiali a Ron

 

zaviedol Harryho do kuchyne. Ako náhle vošli všimol si Harry ako sa

 

tvár jeho priateľa mení na paprikovo červenú. Harry nelenil a začal si

 

aj on prezerať obecenstvo svojim dočasne upraveným zrakom. Musel

 

uznať, že tá Tonksová je vážne kus, ale ani Herm s Gin neboli na

 

zahodenie. Dievčatá si vymenili len nechápavé pohľady a zasadli

 

k stolu. Celé raňajky do seba Harry s Ronom nahádzali ako do vreca

 

a sledovali ďalej dievčenské osadenstvo. „Stalo sa niečo?“ spýtali sa

 

všetky tri naraz, pretože už boli nervózne z tých stálych pohľadov.

 

Ron ktorý práve upíjal z ďatelinového piva a pritom stále pozoroval

 

Harmionu vyprskol, celý sčervenal a začal sa dusiť. Po chvíli keď už

 

chytil dych povedal až prehnane hraným tónom. „Vôbec nič sa nedeje,

 

prečo.“ Harry sa len capol po čele a prevrátil oči. „Čo veď som nás

 

neprezradil.“ Vyhŕkol Ron okamžite na svoju obranu, hneď na to čo to

 

dopovedal sa capol aj on po čele, sčervenal ešte viac ako doteraz

 

a zosunul sa nižšie na stoličku. Dievčatá cez to všetko prešli mlčky

 

a premýšľali čo tí dvaja vyviedli. Harry práve položil pivo keď zrazu

 

PLESK, pocítil na tvári silnú ranu a už aj letel zo stoličky. „PLESK,“

 

ozvalo sa z druhej strany a následne sa ozval zvuk ako dopadol aj

 

Harryho priateľ. „Ako je možné, že som si to nevšimol, veď vždy

 

doteraz som vykryl všetky útoky na moju osobu.“ Rozmýšľal Harry

 

nad svojim zlyhaním. „To bude pre ten krásny zadoček, hmm tá

 

Tonks.“ Znova sa zamyslel nad vnadami tejto ženy. Následne

 

potriasol hlavou a vstal. Z časov keď žil u elfov bol zvyknutý na tvrdé

 

rany pretože elfky s ktorými mal do činenia boli omnoho silnejšie.

 

Zasmial sa nad svojimi prešľapmi. Prvú čo tam chytil bola od Vilinej

 

sesternice a to len za to, že jej podal ruku na privítanie. Vytrhol sa zo

 

spomienok a pozrel sa kľudným pohľadom na osobu ktorá mu

 

zavesila.

 

„Za čo to bolo?“ spýtal sa pobavene a sledoval Rona

 

sediaceho na zemi ktorý sa ešte stále nespamätal. „Ešte sa pýtaš za

 

čo?“ vybuchla Tonks a chcela mu dať aj z druhej strany no túto ranu

 

už Harry nedostal pretože sa ohol ako prút a ruka rozhnevanej ženy

 

mu preletela kusisko ponad tvár. Tonks jeho úhybný manéver

 

nepredpokladala a tak sa silou švihu otočila okolo vlastnej osi

 

a skončil by na zemi keby ju pohotovo nezachytili Harryho silné ruky.

 

Chvíľu si hľadeli jeden druhému do očí potom sa rýchlo postavila

 

a povedala. „Je maximálna drzosť použiť röntgenový lektvar na také

 

somariny.“ „Čože? Oni ho použili?“ spýtala sa neveriacky Mia

 

a rozbehla sa na Rona so zdvihnutou rukou. Harry ho okamžite chytil

 

a utekal s priateľom do svojej izby. „To sme posrali.“ Vzdychol Ron

 

ešte stále mimo. „My?“ spýtal sa Harry podráždene, zabuchol za nimi

 

dvere a zamkol ich. Nemohol použiť kúzlo na uzamknutie pretože by

 

im bolo hneď jasné, že čaroval aj keď nesmie. Po chvíli sa Ron

 

rozhýbal a oprel sa o dvere vedľa Harryho. „Okamžite otvorte!“ ozval

 

sa krik spoza dverí a následne začali dvere vibrovať pod ťarchou

 

úderov Gin, Herm a kúzlami Tonksovej. „Myslím, že máme po

 

vtákoch.“ Zaskučal Ron a zapieral sa chrbtom o dvere. „Pekné tanga

 

Tonks.“ Zakričal Harry upierajúc svoj pohľad na stenu pred sebou.

 

Z chodby sa ozval piskot dievčat a údery okamžite ustali. „Ešte len

 

teraz si ich naštval.“ Mudroval Ron. „Aspoň máme čas vymyslieť

 

obranu.“ Bránil sa Harry. Ozvalo sa klopanie na dvere a Harry

 

s Ronom opäť stuhli. „Môžem ďalej?“ spýtal sa Sirius ktorého cez

 

stenu spoznali. Harry chcel otvoriť no Ron ho zadržal, „to môže byť aj

 

Tonksová, dokáže totiž meniť svoj vzhľad.“ Harry stuhol a ukročil

 

späť k Ronovi. „Čo si sa ma pýtal keď sme vychádzali zo škriekajúcej

 

búdy?“ položil Harry kontrolnú otázku svojmu krstnému. „Či sa ku

 

mne nasťahuješ keď bude moje meno očistené.“ Odpovedal Sirius.

 

„To vážne ste okukávali baby pomocou röntgenového lektvaru?“

 

spýtal keď vošiel a Harry zase zamkol a v očiach sa mu šibalsky

 

zaiskrilo. Keď obaja prikývli tak sa široko usmial. „A máte ešte?“ v tú

 

chvíľu sa izbou ozval hurónsky smiech. Poslali ma sem ako vyslanca

 

a mám vám odkázať, že ak vy nezídete dole pokiaľ nepominú účinky

 

elixíru, oni vám nič neurobia.“ „A to im máme veriť?“ pochyboval

 

Ron. „Myslím, že to je dobrý nápad, povieš im, že súhlasíme?“

 

 

 

rozhodol sa Harry. „OK, za chvíľu som späť.“ Povedal Sirius a pred

 

tým než odišiel upil si z lektvaru, čo mu podal smejúci sa Harry.             

 

 Posledné dni prázdnin

Prázdniny sa uberali stále ďalej a Harrymu začalo chýbať vzrušenie

 

z boja, stopovanie nebezpečných tvorov a ich likvidácia. Raz začas sa

 

mu podarilo vymámiť dáke informácie o pohyboch smrťožrútov od

 

Siriusa no nemohol aj tak nič robiť pretože sa nevedel premiestňovať.

 

Pracoval na tom už celý týždeň čo strávil v tomto zaprášenom dome

 

a až teraz sa tomu dostal na koreň. Bolo okolo deviatej večer a celý

 

Fénixov Rád, ako ho nazval Ron bol práve na dákej akcii. Ron bol

 

práve v moci dievčat a Harry osamel. „Je čas oprášiť moju výzbroj.“

 

Povedal si Harry a vytiahol ju, prešiel po nej prstami a trochu si

 

zaspomínal na staré časy. „Dosť bolo spomienok, urobím si nové.“

 

Usmial sa, obliekol sa celý do zbroje šľachty, na boky si pripol oba

 

meče pričom jeden zamaskoval aby ho nebolo vidno a sústredil sa na

 

premiestnenie. Z knihy vyčítal, že sa ozve zvuk ako pri puknutí biča

 

no pri jeho premiestnení sa nič nestalo, jednoducho zmizol a objavil sa

 

na kraji dediny kde sa bojovalo. Rád mal namále aj napriek tomu, že

 

Dumbledore zamestnával väčšinu nepriateľov. Bol to tvrdý boj a bolo

 

tam aj veľa ranených. Tasil meč a rozbehol sa do davu. Keď si ho

 

konečne všimli boj okamžite ustal a všetci sa naňho pozerali

 

s neskrývaným údivom. „Toto nie je maškarný ples.“ Posmievali sa

 

mu smrťožrúti. „Tak prečo máte tie smiešne masky?“ odpálkoval ho

 

Harry zmeneným hlasom. „Nenechajte sa rušiť.“ dodal Harry

 

s miernou úklonou smerom rádu. Skôr ako stihol hocikto zareagovať

 

vrhol sa medzi nepriateľov a začal ich sekať. Smrťožrúti po ňom pálili 

 

jedno kúzlo za druhým no on sa všetkým vyhol s obrovskou

 

ľahkosťou. Nikoho z nich síce nezabil, ale spôsobil im také zranenia,

 

že neboli schopný ďalej bojovať. „To si niaky prašivý mukel, že musíš

 

bojovať tým kusom železa?“ Spýtal sa jeden smrťožrút so značným

 

strachom z Harryho a jeho zbrane. „Ospravedlňujem sa.“ Povedal

 

Harry sarkasticky a skryl meč do pošvy. Rád si vôbec nevšímal

 

pretože sa úplne perfektne bavil, už mu veľmi chýbali takéto aktivity.

 

„Takže ako vždy, všetci na jedného?“ spýtal sa s nedočkavosťou

 

v hlase. Týmto smrťožrútov poriadne naštval pretože naňho okamžite

 

vypálili snáď tridsať rôznych kúzel. Dumbledore si myslel, že je

 

s neznámym koniec a chcel sa vrhnúť hneď do boja, jeho prekvapenie

 

bolo o to väčšie, že keď vietor rozfúkal dym čo ostal po tej záplave

 

kliatob ten muž stál tam kde pred tým. „Amatéri.“ Odfrkol Harry tak

 

aby ho počuli a bez toho aby vytiahol prútik poslal piatich naraz na

 

prieskum tunajšieho terénu zblýska. Strhla sa ďalšia bitka no tentokrát

 

už mal jasne navyše rád kvôli značnej pomoci neznámeho. Po pol

 

hodine bolo mnoho členov zranených a Harry sa im začal venovať.

 

Keďže nepoznal dostatočné množstvo liečebných zaklínadiel, liečil

 

všetkých pomocou starovekého jazyka. Nikto nepoznal tie kúzla čo

 

používal dokonca ani sám Dumbledore. Po ďalšej pol hodine boli

 

všetci vážne zranený vyliečený a na miesto stretu až teraz dorazilo

 

ministerstvo. „Môžete na slovíčko?“ zastavil ho Albus keď prechádzal

 

Harry okolo. „Áno môžem.“ Odpovedal Harry. „Slovíčko.“ Dokončil

 

a bez jedinej stopy či zvuku sa vyparil. Keď dorazil na štáb vyzliekol

 

si brnenie ošetril ho kúzlami a aj spolu s mečmi ho ukryl do vaku

 

ktorý dal následne do kufra. Sotva ho zaklapol vtrhla dnu Hermi.

 

„Poď dole práve sa vrátili.“ Oznámila mu a bežala dole. Harry ju

 

ľahko dobehol a vošiel do kuchyne spolu s ňou. „Čo sa stalo?“ pýtal

 

sa Ron práve keď si sadali. „Nič čo by ťa zaujímalo.“ Odvrkol mu

 

Moody a venoval sa pergamenu čo držal v ruke. Harry si sadol do kúta

 

a bol potichu, o malý moment dorazili aj ostatný a vyhodili Herm

 

a Rona von. Harryho si zatiaľ nikto nevšimol takže ho nikam nehnali.

 

„Všetci čo sa zúčastnili na poslednej akcii iste vedia čo je na programe

 

behom tejto porady. Ten muž, čo sa objavil je pre nás veľká neznáma

 

a ja sa chcem spýtať na vaše názory. Takže čo si o ňom myslíte?“

 

Začal Dumbledore a sledoval ostatných prítomných svojím ostrím

 

pohľadom, Harryho si ešte stále nevšimol pretože na strane kde sedel

 

on nebol nikto iný. Do vzduchu sa zdvihla ruka Artura Weasleyho.

 

„Musím podotknúť, že spôsob akým bojoval, tým myslím to s mečom

 

aj bez neho nám prezrádza niečo bližšie k jeho totožnosti. Muklovia

 

mali kedysi dávno takých bojovníkov volali sa Samuvarovia a boli

 

z Japonska.“ „Nesúhlasím,“ ozval sa Moody, „je to bojovník, ale nie

 

od muklov, jeho rýchlosť a spôsob kúzlenia by sa dal porovnať

 

s bájami o elfských bojovníkoch, na konci keď liečil moje zranenie

 

prehovoril dákym divným dialektom a preto si myslím, že s nimi mal

 

alebo ešte má niečo spoločné.“ „Súhlasím s Moodym.“ Ozval sa

 

Kingsley, „jeho prirovnanie k tým elfom sa mi pozdáva.“ Počas

 

porady Harry vypočul mnoho rôznych teórií a s potešením uznal, že sa

 

nikto okrem Aurorov nedostal tak blízko k pravde. Dumbledore

 

všetkých vypočul s rovnakým záujmom a na koniec ešte zhrnuli

 

výsledok tejto bitky. Nikto neskončil v nemocnici vďaka liečiteľským

 

schopnostiam neznámeho a to bolo veľmi dobré. „Ďakujem za vašu

 

pozornosť a prajem dobrú noc.“ Rozlúčil sa nakoniec Dumbledore

 

a všetci sa začali rozchádzať. „To by bol pekný prúser keby zistili, že

 

som bol na ich porade.“ Pomyslel si Harry a vyšiel z miestnosti aj on.

 

Od toho dňa bol až podozrivý kľud. Zo Siriusa sa mu podarilo vytĺcť

 

len to čo už vedel, ale aspoň mal alibi. Tri dni pred odchodom bola

 

kuchyňa plná ľudí a vládla uvolnená nálada. Harrymu prišiel sud

 

ohnivej Whisky čo si objednal už pred týždňom. Hore už stihol

 

polovicu vypiť s Ronom takže boli obaja poriadne napitý. „Nevieš kde

 

je Harry?“ spýtal sa Sirius Hermi. Tá len pokrútila hlavou a rozprávala

 

sa ďalej s Tonks. Z ničoho nič sa ozval po celom dome hurónsky

 

smiech dvoch pubertiakov a dole zišli Ron s Harrym držiac sa za

 

pleca. „Tu je party bezomňa?“ Spýtal sa Ron a dal si poriadneho loka

 

z pohára čo mal v druhej ruke. Harry zišiel až dole a zastavil sa pri

 

Snapovi ktorý si ho s nechuťou premeriaval. „Myslel som, že

 

Heloween je až pred Vianocami, ale aj tak dík takého veľkého

 

netopiera ešte nemám. Oznámil Harry a Ron sa začal zase smiať.

 

Siriusovi začali tiež mykať kútiky tak ako aj ostatným a snažil sa

 

potlačiť smiech čo sa mu dral z hrdla. Snape zbledol zlosťou

 

a zasyčal. „Ako sa opovažujete Potter.“ „Jeeej on vie aj hovoriť a ja

 

hlupák som myslel, že to nevie kvôli tým mastným vlasom čo mu iste

 

rastú namiesto mozgu.“ Potešil sa Harry a pozrel sa Snapovi rovno do

 

očí, pocítil nepatrný tlak na myseľ, vo svojej opilosti sa neudržal

 

a silou mysle ho odstrčil tak silno, že Snape spravil krok späť a len tak

 

tak udržal rovnováhu. Snape ostal šokovane hľadieť na Harryho

 

a nevšímal si okolitého smiechu ktorý už dávno panoval takže si nikto

 

nevšimol čo sa práve stalo. Bez ďalšieho slova sa otočil a odišiel

 

krbom späť. „Myslím, že z toho budeš mať problémy.“ Povedala

 

Tonks so stálim smiechom. Harry si ju prezrel s lačným pohľadom

 

a jemne ju capol po zadku. Aj napriek jeho stavu vedel čo prde a tak

 

sa prehol dopredu aby ho pohlavok ktorý čakal netrafil. O to viac bol

 

prekvapený keď pocítil malú dlaň na svojom pozadí. Sčervenal ako

 

repa a pozrel sa na Tonks ktorá vybuchla v ďalšom návale smiechu,

 

spolu s ňou sa však opäť smiala celá miestnosť. „Povieš mi čo si pil?“

 

spýtal sa Sirius Harryho len čo sa k nemu dostal. „ROOON.“ Zakričal

 

Harry, „skoč po ten miny súdok.“ Ron prikývol a tackavo odišiel

 

z miestnosti. „Toto všetko ste vypili dvaja?“ pýtali sa všetci neveriaco.

 

Fred s Georgom priniesli rádio z ich izby a začalo sa oslavovať. Nikto

 

nevedel čo sa oslavuje. Všetci starší boli preč, takže tam boli len

 

mladý členovia rádu a naša trojka s Gin. Pilo sa veľmi dlho pretože aj

 

ostatný vytiahli svoje zásoby. Harry, ktorý to očividne prehnal

 

tancoval spolu so Siriusom na stole vyzliekací tanec za hlasného

 

povzbudzovania ostatných. Harry prvý krát tancoval so ženou

 

z vlastnej vôle, zatancoval si s Gin, Herm, kopou ďalších mladých

 

žien čo tam bolo no so žiadnou nepredvádzal to čo s Tonks, tak

 

dokonale sa odviazal, že s ňou flirtoval úplne bez zábran. Tak ju

 

zblbol, že ostala zarazene stáť. Harry sa s hlasným smiechom vzdialil

 

a nechal ju tam. Neskôr v noci (nad ránom J) Keď už bola Giny

 

unavená a šla spať tancovali vyzliekací tanec aj ženy a Harry s Ronom

 

bol v siedmom nebi. „Nevieš kde je Harry?“ spýtal sa už po niekoľký

 

krát Sirius hľadajúc svoje krstňa. „Myslím, že na chodbe.“ Odpovedal

 

mu Ron ktorý už bol taký unavený, že len sedel s peknou blondínkou

 

na kolenách opretý jeden o druhého. Sirius vyšiel na chodbu a našiel

 

tam Harryho v tesnom objatí s Nel a bozkávali sa. „Nemeníš ich dáko

 

často?“ spýtal sa Black a usmieval sa opitým úsmevom, pretože mu

 

Harry teraz tak ako nikdy pripomínal Jamesa. „Zabijem sa keď som

 

dobrí a každá si to chce overiť?“ odpovedal pomalým

 

a nezrozumiteľným hlasom. Tú noc sa Harry bozkával takmer

 

s každou mladou členkou rádu. Neodolala mu dokonca ani Hermi.

 

Tesne pred koncom sa však vyparil s Tonks. S ňou jedinou mu to

 

pripadalo iné. S ňou sa rozprával úplne otvorene a ona s ním tiež.

 

Bozky ktoré si s ňou vymieňal boli také vrúcne, že ani jeden z nich

 

nemohol chytiť dych. Vďaka vysokému percentu alkoholu v krvi však

 

spolu neboli dlho. Keď sa Harry dotackal do miestnosti ktorú

 

považoval za izbu padol na zem a okamžite zaspal. 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví