Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

21. Kapitola

Priamy stret

 

Na druhý deň im hneď ráno oznámili, že sa stali víťazmi súťaže, takže

 

vyhrali dvadsať tisíc galeónov. „Vie, že o tie peniaze nestojím?“

 

nadhodil Harry smerom k Albusovi. „Ani ja, pýtal som sa riaditeľa, či

 

ich musíme prevziať a on trval na tom, že áno.“ Harry prikývol na

 

znamenie, že rozumel, vstal a spolu s Albusom prešli ku riaditeľovi

 

a ministrovi. Prevzali si každý jeden mešec a odišli späť na miesta.

 

„Čo spravíš s takou hromadou peňazí?“ zaujímal sa Albus.

 

„Navrhujem poriadnu party, na počesť padlých.“ Albus sa pousmial

 

a prikývol. „Kedy to spáchame?“ Navrhujem vytratiť sa počas

 

najbližšieho víkendu.“ Dohodli sa na detailoch a vydali sa na

 

vyučovanie. Celý deň im ubehol ak voda, Harryho otravoval každý

 

profesor pretože chcel vidieť to svetelné kúzlo čo použil na upírov.

 

Harry samozrejme nechcel byť stredobodom pozornosti, ta to kúzlo

 

radšej pokazil. Celé voľné poobedie sa venoval Albusovi, pretože

 

chcel aj on skúsiť čarovať bez prútika. Harry mu vysvetlil podstatu

 

tohto odvetvia a tak mu pomohol zvládnuť prvú a druhú triedu. Prišiel

 

večer a s ním aj prvá Albusová úplná premena. Postavil sa do stredu

 

miestnosti a sústredil sa, Harry ho zo záujmom sledoval a bol

 

pripravený pomôcť mu. Netrvalo dlho a na Albusovom mieste sa

 

objavil nádherný Jednorožec. Žiarivá biela farba ktorá z neho sálala

 

ožiarila celú miestnosť, jeho hriva elegantne visela na jednej strane.

 

Harry neváhal a premenil sa aj on, ukázal svojmu kamarátovi ako má

 

správne chodiť a neskôr aj klusať. Na poriadny šprint tam bohužiaľ

 

nebolo miesto takže ten skúšať nemohli. Takýmto spôsobom im

 

ubehli posledné dva dni a prišla sobota. Vykradli sa z hradu a ušli do

 

Rokvillu. „Dvakrát ohnivú whisky a dvakrát krívajúceho bosoráka.“

 

Objednal Harry u čašníčky. Netrvalo dlho a obaja boli obkolesený

 

smejúcimi sa a podnapitými dámami, oni samozrejme nevypadali

 

lepšie. Harrymu sa točil svet a Albus stratil úplne zábrany. „Albus tu

 

ruku,“ chichotala sa pekná blondína a zložila jeho ruku zo svojho

 

pozadia, „ktorú, túto?“  štikútal Albus a priložil na to isté miesto

 

druhú. Harry as usmieval a pracoval na vysokej brunete menom Sally.

 

Ako postupoval čas k neskoršiemu času, začala sa barom ozývať

 

pomalá hudba, chlapci nezaváhali a vyzvali dievčatá do tanca,

 

tancovali dlhé hodiny, no vôbec sa necítili unavene, práve naopak

 

obom sa chcelo tancovať viac a viac. Okolo polnoci sa Albus vytratil

 

s Jesicou (Džesikou), Harry už si starosti nerobil pretože to nebolo po

 

prvý krát za tento deň, keď sa vrátili začal Harry s Albusom

 

predvádzať vyzliekací tanec do ktorého sa pridali aj všetky dievčatá.

 

Tí dvaja sa tak odviazali, že im nevadilo to, že ich ostatná mládež

 

v bare sleduje. Okolo druhej sa celým lokálom ozval výbuch. „Ja som

 

ti vravel Hun, že tie tvoje vetry sú prudko výbušné.“ Smial sa napitý

 

Harry a onedlho sa k nemu pridal aj Albus. V bare zavládol zmätok

 

a panika, všetci začali utekať von len tí dvaja ostali v nútri. „Čo

 

blbnete kočky.“ Volal Albus za dievčatami ktoré tiež ušli von. „Takže

 

už pijeme len sami.“ Skonštatoval Harry, mávol prútikom a privolal si

 

dva poháre plné whisky. „Na zdravie.“ Štrngol si z Albusom a vypil

 

obsah svojho pohára na ex. „Ale, ale, naši hrdinovia z minula.“ Ozval

 

sa chladný hlas od dverí. Harry aj Albus sa pozreli tým smerom

 

a snažili sa zaostriť na nového človeka. „Ty počuj Labka, nie je to

 

Grindie?“ Spýtal sa po chvíli ťažkého uvažovania Albus. „Ako sa

 

opovažuješ ti krpatý mladý vred.“ Zasyčal Grindewald na Albusa.

 

„Byť tebou tak si dávam pozor na to koho nazvem krpatého a mladého

 

hej,“ zasiahol Harry, „vieš o tom, že máš na čele dva obrovské

 

jebáky.“ Spýtal sa ešte Harry mysliac tým pritom na Grindewaldové

 

rohy. To už bolo na Albusov opitý mozog, spadol na kolená a začal sa

 

smiať ako blázon. Grindewald zbledol od zlosti. „Za to mi zaplatíš.“

 

S tým švihol prútikom a na Harryho letela bolestivá kliatba. Harry

 

nebol schopný si spomenúť na hocijaký štít a tak len mávol prútikom

 

mysliac na to nech tá kliatba zmizne. Na Grindewaldové prekvapenie

 

sa tak aj stalo. „Nikto nebude útočiť na môjho kamaráta.“ Ozval sa

 

Albus ktorý od hnevu vytriezvel. Tasil prútik a začal na

 

černokňažníka posielať jedno kúzlo za druhým v ohromnom tempe,

 

Harry ktorý bol stále mimo sa chichotal a bez prútika menil oblečenie

 

čo mal Grindewald na sebe. Hneď ako sa Grindewald spamätal

 

z prvého nečakaného útoku, začal sa brániť a posielať kúzla na

 

Albusa. Keď si Harry všimol, že chce černokňažník použiť prastarú

 

kliadbu na usmrtenie nahneval sa, tým úplne pretriezvel a mávnutím

 

prútika zlikvidoval smrteľný prúd žltej farby. „Ak to nevieš

 

Grindewald kliadba Mortis, je zakázaná a trestá sa Azkabanom.“

 

Zreval Harry hromovým hlasom na černokňažníka. Ten okamžite

 

prestal útočiť a pozrel sa zo strachom na Harryho, veľmi toho

 

zloducha prekvapilo, že taký mladý chalan dokázal zastaviť túto

 

kliatbu. Keď sa opäť spamätal, strhol sa boj medzi Harrym

 

a Grindewaldom, Harrymu pomáhal aj Albus, ale chýbali im potrebné

 

skúsenosti z bojov takže mali dosť veľkú nevýhodu. Po piatich

 

minútach sa podarilo černokňažníkovi vyraziť Albusovi prútik z ruky

 

a on odletel cez celú miestnosť. Harry sa nenechal vytrhnúť zo

 

sústredenosti a začal metať kúzla ešte rýchlejšie, cítil, že drevo jeho

 

prútika sa začalo rýchlo zohrievať, z jeho končeka začal stúpať dym,

 

inak tomu nebolo ani u Grindewalda, Harry chcel zrýchliť ešte viac no

 

bál sa, že by jeho prútik nemusel ten nápor vydržať. Sústredil sa preto

 

na kúzla bez prútika jemnými kmitmi ukazováka začal páliť rovnako

 

rýchlo ako z prútika, bolo vidieť, že Grindewald dostal strach, Harry

 

využil jeho zaváhanie, skryl prútik do puzdra a začal páliť aj druhou

 

rukou, Grindewald sa až príliš rýchlo spamätal a začal sa opäť brániť.

 

Aby dokázal tomu mladému, že on nie je žiadna nula, začal páliť aj on

 

kúzla bez prútiku, no on si to dovolil len jednou rukou, prútik z druhej

 

radšej neodložil, prútikom likvidoval útok, pomáhal si pri tom rukou

 

(on ňou musel mávať celou J) takto stíhal vykrývať Harryho nápor

 

a raz za čas vypálil aj on, za pätnásť minút neustáleho boja sa

 

k Harrymu opäť pripojil Albus. „Ten kretén mi zlomil prútik.“

 

Sťažoval sa a hrubým gestom poslal na Grindewalda Expelliarmus.

 

„Zober si môj, mám ho v puzdre.“ Prehodil Harry a ďalej sa

 

sústreďoval na boj. Albus si zobral Harryho prútik a pridal sa aj on

 

tento krát poriadne, Grindewald vedel, že cez týchto dvoch neprejde,

 

využil krátku príležitosť čo sa mu naskytla a odmiestnil sa preč.

 

„Vypadnime odtiaľto kým nás tu nenačapú.“ Šepol Harry Albusovi.

 

Predpokladám, že ulica je plná, tadiaľ neprejdeme, ale môžem nás

 

premiestniť.“ Navrhol Albus. Harry prikývol, chytil Albusa za ruku

 

a on ich odmiestnil pred bránu Rokfortu. „Máš mi čo vysvetľovať.“

 

Prehodil Albus k Harrymu akoby nič. „Na všetko bude čas, len sa

 

neboj.“ Schladil ho Harry a rozbehol sa rovno do klubovne. Dúfam, že

 

si tam tvoj starý prútik nenechal.“ Spýtal sa Harry keď dorazili do ich

 

izby. „Nie mám ju tu, a teraz už nezahováraj a vysvetľuj.“ Harry mu

 

povedal dosť veľa faktov no to najdôležitejšie si aj tak nechal pre

 

seba.  

 

 

Na druhý deň bolo napísané v každých novinách o včerajšom útoku,

 

nikto sa však nedozvedel, že Grindewaldovi zabránili v ničení dvaja

 

chlapci ktorý študovali šiesty ročník v Rokforte. Keď vošlo duo so

 

veľkej siene, vstal riaditeľ Megraton a posunkom si ich zavolal.

 

„Harry, Albus,“ pozdravil svojich študentov kým začal s tým čo mal

 

v pláne, „po tom, čo sme videli pri poslednej úlohe šampionátu, mi

 

minister navrhol aby ste ukončili svoje štúdium šiestym ročníkom,

 

týmto vám dávam možnosť urobiť si MLOKY (OVCEJ) už tento

 

rok, samozrejme sa aj zaujímal a vás ako o osoby magicky nadané

 

a prízvukoval mi aby som vám odkázal, že ministerstvo sa veľmi

 

poteší ak by ste sa rozhodli stať sa po škole aurormi,“ obaja len

 

vyvaľovali oči a čudovali sa. „Veľmi rád to prijmem,“ prehovoril ako

 

prvý Albus, „tým myslím MLOKY a školu aurorov,“ dodal

 

s nadšením, riaditeľ prikývol a otočil svoj pohľad na Harryho tak isto

 

ako Albus. „Pochopiteľne rád prijmem ponuku skoršieho ukončenia

 

školy, no čo sa toho aurorstva týka, nikdy to nebolo mojim cieľom

 

a za tím si stojím.“ Riaditeľ opäť prikývol a vypadal, že mu je ľúto

 

zahodiť taký obrovský talent ako je Harry. „Smiem sa spýtať čo je

 

vašim cieľom?“ Spýtal sa Megraton. Albus bol veľmi zarmútený tým,

 

že jeho najlepší priateľ mu nebude robiť spoločnosť aj pri ďalších

 

štúdiách, „rád by som cestoval, láka ma svet, chcem spoznávať taje

 

mágie a zdokonaľovať sa, mojou obľubou je získavanie nových

 

informácií, najradšej takých, aké v knihách nenájdem.“ Riaditeľ

 

pochopil čo Harry myslí, veď v jeho veku túžil po tom istom, on však

 

poslúchol okolie a ostal, toto rozhodnutie ho veľmi mrzelo, nechcel

 

aby aj Harry urobil podobnú chybu ako on a tak sa rozhodol, že ho

 

podporí, vysvetlil teda chlapcom na čo sa majú popýtať profesorov

 

a prepustil ich. Harry a Albus, sa už ten deň nerozprávali, takto to

 

pokračovalo aj naďalej, úplne sa Albus Harrymu odcudzil, Harryho to

 

veľmi trápilo no vždy keď sa Albusa spýtal čo sa stalo, ten len odišiel

 

a ani nebral na vedomie, že k nemu prehovoril jeho najlepší kamarát.

 

Prišli veľkonočné prázdniny a žiaci opäť šli k svojim rodinám. Jeden

 

večer, keď práve Harry čistil posledné poháre pri bare, vošla dnu

 

skupina ministerských čarodejníkov, zamierila rovno k Harrymu,

 

všetci sa tvárili vážne, Harry nevedel čo chcú tak sa ich slušne opýtal

 

ako každého iného, „želáte si?“ Dopredu vystúpil najvyšší z nich,

 

Harry ho zaradil medzi odvážnejšie typy. „Pán Harry Potter?“ spýtal

 

sa prísnym hlasom, „Áno to som ja, želáte si?“ „V mene ministerstva

 

mágie vás zatýkam,“ oznámil mu odmeraným hlasom, Harry zbledol

 

a začal narýchlo uvažovať, situáciu zhodnotil tak, že sa bude správať

 

slušne a nebude zbytočne vyskakovať. „Smiem vedieť z čoho som

 

obvinený?“ opýtal sa formálnym tónom. „Máme svedka, ktorý nám

 

nahlásil, že ste neregistrovaný animág, ďalej ste obvinený

 

z napadnutia aurorov na Ruskom ministerstve a použitia neprimeranej

 

sily,“ Harry stále viac a viac krútil neveriacky hlavou, „ale veď som

 

žiadneho aurora nenapadol,“ bránil sa okamžite, pán Albus

 

Dumbledore, nám potvrdil, že ste sa mu pochválili ako ste zneškodnili

 

aurora Ruskej strany, keď sme si to boli overiť, potvrdilo nám to

 

dvadsať ďalších ľudí, prosím vás pán Potter aby ste nekládli odpor

 

a šli s nami,“ „Musím upraviť vaše informácie, ja som žiadneho

 

aurora nenapadol, vyzval ma na súboj, tak ako sa to v Rusku robí, ja

 

som nevedel, že keď tasím aj ja, prijmem tak výzvu, bolo tam už

 

spomínaných dvadsať ľudí ktorý mi to dosvedčia,“ bránil sa Harry

 

a ani sa nepohol zo svojho miesta, vedel, že keby sa dostal do

 

Rokfortu nemohli by ho zatknúť pokiaľ nebude mať hotové mloky,

 

„Týmto ste nám priznali, že ste sa zúčastnili čarovného súboja,

 

poskytli ste nám tak dôkazy, že ste ako neplnoletý čarovali,“ ozvala sa

 

tlstá žena v okuliaroch nepríjemným hlasom. Harry len pokrútil

 

hlavou, „do čoho som sa to dostal,“ pomyslel si. „Smiem vedieť, kto

 

ma krivo obvinil z animágstva?“ spýtal sa rýchlo keď si všimol, že idú

 

k nemu za pult, „To vás nemusí zaujímať,“ odpálkovala ho tá istá

 

žena, Harry bol ešte natoľko schopný rozmýšľať, že vnikol tej žene do

 

myšlienok a vyhľadal si to potrebné meno. „Albus Dumbledore,“

 

zakrútila sa mu hlava a skoro odpadol, „ako mi to mohol urobiť? Veď

 

je to môj najlepší priateľ,“ nariekal v duchu a pomaly, ale isto ho začal

 

preklínať, sústredil sa na mágiu bez prútika, tentokrát nemohol pohnúť

 

ani prstom inak by ho okamžite omráčili, aj keď samu to doteraz

 

nikdy nepodarilo, cítil, že tentokrát to dokáže, sústredil sa na jedinú

 

myšlienku, v celom bare sa jemne zablyslo, všetci z ministerskej

 

skupiny sa okolo seba dezorientovane pozreli, „želáte si?“ spýtal sa

 

Harry so šťastným úsmevom, že sa mu to podarilo, „nie nič si nedáme

 

ďakujeme.“ Odpovedala falošne milým hlasom tá žena, otočili sa mu

 

chrbtom a odišli, Harry vbehol do kuchyne, oznámil všetkým, že

 

odchádza a bežal si do svojej izby po veci, „už sa asi nikdy

 

neuvidíme, spomínajte na mňa v dobrom,“ rozlúčil sa so všetkými

 

a skočil do krbu. Objavil sa v riaditeľovej kancelárii, „smiem vedieť

 

čo tu robíš Harry?“ opýtal sa Megraton, „bol som nútený pozmeniť

 

svoje plány a vrátiť sa späť do školy, dúfam, že to nebude problém,“

 

odpovedal mu kľudne Harry. „Nie problém to nebude, vieš už všetko

 

na MLOKY?“ Harry prikývol, nechcel už dlhšie riaditeľa zdržovať,

 

tak sa rozlúčil a odišiel do klubovne. Keď mal veci zložené, vydal sa

 

do tajnej miestnosti kde študovali, kúzlom zmenšil všetky svoje knihy

 

a odčaroval ich do svojho kufra, prepadol ho taký amok, že sa prestal

 

úplne ovládať, začali od neho lietať rôzne svetelné lúče, lietali od

 

neho obrovskou rýchlosťou a všetkými smermi, on to síce nevedel, ale

 

nad Rokfortom sa zmenila čistá obloha na zamračenú, viseli nad ním

 

čierne búrkové mračná z ktorých sa pustil ohromný leják, keď Harry

 

zúril lietali blesky a ozývali sa hromy ktoré zneli ako výstrely

 

z ohromných kanónov, chvíľami plakal a to pre zmenu začalo pršať

 

mohutnejšie, pod prívalom obrovského množstva vody sa začalo

 

vylievať jazero. Keď sa konečne ukľudnil, padol na zem unavený na

 

maximálne množstvo a zaspal. Hneď sa vyčistilo aj nebo na ktorom

 

zrazu nebolo ani mráčika, riaditeľ spolu s ostatnými študentmi len

 

krútil hlavou nad výkyvmi počasia. Opäť začalo vyučovanie a Harry si

 

odchytil Albusa ktorí sa mu poctivo vyhýbal, „prečo si ma zradil

 

Dumbledore, bol si mi takmer bratom, od všetkých na svete som čakal

 

toto od teba najmenej, nezaslúžiš si zdieľať so mnou moje tajomstvá,

 

už nie si pre mňa nikto,“ precedil ľadovým hlasom, mávol bývalému

 

priateľovi rukou pred tvárou a vymazal mu tak z pamäte jeho

 

najväčšie tajomstvá, zámerne mu tam nechal spomienky na niektoré

 

ich zážitky, na ich nerozlučné priateľstvo, zablokoval mu aj jeho

 

zvieraciu podobu, „Ak raz pochopíš svoju chybu, a od srdca oľutuješ

 

svoj čin, bude to prvý náznak tvojho múdrenia, od teraz ti nemám čo

 

povedať,“ povedal nakoniec, po tvári mu stiekla slza a nechal tam stáť

 

zmäteného bývalého priateľa na život aj na smrť. Od toho incidentu sa

 

mu už nikto z ministerstva neozval, raz mu prišla sova, že žaloba ktorá

 

bola naňho podaná bola stiahnutá pre nedostatok dôkazov, od

 

Megratona sa nedopatrením dozvedel, že za týmito nepríjemnosťami

 

nestojí nik iný ako minister mágie, vraj zúril keď sa dozvedel, že

 

Harry odmietol stať sa jedným z jeho verných psíčkov, každý deň mu

 

chodili sovy od Dumbledora, vysvetľoval mu v nich prečo tak urobil,

 

takouto cestou sa dozvedel, že minister mu povedal, že ak povie na

 

Harryho dáke nelegálne veci čo urobil a bude to ochotný aj dosvedčiť

 

uľahčí tak svoj vlastný postup na ministerstve mágie. Harryho len viac

 

rozzúrilo, že jeho najlepší priateľ ho zradil kvôli takej somarine, keď

 

bol sám, cvičil si mágiu, už úplne ovládol svoje schopnosti, chýbali

 

mu už len potrebné skúsenosti, Grindewald začal opäť útočiť

 

a v bojoch padlo veľmi veľa aurorov a pracovníkov ministerstva,

 

Albus ako budúci auror už chodil popri Rokforte aj na aurorskú

 

vysokú, a tak mal jasné privilégia v celej škole. Prišiel deň keď mali

 

skladať MLOKY, Harry sa na ne niako extra nepripravoval, bol

 

rozhodnutý nikomu neukázať jeho schopnosti, ako doprovod

 

skúšajúcich sa v škole ukázala aj Meg, Harry sa s ňou samozrejme

 

privítal ako so starou známou, prechádzali sa celí deň popri jazere,

 

„Harry, veľmi ma mrzí, že ťa tak sprosto obvinili, chcem len aby si

 

vedel, že všetci čo vypovedali sa ťa zastali, vrátane toho Rusa, ak

 

môžem tak ho budem citovať, keď sa ho spýtali čo sa stalo povedal,

 

„Tróóóchu som neznjésol rýpanie toho chalana a vyletel som musym

 

 

 

uznať, že mi póriadne natrhol prdel, ale nebolo to nič nelegalne, bol to

 

normalny suboj a ja som prehral,“ keď skončila obaja vybuchli

 

smiechom, Meg prešla pred Harryho a oprela sa oňho chrbtom, Harry

 

ju automaticky objal okolo pása a tak sledovali západ mesiaca,

 

bohužiaľ musela Meg ešte ten večer odísť späť takže sa ich krátke

 

stretnutie skončilo, dala mu však adresu jej domu so slovami nech sa

 

určite zastaví čo najskôr, na rozlúčku ju Harry letmo pobozkal a vrátil

 

sa do hradu plný iných emócií.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví