Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

20. Kapitola

Vítam ťa Harry Potter.“ Ozval sa nadpozemský hlas niekde blízko Harryho. „Som mŕtvi.“ Spýtal sa Harry na rovinu. Bol jednoducho taký nerád chodil okolo horúcej kaše. „Nie Harry, mŕtvi nie si. Dostal si sa do astrálnej úrovne, dostane sa sem každý kúzelník s takým potenciálom ako máš ty, pred tebou ich tu však bolo len pár.“ „Kto?“ skočil Harry do reči neznámemu. Ako prví tu bol Merlin, po ňom Rokfortská štvorka, (Chrabromil a spol.) Warlock, pred nedávnom Grindewald a teraz ty.“ „Na čo je dobrá táto astrálna úroveň?“ „Veľa sa pýtaš Harry, ale aby si nepovedal, že som zlý, tak ti odpoviem, budeš jediný, komu poskytnem odpoveď na túto otázku. Každý kto sa sem dostane, rozšíri tak svoju moc a obzory. Je len na dotyčnom ako dlho tu bude a do akých vesmírnych diaľok sa dostane, najďalej sa do teraz dostal Merlin, pochopil pohyby planét a naučil sa spôsoby čarovania o ktorých dovtedy ani netušil, že existujú. Nebudem ťa viac zdržiavať, veľa šťastia.“ Poprial mu ešte a potom už stíchol. Harry sa fascinovane rozhliadal okolo seba, všade boli hviezdy a čierno čierna tma, úplne ho to uchvátilo a prestal vnímať okolie, jeho myseľ začala nasávať nové vedomosti a skúsenosti, v pravidelných intervaloch cítil, že pretrhol neviditeľné zábrany ktoré oddeľovali jednotlivé úrovne. Bol unesený z toľkých informácií, vedel, že toto by sa nenaučil ani za celý život, spoznával tajomstvá, ktoré siahali veľmi ďaleko za chápanie obyčajných ľudí a čarodejníkov, blížil sa k ďalšiemu portálu, keď ním prešiel, objavil sa úplne na začiatku. „Čo to?“ spýtal sa prekvapene. „Tvoja púť astrálnym svetom je na konci, zašiel si najďalej ako sa dá, nik ešte nebol tak ďaleko ako ty, pred tým ako sa vrátiš späť do svojho tela ťa však musím varovať, nezasahuj do vojny medzi Albusom a Grindewaldom, oni majú určené svoje osudy, aj Albus sa sem dostane, nemusíš sa báť, len daj všetkému čas.“ „To mám nechať svojho najlepšieho priateľa napospas tomu bláznovi?“ Spýtal sa Harry a neveriacky krútil hlavou. „To som nepovedal, pomáhaj mu tak ako len dokážeš, ale nesmieš zasiahnuť do finálneho zápasu, posledná rada znie, keď sa Albus ocitne na prahu smrti vyslov slová egyptských čarodejníkov, umožníš mu tak ľahší vstup do astrálneho sveta.“ S toto vetou hlas slabol až napokon skončil úplne, Harry pocítil nával vzduchu do svojich pľúc, nadýchol sa akoby bol doteraz pod vodou a prudko sa posadil. Porozhliadol sa okolo seba a bol prekvapený, že vidí úplne ostro aj bez okuliarí, nachádzal sa v miestnosti ktorá bola vymaľovaná na bielo. Nachádzalo sa tu jedno okno, jednoduchý stolík a posteľ na ktorej práve ležal. „Som celý stuhnutý.“ Sťažoval sa, vstal z postele a začal sa rozcvičovať, cviky stále sťažoval takže netrvalo dlho a cítil sa úplne fit. Zatiahol okolo postele závesy a prezliekol sa. Keď bol hotový prešiel ku dverám a otvoril ich. Otvoril sa mu pohľad na dlhú chodbu po ktorej behali čaromedici, a veľa ľudí. Nestihol urobiť ani jeden krok a už pri ňom stála ošetrovateľka, „kto ste a čo ste robili v tej izbe.“ Vypálila naňho útočným tónom. „Volám sa Harry Potter a do tej izby ma dal niekto z vás.“ Ako náhle vyslovil svoje meno, liečiteľka si ho začala prehliadať. „Nemožné.“ Šepkala si pri tom popod nos. Netrvalo dlho a Harry sa ocitol späť v posteli a bol obkolesená liečiteľmi. „Prepáčte, ale poviete mi čo je na mne také zaujímavé?“ vybuchol po pol hodine stále prehliadania. „Pán Potter, ešte sme tu nemali taký prípad ako sta vy, nielen, že ste prežili, svoju smrť, vy ste sa z toho dostali úplne bez jedinej jazvy, či poznamenania mozgovej aktivity. „Takže som bol mŕtvi?“ spýtal sa Harry s hraným záujmom. „Mŕtvie nie je ten správny výraz, muklovia to nazývajú klinická smrť, len málo ľudí ku prežije.“ „Keď už som v poriadku, smiem sa vrátiť do školy?“ „Bohužiaľ to nebude také ľahké, musíme skontrolovať či ste neutrpeli šok z tých jatok čo ste prežili.“ „Som v pohode, ako je Albusovi?“ „Ak myslíte pána Dumbledora tak ten je v poriadku, myslíme si, že v tom máte prsty, no nič také nemôžeme dokázať, teraz sa nachádza na lôžkovom oddelení v Rokforte.“ „A ako dlho som bol mimo?“ „Iba dva dni, teraz to štipne.“ Upozornil ho vysoký muž v bielom plášti. Harry pocítil jemné štipnutie, no vôbec mu nevenoval pozornosť. „Je v úplnom poriadku, po fyzickej a čo ma prekvapuje aj po psychickej stránke. O chvíľu si vás tu vyzdvihne riaditeľ Megraton.“ Povedala mu ešte tá ošetrovateľka čo stretol na chodbe. Keď všetci liečitelia odišli začal sa Harry poriadne nudiť. Sústredil svoju magickú silu a jemne kývol ukazovákom smerom hore. Na jeho prekvapenie sa posteľ s ľahkosťou zdvihla. Prekvapený bol preto, lebo pred tým keď takto čaroval stálo ho to obrovské úsilie mysle, aby pred tým niečo zdvihol musel hýbať celou rukou. Posteľ nechal pristáť na zem, sadol si na ňu a začal premýšľať, prekvapila ho vyrovnanosť jeho mysle, dokázal sa úplne ovládať čo bola vždy jeho slabá stránka    

 

 

    Zo zamyslenia ho vytrhlo zaklopanie na dvere. "Ďalej,"

 

povedal a vstal z postele. Do izby vstúpil riaditeľ Rokfortu. "Som rád, že ste sa prebrali a ste v

 

poriadku." Povedal Harrymu. "Myslím, že nie je nutné sa tu zdržiavať, môžeme vyraziť?" Harry

 

odzdravil a prikývol na súhlas. Keď dorazili do hlavnej sály, postavili sa do rady čo vznikla pri krbe.

 

Harry sa zabával tým, že sledoval ako sa okolo neho víria hrubé nite mágie, bol úplne unesený ich

 

krásou. Niektoré kúzla dokonca aj rozoznával, akoby mu niekto šepkal čo má robiť. "Sme na rade."

 

Vyrušil ho zo zamyslenia riaditeľ. "Presuň sa rovno do chrabromilskej veže, za Albusom ísť nemusíš,

 

mal by tam už dnes doraziť aj on." Harry prikývol a urobil tak ako mu bolo prikázané. Keď dorazil

 

do klubovne privítal ho ohlušujúci krik. Všetci jeho spolužiaci ho potľapkávali po pleci a chválili jeho

 

výkon v tej mäsiarčine. Keďže Harry nemal náladu počúvať tieto reči, napísal Albusovi odkaz, že

 

bude v ich miestnosti a sám sa tam vydal. Keď tam dorazil, začal si skúšať čarovanie bez prútika, na

 

tieto čary mu už stačili len jednoduché a krátke posunky, začal pretvárať celú miestnosť, zvládal

 

všetky stupne obtiažnosti čo ho dosť prekvapilo. Keď už mal všetko hotové a Albus ešte stále

 

neprišiel sadol si do tureckého sedu a začal meditovať, ani si nevšimol ako a ponoril sa tak hlboko,

 

že si ani nevšimol jeho levitáciu. Vznášal sa asi dvadsať centimetrov nad zemou keď ho vyrušilo

 

otvorenie dverí. Otvoril oči, prestal sa sústrediť a dopadol tvrdo na svoje pozadie. Rýchlo vstal a

 

bratsky sa privítal s Albusom. "Ani nevieš aký som rád Labka, že žiješ, vypadal si vážne zle, toto mi

 

už nerob." Sťažoval sa Albus. "Mňa tak ľahko nedostanú priateľu, mám trochu tuhší korienok, ale

 

tomu Grindewaldovi to nedarujeme." "Máš recht." Hodinu strávili rozhovorom a potom Harry začal

 

Albusa učiť premenu na zviera. Vďaka nadobudnutým vedomostiam, ho dokázal za jediný deň

 

zaviesť na prah kompletnej premeny. "Odkiaľ to všetko vieš?" žasol Albus keď si vyčerpane sadal

 

na svoju posteľ vo veži. Harry len neurčito mykol plecami, ľahol si a zaspal.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví