Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

19. Kapitola

Druhá úloha

 

Keď obaja ráno dorazili do veľkej siene privítal ich hlasný potlesk, So

 

širokým úsmevom si sadli na svoje miesta. Po rýchlych raňajkách

 

obaja vošli do bočnej miestnosti kde mávali väčšinou porady. Čakali

 

tam už aj zahraničné družstvá takže mohli rovno začať. „Nadišiel deň

 

druhej úlohy,“ povedal im Megraton slávnostne. Táto úloha sa bude

 

odohrávať práve tu na Rokforte pred zrakmi celej školy. Za päť hodín

 

sa všetci dostavte k metlobalovému štadiónu, budete bojovať

 

v čarovnej kopule proti iným družstvám, zakázané sú všetky kliatby

 

ktoré by mohli spôsobiť nezvratné zranenia, alebo smrť. V kopuly

 

budete preto, aby ste náhodou nezranili niekoho z divákov a rovnako

 

to bude chrániť aj vás pred útokmi z hľadiska. Nikto sa k vám

 

nedostane pokiaľ nebude jasný víťaz. Je vám všetko jasné?“ spýtal sa

 

napokon, počkal kým poprekladajú pokyny aj ostatným súťažiacim.

 

Keď všetci prikývli rozišli sa po svojom. „Sorry Labka, ale nejdem

 

s tebou tá nádherná siedmačka po mne včera večer po ceste do

 

klubovne vyštartovala a tak nijak sme sa dali do kopy, chcem s ňou

 

ešte chvíľu byť.“ V pohodičke Hun, len bež.“ Odpovedal mu

 

Harry. „Daj si pozor aby si ju nezbuchol.“ Rýpol si ešte a vyhol sa

 

kliatbičke čo po ňom Albus vystrelil cez plece. Harry vyšiel do ich

 

tajnej miestnosti a začal cvičiť kúzlenie bez prútika, za štyri hodiny sa

 

zlepšil natoľko, že dokázal vyčarovať a aj odčarovať mačku, problémy

 

mu nerobili už ani kliatby prvej a druhej triedy. Poslednú polhodinu sa

 

bavil tým, že nechal lietať po miestnosti dve skrine plné kníh.

 

S Albusom sa stretol pred hlavnou bránou. „Pekný cucflek.“ Pochválil

 

kamaráta akoby nič. Albus pochytil farbu červenej papriky a vytiahol

 

si vyššie golier. „Nezáviď.“ Uškrnul sa a dali sa obaja do kroku. Po

 

ceste sa Harry vypytoval na Albusovú novú frajerku a ťahal z neho

 

detajli. Keď dorazili na hrysko, prekvapil ich nový vzhľad. Okolo

 

obvodu boli obrovské hľadiská. Boli väčšie ako tie na metlobal

 

pretože tento turnaj je aj pre širšiu verejnosť. Tribúny boli napchaté na

 

prasknutie a celím okolím sa niesol strašný hurhaj. „Tak toto som ešte

 

nezažil.“ Skomentoval Harry ohúrene. Prešli ku skupine súťažiacich

 

a vypočuli si posledné oznamy. „Prajem vám veľa šťastia.“ Poprial im

 

Megraton s úsmevom a nechal ich vojsť do kopule. Ako náhle boli

 

všetci dnu, celá zažiarila a úplne sa tak uzavrela. Minister ešte vyslal

 

dáke kúzlo aby si overil, že táto bariéra funguje, kývol na organizátora

 

a ten povedal. „Druhá úloha sa môže začať.“ V tú chvíľu začali

 

vzduchom lietať najrôznejšie kliatby, ako najnebezpečnejšieho

 

protivníka Harry klasifikoval Rusov, pretože tí používali čiernu

 

mágiu. Pustil sa do nich, použil bielu mágiu piatej triedy a Rusi ostali

 

na zemi neschopný pohybu. Dueli sa pretiahli až do neskorej noci,

 

pretože sa proti Harrymu a Albusovi spojili ostatné tímy. Obaja však

 

boli veľmi dobrý takže sa dokázali ubrániť. Prizerajúce davy už

 

chripeli od neustáleho kriku na povzbudenie. Blížila sa desiata hodina

 

keď sa celou kopulou otriasol výbuch. V strede bojiska sa objavil

 

dáky čarodej ktorému z hlavy trčali rohy, bol statnej postavy a vlasy

 

mu divo viali v neexistujúcom vánku. Všetko rázom stíchlo. „Vy ste si

 

tu urobili oslavu bezo mňa?“ spýtal sa chladným hlasom so silným

 

Nemeckým akcentom. „Nevadí, ja vám to odpustím,“ pokračoval

 

a vytiahol prútik, „nebude vám vadiť ak trochu zlepším

 

zabezpečenie?“ s tým začal mávať prútikom a úplne tak zatarasil

 

prístup z vonku dnu, aurori a aj všetci ostatný čo tam boli začali metať

 

jednu kliatbu za druhou no ani jedna neprenikla dnu. Neznámi sa

 

perfektne zabával. Súťažiaci čo boli v nútri sa na neho okamžite vrhli.

 

„Ukľudnite sa detičky, ja som iná liga ako vy.“ Zasyčal smerom

 

k duám, bez najmenších problémov zrušil letiace kliatby.

 

„Každopádne, aby ste sa tu nenudili dám vám sem pár mojich

 

priateľov.“ Pokračoval hlasom z ktorého všetkým prešiel mráz po

 

chrbte. „Nechaj ich na pokoji Grindewald!“ zvolal minister so

 

strachom v hlase. „Už vás viac nebudem zdržovať.“ Ukončil

 

Grindewald túto krátku debatu a zmizol. Na jeho mieste sa však

 

objavila asi dvadsiatka vlkodlakov, ktorú sprevádzalo desať upírov

 

a ďalších dvadsať inferiov. Celým okolím zaznel vystrašený krik,

 

všetci profesori, diváci a pracovníci ministerstva sa dali okamžite do

 

pokusov o zničenie tejto magickej bariéry. Pálili jedno kúzlo za

 

druhým, na niektoré kúzla sa dokonca aj spojili no nemalo to žiaden

 

účinok. Temný oddiel sa vrhol na súťažiacich a začali ich trhať.

 

Ovzdušie zaplnili bolestné kriky mladých čarodejníkov, ktorých

 

vlkodlaci nemilosrdne začali trhať. „Držte sa pokope.“ Velil Harry

 

a pomocou kúzel čo sa naučil likvidoval jedného netvora za druhým.

 

„Hun! Zober si na starosti inferiov, platí na nich oheň a pokiaľ viem

 

ten je tvoja parketa.“ Albus prikývol a z jeho prútiku začali šľahať

 

mocné plamene ktoré spálili inferiov na prach. Takto zlikvidoval

 

dvoch no ostatný sa mu radšej začali vyhýbať. „Na upírov používajte

 

Lumos solem.“ Radil Harry posledným trom súťažiacim, čo ešte žili.

 

Všetci sa snažili ako mohli no presila temných tvorov bola priveľká.

 

Po zemi sa váľali končatiny a vnútornosti mŕtvych chlapcov. Zem

 

bola presiaknutá krvou tak, že viac už prijať nedokázala. Všetci čo

 

boli vonku sa veľmi snažili zrušiť túto zábranu no nemalo to stále

 

žiadny účinok. V nútri sa odohrávali hotové jatka. Temný tvorovia sa

 

zhlukli a začali posledných brániacich sa študentov likvidovať po

 

jednom. Harry a Albus ktorý sa jediný neoddelili sa pritlačili chrbtami

 

k stene aby boli krytí aspoň z jednej strany. Len čo padol aj posledný

 

brániaci sa zahraničný študent otočil sa temný oddiel ich smerom.

 

Harry vedel, že je zle. „Až do konca Hun?“ spýtal sa priateľa,

 

s pevným odhodlaním položiť svoj život pri obrane. „Dokonca Labka,

 

som rád, že som ťa spoznal a bol si mojim najlepším priateľom.“

 

Obaja zdvihli hlavy a s hrdosťou sa postavili tejto hrôze. Všetkých čo

 

boli vonku prekvapila odvaha týchto mladíkov, sledovali ako sa dvaja

 

šiestaci postavili štyridsiatke temných tvorov zo vztýčenou hlavou. 

 

„Ok je ich moc, ale bez boja sa nevzdáme, ty máš inferiov a ja

 

vlkodlakov a upírov.“ Prehodil ešte Harry. Sústredil celú svoju myseľ

 

na to aby usmernil svoju mágiu do ľavej ruky, zdvihol ju vysoko nad

 

hlavu a zreval. „Lumos solem!“ Z ruky mu vytrysklo ohromne silné

 

svetlo a začalo spaľovať všetkých upírov, toto svetlo oslabilo aj

 

inferiov, ktorých Albus následne upiekol silnými prúdmi ohňa. Harry

 

neváhal a začal páliť jedno kúzlo za druhým na ohromených

 

a vystrašených vlkodlakov, bolo to preňho veľmi ťažké, pretože musel

 

stále udržiavať svetlo v ruke a zároveň čarovať prútikom, bol tak

 

hlboko sústredený ako ešte nikdy v živote. Svetelné kúzlo čo použil

 

patrilo do tretej kategórie takže bol prekvapený, že sa mu podarilo.

 

Albusovi sa už podarilo zničiť aj posledného inferia a tak začal

 

pomáhať Harrymu s vlkodlakmi. Upíry sa všetci rozsypali na prach

 

takže už nebolo nutné udržiavať svetlo. Harry sklopil ruku, unavene sa

 

oprel o bariéru pretože sa mu od psychickej únavy podlamovali

 

kolená. Toto však robiť nemal, ako náhle sa dotkol bariéry, tá ho

 

odhodila do stredu bojiska. Pri tvrdom dopade si vyrazil dych a len

 

tak, tak, že sa udržal pri zmysloch. Posledných desať vlkodlakov sa

 

rozdelilo na polovice. Päť sa stiahlo okolo Albusa a päť sa vrhlo na

 

Harryho. Harry nadviazal myšlienkové spojenie so svojim priateľom.

 

„Použijem hmlové kúzlo, musíš si upraviť zrak aby si dokázal

 

prehliadnuť hmlu, budeš tak mať väčšiu šancu na prežitie.“ Albus

 

prikývol a urobil tak ako mu Harry radil. Harry neváhal, vyriekol

 

kúzlo a celú kupolu zahalil nepriehľadný dym, taktiež si upravil zrak

 

a premenil sa na Nundu. Ako náhle dokončil premenu, zacítil, že sa

 

k nemu sprava rýchlo blížia dvaja vlkodlaci. Nechal sa ovládnuť

 

inštinktmi a vrhol sa proti nim, bol pre nich až príliš silný súper,

 

svojimi pazúrmi roztrhal jedného na márne kúsky, druhému sa

 

zahryzol do krku, dvoch mal z krku. Cítil sa ako lovec čo hľadá svoju

 

korisť, netrvalo dlho a padli aj ďalší traja. „Je na čase pomôcť

 

Albusovi.“ Pomyslel si a rozbehol sa jeho smerom. Prišiel práve včas.

 

Na Albusa práve skákal z boku jeden z tých väčších vlkodlakov,

 

okamžite skočil po Albusovi a strhol ho na bok. „Harry?“ spýtal sa

 

ohromený Albus. Harry v podobe obrovskej mačky prikývol

 

v myšlienkach mu prikázal nech sa nehýbe a zmizol v hmle. Ako

 

náhle sa Harry vzdiali napadli ho rovno traja naraz. Toto bolo už aj na

 

neho moc, utŕžil veľa tržných rán no aj tak sa nehodlal vzdať, využil

 

nepozornosť jedného z nich a rozpáral ho svojimi pazúrmi. Na zem

 

vypadli vnútornosti tohto vlkodlaka a on padol za nimi mŕtvi. Bojoval

 

ešte pol hodiny keď konečne dostal aj posledného. Vrátil sa

 

k Albusovi, premenil sa späť do svojej podoby a zosunul sa na zem.

 

Z posledných síl zrušil čarovnú hmlu a odpadol od bolesti a únavy.

 

Všetci čo sa snažili ešte stále dostať dnu stuhli prekvapením. Ako

 

náhle zmizla hmla naskytol sa im pohľad na zmasakrované telá. Všade

 

sa váľali, kúsky mäsa bývalých súťažiacich. Čo ich prekvapilo najviac

 

však bolo, keď zbadali dvoch chlapcov celých od krvi. Jeden z nich,

 

ten hnedovlasý, sedel na zemi ktorá bola premočená krvou na

 

kolenách mal položenú hlavu svojho priateľa, okolo nich ležala

 

hromada mŕtvych nepriateľov. „Nenechávaj ma tu Labka, nemôžeš

 

zomrieť prosím ťa, preber sa, kamarát, nenechávaj ma tu samého,

 

prosím.“ Úpel a utieral krv z Harryho tváre. „Mám to,“ ozval sa

 

ženský hlas odniekiaľ z diaľky, „prišla som na to, už viem čo použil

 

na tú bariéru.“ Všetci sa okamžite zhŕkli okolo nej a s napätím

 

počúvali na čo prišla. Ako náhle skončila, rozostavili sa okolo bariéry

 

do tvaru päťcypej hviezdy a začali odriekavať prastaré kúzlo. Magická

 

zábrana zablikala a zmizla. Všetci sa okamžite vrhli k posledným

 

chlapcom čo ostali v kuse. Zhrčili sa okolo nich a začali ich

 

vyšetrovať. Albus mal kopu škrabancov, zlomenú nohu, ruku a päť

 

rebier, ale stále bol na tom lepšie ako Harry. „Poď chlapče.“ Oslovil

 

Megraton jemne Albusa, podoprel ho a odvádzal ho na ošetrovňu.

 

„Ale čo Harry?“ pýtal sa Albus zúfalo. „Teraz mu nepomôžeš.“

 

Odpovedal mu riaditeľ smutne. Nad Harrym stáli všetci liečitelia čo sa

 

na druhej úlohe zúčastňovali. Harry bol vážne zranený na viacerých

 

miestach. Na mieste kde sa nachádza lakeť mu trčala kosť, mal

 

polámané všetky rebrá a na tele mal veľa hlbokých škrabancov

 

a kusancov. „To je zaujímavé, bol pokúsaný no žiadna infekcia sa

 

neobjavila,“ konštatoval jeden a hneď sa dal do ošetrovania chlapca.

 

Zacelili mu všetky rany a naliali ho hromadami elixírov. Následne ho

 

odviezli do kúzelníckej nemocnice. „Prežije to?“ pýtal sa Megraton

 

vrchného ošetrovateľa len čo dorazil do Harryho izby. „Všetky rany

 

má zahojené, no ešte stále nemá vyhrané, ak prežije nasledujúce dva

 

dni tak je za vodou, no teraz nám neostáva nič iné ako čakať, ten

 

chlapec je vyčerpaný na smrť, ako po psychickej, tak aj po fyzickej

 

stránke. To kúzlo čo použil bez prútika ho veľmi oslabilo, no aj tak

 

ma prekvapil už len tým, že sa mu podarilo.“ Megraton prikývol na

 

znamenie, že porozumel a vrátil sa do školy. 

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví