Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

22. Kapitola

Nadišiel deň záverečných skúšok a s ním aj rekordné teploty,

 

Harrymu sa už nechcelo učiť a tak si ľahol k jazeru, hneď vedľa

 

kríkov ktoré ho perfektne kryli a nechal sa ovievať vetríkom čo ši

 

vyčaroval, keď sa blížila deviata hodina a s ňou aj skúška

 

z transfigurácie s tichým povzdychom vstal a vrátil sa do hradu, pred

 

veľkou sieňou sa už hromadili siedmaci s ktorými skladal MLOKY,

 

chvíľu s nimi čakal a keď sa otvorili dvere vošiel dnu s celou

 

skupinou, všimol si medzi nimi aj Albusa ktorý sa snažil naviazať

 

s ním očný kontakt, Harry o to nestál, pridal do kroku a sadol si do

 

najzadnejšej lavice vo veľkej sieni, o chvíľu dorazili aj skúšajúci

 

a zahájili písomku, Harry sa musel pousmiať nad otázkami, dokonale

 

poznal všetky odpovede a niektoré aj trochu poopravil, celý test mal

 

hotový za polovičný čas, pohodlne sa oprel, vystrel si nohy pod

 

lavicou a založil si za hlavu ruky a nechal sa unášať diaľkami iných

 

sfér myslenia, túlal sa po iných galaxiách, keď uplynul čas na test,

 

skúšajúci si mávnutím prútika privolal všetky práce, to by nebol Harry

 

aby si nechal utiecť fórik jedinou myšlienku vyvolal vietor a rozfúkal

 

všetky práce ktoré už boli v náruči privolávateľa, vetrík ich sfúkol

 

z jeho rúk a malému profesorovi dalo dosť práce aby opäť všetky

 

pozbieral za hlasného smiechu, Harry vstal a spolu s ostatnými odišiel

 

preč, týždeň počas ktorého prebiehali teoretické znalosti mu ubehol

 

ako voda, keď prišli praktické bolo to aspoň dáke vzrušenie, na

 

transfigurácii, kúzlil neverbálne no s prútikom, trochu sa nechal uniesť

 

a skončil až keď bola celá veľká sieň preplnená zvieratami

 

a magickými tvormi, potom ich jednoduchým mávnutím nechal

 

zmiznúť, „výborne pán Potter, máte to za plný počet bodov plus

 

ďalšie navyše za perfektné predvedenie odčarovania,“ pochválila ho

 

jeho skúšajúca na konci skúšky a dovolila mu odísť, ako praktickú

 

skúšku z opčm dostal za úlohu predviesť súboj s aurorom, vôbec mu

 

to však nevadilo pretože už mal takých súbojov za sebou viac, vyslal

 

naňho štyri kliatby a bolo po boji, poslal ich naňho takou rýchlosťou,

 

že to vypadalo akoby poslal len jednu, zo všetkých skúšok čo mal si

 

bol istý, že dostane V, útoky z Grindewaldovej strany boli na dennom

 

poriadku, na jeho stranu sa okrem inferiov začali pridávať aj magické

 

tvory a čarodejníci čo bažili po moci, celá situácia sa vymykala

 

ministerstvu z rúk, no aj napriek tomu tvrdilo, že je všetko pod

 

kontrolou, aurorov rýchlo ubúdalo, a dopyt po nových a mladých stále

 

stúpal, nováčikov nasadzovali na najviac stratové misie. Aj keď sa

 

Harry s Albusom nerozprával, nedokázal ho nechať ísť na istú smrť,

 

počkal si ho na chodbe, keď prechádzal okolo nešetrne ho chytil za

 

ruku a stiahol ho do bočnej chodby, „ministerstvo ťa sleduje tak len

 

v krátkosti, nenechaj sa zabiť, chcú ťa len využiť a ako náhle sa ti

 

niečo stane budeš pre nich nepotrebný a zbavia sa ťa, buď opatrný

 

prosím,“ nenechal ho odpovedať a zmizol za rohom, Albusovi sa

 

nechcelo veriť, že by ho ministerstvo sledovalo, netrvalo však dlho

 

a neďaleko seba postrehol pohyb, pohol prudko prútikom a na tom

 

mieste sa objavil postarší muž, „kde je Potter?“ spýtal sa prudko

 

nedbajúc na Albusov zarazený pohľad, „odkiaľ to mám vedieť.“

 

Vyrazil zo seba o chvíľu podráždene, otočil sa a odpochodoval do

 

klubovne.

 

 

Na koncoročnej hostine všetko šlo ako inokedy, Harry sa snažil užiť si

 

ju najviac ako sa dalo, strašne ho štvali ľudia z ministerstva ktorý ho

 

neustále sledovali, nerobilo mu síce problém stratiť sa im no už ho to

 

nebavilo, po hostine sa vrátil do spálne ktorá mu bola domovom

 

celých šesť rokov. Cesta vlakom ubehla ako voda a on sa vrátil do

 

baru kde zažil veľa pekných chvíľ, prešiel tade na šikmú uličku

 

a mieril rovno do Gringott banky, „Dobrý,“ pozdravil škriatka ktorý sa

 

staral o reality, „mám záujem o dom, môžete mi niečo poradiť?“

 

spýtal sa zdvorilo. „Samozrejme mladý pane, máte šťastie, teraz je tá

 

najlepšia doba na nákup realít, ceny sú totiž až príliš nízke kvôli

 

stálim útokom a likvidáciám,“ odpovedal mu škriatok, Harry bol

 

ochotný minúť na ten dom väčšinu jeho zarobených peňazí čo bol

 

poriadny obnos, po rýchlom dohovore si kúpil malú vilu na pláži za

 

veľmi výhodnú cenu, premiestnil sa rovno tam, samozrejme nie rovno

 

kvôli prenasledovateľom, premiestňoval sa najprv po väčšine

 

Anglických mestách, keď konečne dorazil domov, začal klásť

 

ochranné kúzla, na ochranných čaroch pracoval celé dva týždne,

 

okrem starých kúzel používal aj vlastné a výsledok bol taký, že jeho

 

dom bol lepšie chránený ako Rokfort a ministerstvo dokopy, navláčil

 

tam kopu odpadu ktorý následne premenil na luxusné zariadenie

 

domu, jeho vila mala tri poschodia a suterén, v podzemí mal

 

laboratórium a veľkú miestnosť kde si mohol trénovať kúzla, ďalej si

 

tam zriadil tajnú komnatu kde si nasťahoval svoju knižnicu, ktorá bola

 

už teraz rozsiahla ako tá Rokfortská,v prízemí si urobil kuchyňu do

 

ktorej sa vchádzalo z veľkej vstupnej haly, ďalšia miestnosť bola

 

obývačka s obrovským krbom, na prvom poschodí si urobil kúpelňu,

 

muklovskú posilovňu a tri hosťovské izby, na ďalšom si urobil veľkú

 

pracovňu do ktorej sa vstupovalo len zo vstupnej haly na prízemí, na

 

najvyššom poschodí zriadil svoju spálňu a ďalšiu knižnicu do ktorej

 

uložil tie menej cenné knihy ktoré sa dajú kúpiť v bežnom obchode.

 

More čo mal pred domom si ohradil čarami spolu s domom zabezpečil

 

všetkými možnými aj nemožnými kúzlami a začaroval tak aby mal

 

vždy teplú vodu. Ako posledné si zariadil vlastného domáceho

 

škriatka ktorý sa mu o jeho majetok bude starať. Celé prázdniny

 

strávil učením ako ovládať živly, vietor a oheň už zvládal, ale vodu

 

a zem ovládol až ku koncu. „Je čas, vyraziť na cesty,“ rozhodol sa

 

jedného neskorého večera keď zaspával.

 

 

 

„V mojej neprítomnosti sa mi budeš starať dom a aj všetko čo k nemu

 

patrí, je ti to jasné?“ Pýtal sa Harry svojho domáceho škriatka, „Áno

 

pane, je mi všetko jasné,“ ukláňal sa škriatok úctivo, „môžeš použiť

 

akékoľvek kúzlo ktoré ťa napadne aby si uchránil svoj život, či utajil

 

prítomnosť, tohto domu, v prípade, že by ma vážne niekto potreboval

 

ti povoľujem ma vyhľadať, no môžeš to urobiť len ty a nikomu inému

 

nepovieš kde sa nachádzam a čo robím.“ Keď zadal posledné príkazy,

 

otočil sa chrbtom k svojmu novému majetku a odmiestnil sa do

 

Andorry. Objavil sa v údolí ktoré si ako jediné naštudoval

 

z fotografie, všade naokolo boli vysoké a mohutné stromy, údolím sa

 

ozývalo zurčanie horského potôčika a všade naokolo bolo počuť

 

spievanie malých vtáčikov, v tráve cvrlikali cvrčky a mnoho iných

 

malých tvorov, uchvátene si prezeral hory uprostred ktorých sa ocitol

 

a potichu sa čudoval, že takáto krásna a človekom nedotknutá príroda

 

ešte existuje. Zdvihol zo zeme hrubší konár a jemne sa oň opierajúc

 

vykročil na cestu, raz za čas videl mihnúť sa v lesnom poraste srnu,

 

jeleňa a mnoho ďalších druhov vysokej zvery, raz za čas videl aj

 

zajace ktoré si bezstarostne poskakovali po občasných lesných

 

mýtinách ktorými prechádzal. Nikde na okolí nebola jediná známka

 

mágie, takže sa ju neodvážil použiť ani on, aby sa náhodou

 

neprezradil. Bol na ceste už celý deň no zdalo sa mu, že sa vôbec

 

nepribližuje k svojmu cieľu, večer pocítil v okolí použitie mágie,

 

„Grindewaldoví poskokokovia,“ pomyslel si a hnev sa v ňom začal

 

hromadiť, vedel, že aj Grindewald ide po tom istom čo aj on.

 

Rozhodol sa radšej pokračovať v ceste aj cez noc, ak chce získať

 

Vengradský oheň ako prvý, musí kvôli tomu niečo obetovať, z vaku si

 

vytiahol chlieb čo si zobral z domu a po ceste sa dal do jedenia, tma

 

stále hustla a Harry začínal mať problémy s orientáciou v lese,

 

nespomalil však, jeho znalosti oblohy, a prírodných ukazovateľov

 

smeru sa dokázal udržať na správnej ceste. Čím bola neskoršia noc,

 

tým sa začali objavovať tvory, o ktorých sa dozvedel z tých

 

najstarších kníh, o tomto mieste nemalo žiadne ministerstvo ani

 

potuchy, inač by tu neustále pobehovala hromada ministerských

 

pracovníkov snažiac sa chrániť zvieratá, ktoré ochranu ani

 

starostlivosť nepotrebujú, obzeral si každého jedného no neodvážil sa

 

pristúpiť bližšie, tým, že neotravoval on ich, oni nechali prejsť jeho

 

bez problémov, po polnoci musel zastaviť, pretože naňho začala

 

dopadať únava, „nie som žiadna upišťaná ženská,“ fučal a snažil sa

 

pokračovať tempom ktoré si ráno nasadil, takto vydržal cestovať ešte

 

dva dni, nepriateľov nechal ďaleko za sebou takže si tentokrát dovolí

 

zastaviť sa a poriadne si oddýchnuť, zásoby jedla mal stále poriadne

 

vďaka tomu, že mal pri sebe bezodný vak, ktorý aj chladilo, takže

 

aspoň s týmto si nemusel robiť problémy. Najedol sa, vyzul si topánky

 

a nohy si namočil do potôčika čo stekal z horského štítu. Voda bola

 

strašne studená no jemu to nevadilo, príjemne sa uvolnil a bolesť

 

zmizla. Natiahol sa na voňavú trávu na kraji čistiny a zaspal

 

upokojujúcim spánkom. Ešte nikdy sa mu tak výborne nespalo, ako

 

túto noc, lesný vzduch mu príjemne vyčistil myseľ a usporiadal jeho

 

rozhádzané myšlienky, oddýchnutý sa umyl, naraňajkoval a vydal sa

 

na cestu ktorej cieľ bol už omnoho bližšie ako si myslel. Na ceste za

 

Vengradským ohňom bol už vyše týždňa, keď konečne prišiel

 

k jaskyni, ktorú hľadalo no nikdy nenašlo mnoho iných čarodejníkov.

 

Dostal sa tam len vďaka tomu, že za celú cestu nepoužil ani to

 

najľahšie kúzlo aby si uľahčil cestu, prešiel až k vstupu no skôr ako

 

vošiel, všimol si, že zo stenou splývajú golemovia každého živlu,

 

niečo o nich vedel, vďaka jeho záľube čítania každej knihy ktorá mu

 

padla do ruky, predstúpil pred kamenného golema a zamával mu

 

rukou pred tvárou, nič sa nestalo, takto to zopakoval pri každom

 

jednom a vrátil sa späť k vstupu do jaskyne. Urobil prvý váhavý krok,

 

potom ďalší no pri treťom ho zastavila silná vzdušná clona, vyľakane

 

sa otočil a ostal stáť zoči voči ohromnému vzdušnému, ohnivému,

 

kamennému a vodnému golemovi, sťažka prehltol a pokúsil sa

 

cúvnuť, „Ako sa opovažuješ narušiť pokoj Vengradského ohňa,“ ozval

 

sa pískavý hlas vzdušného golema, „Prišiel som, aby som ovládol jeho

 

tajomstvo a silu, je to mojim cieľom aby som zabránil zlému

 

černokňažníkovi získať takú mocnú zbraň,“ vyslovil pevným hlasom,

 

do tejto vety dal všetku odvahu ktorú v sebe dokázal nájsť, Golemovia

 

sa na seba pozreli a prikývli si, „musíš prejsť našimi skúškami,“

 

oznámil mu tentokrát ohnivý golem, „kúzla však použiť nesmieš,

 

pretože sa ti jaskyňa vznešeného ohňa stratí,“ Harry zbledol ešte viac

 

no aj tak sa postavil ako chlap pripravený čeliť problémom. Tvojou

 

prvou úlohou je poraziť sám seba,“ usmial sa vodný, všetci štyria

 

naraz mávli rukami a okolo Harryho sa utvorila bariéra zložená

 

z ohňa, vody, vzduchu, a poletujúcich častí zeme. Pred Harrym sa

 

objavil na jeho veľké prekvapenie jeho vlastný dvojník, „Toto si

 

nečakal čo?“ opýtal sa zlostným hlasom Harryho súper, Harry úplne

 

vykoľajený čakal čo sa bude diať, nebol pripravený na to čo ho

 

čakalo, z ničoho nič pocítil prienik do vlastnej mysle, pred očami sa

 

mu začali mihať obrazy všetkých zlých a krutých skutkov ktoré kedy

 

vykonal, videl hotové jatka ktoré prežil v turnaji a v ušiach začul

 

zlostný šepot, „je to len tvoja vina, že zomrelo toľko nevinných ľudí,

 

mohol si všetkých zachrániť,“ „nie, to nie je pravda, vtedy som ešte

 

neovládal svoju moc, nemohol som všetkým pomôcť, aj to, že som

 

pomohol len Albusovi ma stálo skoro život,“ bránil sa Harry a pod

 

tlakom neustále sa mihajúcich spomienok, sa zrútil na zem, dlaňami si

 

tlačil hlavu a snažil sa brániť svoju nevinu, „nie, ja za to nemôžem,“

 

šepkal neustále a začal sa chúliť do klbka, pred očami sa mu mihali

 

tváre mŕtvych ľudí a on sa čím ďalej tým viac sťahoval do klbka,

 

prepadal sa do hlbín svojho života, pociťoval strach, beznádej, bolesť

 

a mnoho iných stiesňujúcich pocitov naraz, jeho psychická

 

vyrovnanosť sa začala strácať a on sa pomaly ale isto strácal

 

v bolestných spomienkach, „nie,“ povedal si z posledných síl

 

a zmobilizoval svoju obranu mysle pred cudzím vniknutím

 

a s obrovským úsilím vytlačil svojho dvojníka, z obrany prešiel do

 

útoku a aby sa spamätal začal sa sústrediť na pekné spomienky

 

 

a veselé zážitky, ozval sa obrovský krik a Harryho oponent zmizol.

 

Harry vyčerpane padol na kolená, „prešiel si najťažšou skúškou akú

 

môže čarodejník podstúpiť, tým, že si ju zvládol si aj dokázal, že si

 

hodný niesť moc Vengradského ohňa,“ povedal mu ohnivý, „pred tým

 

než ťa však pustíme ďalej, máme ešte jednu skúšku, tentokrát musíš

 

poraziť, jedného z nás, ale útočiť budeme všetci,“ Harry sa postavil na

 

nohy a snažil sa narýchlo načerpať dáku silu. Netrvalo dlho

 

a golemovia zaútočili, tento boj Harrymu pripadal ako letecký deň,

 

lietal totiž z jednej strany na druhú, a narážal pri tom na rôzne

 

predmety, jedným z nich bol aj kamenný golem, zachytil sa mu za krk

 

a odmietal sa pustiť, takto schytával všetky údery na miesto Harryho

 

kamenný golem, vodný úder striedal, ohnivý a ten zase veterný, pri

 

rýchlych útokoch netrvalo dlho a kameň sa pôsobením ostatných

 

živlov začal rozsypávať, Harry teraz už úplne vyčerpaný vstal

 

a oprášil zo seba zvyšky kamenného golema, „splnil si všetky úlohy

 

ktoré sme od teba požadovali, teraz smieš prejsť.“ Oznámili mu

 

ostatné živly, keď prechádzal okolo každý jeden golem sa ho dotkal

 

a jemu sa na lopatke objavil znak ohňa ktorý, ktorý akoby obmývali

 

ostatné živly. Harry pocítil jemné mravenčenie, sily o ktoré prišiel

 

počas súboja sa mu navrátili a pocítil aj inú zmenu, prišiel o vlastný

 

strach a opustila ho úplne a navždy nenávisť.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví