Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

2. Kapitola

Výroba prútiku

Keď ráno vstal vybalil si veci ktoré získal a dal sa do prípravy.

 

Rozložil si svoju školskú súpravu na prípravu elixírov a dal sa so

 

prípravy. „Aby bol prútik pružný, treba ho zbaviť kôry a obvariť

 

v elixíre pružnosti.“ Opakoval si zatiaľ čo lúpal kôru. Keď mal kôru

 

olúpanú musel vložiť drevo čo chcel použiť na prútik do daného

 

elixíru a variť ho skoro deň. Počas varenia otvoril knihu na strane kde

 

sa opisuje výroba prútiku a začítal sa.

 

V súčasnej dobe sa prútiky rozdeľujú do tried podľa toho na aký

 

odbor mágie sú vhodné, napr. transfiguráciu, biela mágia, čierna

 

mágia, obrana, ..... čiže žiadny kúzelník nemá univerzálny prútik.

 

Väčšina súčasných prútikov v sebe ukrýva len toľko magického jadra

 

aby podporila moc samotného kúzelníka. V minulosti tomu tak však

 

nebolo, existovali prútiky ktoré mali vlastnú moc a iba čarodej čo

 

disponoval mocou väčšou ho dokázal ovládať. Tieto prútiky však

 

ministerstvo zničilo pred tisíckami rokov tak isto, ako aj samotné

 

návody na ich prípravu. Takýmito prútikmi kúzlili velikáni ako

 

Merlin, Chrabromil, Bystrohlavová a Slizolin. Boli to jediný kúzelníci

 

čo boli mocnejší ako ich prútiky. Ak by sa k takejto čarovnej pomôcke

 

dostal niekto s menším magickým potenciálom tak by sa stal presný

 

opak, a to, že by prútik ovládol čarodeja. „Tak to je sila, celkom je

 

zaujímavá tá minulosť prútikov.“ Priznal si Harry. „No nič, teraz

 

musím zistiť aké jadro by bolo pre mňa dobré.“ Začal listovať až

 

pokým nenarazil na kapitolu, magické jadrá a ich páni. Vo

 

všeobecnosti sa používajú ako magické jadrá časti tvorov ktoré sú

 

sami o sebe mocné.....

 

Prečítal si všetko čo potreboval a dostal skvelý nápad. „Čo keby som

 

spojil viac druhov, bolo by to mocnejšie, alebo by som dostal ranu?“

 

Na výrobu prútika mal sotva týždeň, pretože si poňho mali prísť,

 

nevedel kto, ale vedel, že budú od Dumbledora a tak sa snažil

 

pracovať čo najrýchlejšie.

 

 „Tak, a teraz už len vyskúšať.“  Povedal a spokojne si prezeral svoje

 

dielo, prútik bol o niečo hrubší no zároveň ohybnejší ako jeho starý,

 

vypadal akoby bol spletený zo štyroch prútov, nevedel síce ako sa to

 

stalo, ale nevadilo mu to. Uchopil ho do ruky a zdvihol ho nad hlavu,

 

pocítil slabý vánok a z jeho konca vyletel krásny ohňostroj. „Hurááá.“

 

Zajasal Harry a spustil prútik dole. V tú chvíľu sa ozvala rana ako

 

z dela, celá izba zmizla v oblaku dymu a Harry zakričal od strachu,

 

pretože si necítil ruku, v tej hmle čo bola stále naokolo ju ani nevidel.

 

„Tak to som posral poriadne.“ Skučal a snažil sa nahmatať kľučku na

 

okne aby mohol vyvetrať. Po dobrej pol hodine sa mu to konečne

 

podarilo a na jeho obrovské potešenie zistil, že aj jeho ruka je tam kde

 

vždy bola aj keď si ju stále necítil. Našťastie sa ho Dursleyovci báli

 

takže mu neprišiel nikto nadávať za spúšť ktorú narobil. Do večera mu

 

trvalo aspoň trochu upratať ten neporiadok. Šlo to veľmi sťažka

 

pretože mohol používať iba jednu ruku no nakoniec sa podarilo a on

 

padol úplne vyčerpaný na posteľ, zaspal takmer okamžite takže si

 

nevšimol sovu čo práve prišla. Celú noc mal divný pocit, vôbec sa mu

 

dobre nespalo no na jeho fyzickej výkonnosti to nezanechalo stopy.

 

Úplne mu stačila hodinová meditácia a celá noc bola dobehnutá.

 

Keďže celý čas čo pripravoval svoj nový prútik nespal tento

 

odpočinok mu padol vhod. Podvedome si prehrabol svoje dlhé vlasy,

 

a následne si ich zapol do chvostu. „Nemal som včera tú ruku úplne

 

necitlivú?“ spýtal sa sám seba, keď si spomenul na včerajšok. Nový

 

prútik nenašiel takže predpokladal, že vybuchol na tisícky kúskov.

 

„Asi to bolo kvôli tomu jadru, vedia prečo ich nemiešať.“

 

Skonštatoval mudrlantsky keď sa vrátil zo sprchy. Zobral si list čo

 

ešte stále mala na nohe sova zo včerajška a otvoril ho.

 

Pán Potter

Zajtra o pätnástej hodine sa pre vás zastaví pár ľudí aby vás odviedli od muklov. Buďte zbalený a prichystaný na rýchli presun.

S pozdravom

Albus Dumbledore  

P. S. listy sledujú preto to oficiálne oslovenie.

 

Len čo list dočítal P. S. zmizlo akoby tam ani nikdy nebolo.

 

„Takže mám na balenie už len...“ povedal si a pozrel na hodinky, „tri

 

hodiny, to v pohode stíham.“ Chvíľu behal po izbe a zbieral veci čo

 

pri práci rozhádzal. „Keby som mohol čarovať poviem iba BALIŤ,“

 

pri tom mávol rukou „a všetko by bolo zb.....“ vetu nedokončil pretože

 

sa v tú chvíľu všetko zdvihlo a naskladalo do kufra. „Mňa asi drbne.“

 

Zašepkal a vyvaľoval oči na náhli poriadok. Pozrel sa na svoju ruku

 

a s úžasom sledoval tetovanie ktoré mu vytŕčalo spod trička. Rýchlo si

 

vyhrnul rukáv a zbadal, že sa mu od ramena až kúsok nad zápästie

 

preplietajú tenké čierne čiary. Boli obtočené okolo celej ruky

 

a pripomínali tak vzhľad strateného prútiku. „Houby vybuchol.“

 

Povedal šokovane a prezeral si svoju novú ozdobu. Keď sa ozvalo

 

zaklopanie na jeho dvere ostal zarazený. „Vernon ani Petúnia nikdy

 

neklopú.“ Stiahol si rukáv a zakryl tak svoje tetovanie, prešiel

 

k dverám a otvoril. Zostal stáť zoči voči šokovanému Remusovi. „A

 

vy ste kto?“ spýtal sa vlkolak a namieril na Harryho prútik. „Myslel

 

som, že mám ešte hodinu čas.“ Odpovedal Harry ktorý bol zarazený

 

Lupinovou reakciou. „Pýtal som sa kto ste.“ Zopakoval Remus svoju

 

otázku. Harrymu konečne došlo prečo sa jeho bývalí profesor tak

 

správa a odhrnul si z čela ofinu aby tak ukázal svoju jazvu. „Harry?“

 

spýtal sa muž neveriacky. Som rád, že vás vidím.“ Objal svojho

 

bývalého profesora, už dlho ho nevidel a veľmi mu chýbal. „Ako

 

vypadá tvoj patronus?“ Spýtal sa Lupin keď ho Harry konečne pustil.

 

„Jeleň.“ Odpovedal Harry pobavene. Keď sa muž pozrel do

 

mladíkových očí všimol si tú zeleň a už viac nepochyboval o jeho

 

identite. „ Si musel poriadne makať.“ Skonštatoval a tentokrát objal

 

on Harryho. „No poď ostatný už čakajú dole.“ Harry si zobral svoj

 

kufor a zišiel za Remusom do kuchyne. „Kde sú Dursleyovci?“ spýtal

 

sa zelenooký chlapec keď pokladal kufor. „Mimo domov.“ Odpovedal

 

Lupin. Neskôr ho zoznámil s ľuďmi ktorých ešte nepoznal. Moodymu

 

musel odpovedať na kopy otázok a až potom mu uveril aj on. „Ja som

 

Tonksová.“ Predstavila sa mu mladá a celkom pekná žena ktorá

 

uzatvárala skupinu. „Dobrý.“ Odpovedal Harry slušne. „Kľudne mi

 

tykaj.“ Dodala ešte a žiarivo sa usmiala. Nemohla od mladíka

 

odtrhnúť oči bol to fakt kus, nie ako tie opisy čo počula od ostatných.

 

„Hm, vyrazíme?“ spýtal sa napokon Harry lupina a ošil sa pod

 

ťarchou pohľadov čo naňho všetci vrhali.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví