Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

17.,18. Kapitola

Ukážka duelu

 

„Som rád, že ste sa vrátili tak rýchlo pán Potter.“ Privítal ho

 

Megraton, len čo vstúpil do riaditeľne. „Potrebujete odo mňa ešte

 

niečo?“ Spýtal sa Harry. „Nie, len som si chcel byť istý, že sa

 

nebudete poflakovať mimo školu zbytočne, teraz môžete ísť.“ Harry

 

sa otočil na päte a zamieril rovno na hodinu obrany proti čiernej

 

mágii. Keď tam dorazil zaklopal na dvere a vstúpil. „Á, takže už ste

 

späť pán Potter? Výborne, ani si nesadajte, utvorte dvojicu s pánom

 

Dumbledorom a predveďte nám duel dvoch kúzelníkov. Harry si

 

povzdychol, kývnutím pozdravil Albusa a postavil sa do stredu triedy,

 

kde už mali urobené miesto. „Som zvedavý či si sa od minula zlepšil

 

Labka.“ „To si píš Hun, tentokrát už to nebude remíza.“ Tasili prútiky

 

a vyčkávali kto zaútočí ako prvý. Albus bol vždy nedočkavý, takže

 

dlho netrvalo a už sa snažil Harryho zahltiť kliatbami. Harry sa

 

sústredil na plné obrátky a likvidoval všetko čo naňho letelo. Ich

 

prútiky nebolo v tej rýchlosti ani vidieť, len raz za čas postrehol

 

profesor rozmazanú šmuhu. Harry pridal ešte viac, vysúkal zo seba

 

všetko čo dokázal a počas obrany vypálil aj on svoje prvé útočné

 

kúzlo. Albusa to na chvíľu vyviedlo z koncentrácie, Harry to využil

 

a prešiel do plného útoku. Profesor sa zo začiatku snažil komentovať

 

súboj, no vzdal to pri piatom kúzle, pretože nestíhal hovoriť. „Dosť!“

 

Ukončil ich súboj napokon, pretože to vypadalo, že ani jeden nevyhrá.

 

Harry zablokoval poslednú kliatbu, skryl prútik do puzdra a zhlboka

 

dýchal. Albus vypadal úplne rovnako. „Udeľujem chrabromilu tridsať

 

bodov za nádhernú ukážku boja.“ Triedou sa ozval potlesk spomínanej

 

fakulty, Harry s Albusom si sadli na miesto a podali si ruky. „Ešte

 

chvíľu a dostal by som ťa.“ Provokoval Albus. „Ani by som

 

nepovedal, akurát by sme tu urobili paseku a museli by sme to po

 

škole upratovať.“ Schladil ho Harry. „Náhodou kúzla na upratovanie

 

nám už idú slušne, naša knižnica bola uprataná behom pol hodiny.“

 

Povedal dotknuto Albus. „To nepopieram Hun, ale keď sme to tam

 

rozbili po prvý krát upratovali sme to dva týždne.“ „Harry, Albus, vy

 

mi tu ostanete.“ Zastavil ich profesor po zvonení. „Mám na vás pár

 

otázok.“ Začal profesor priamo k veci. „Najprv by ma zaujímalo,

 

odkiaľ poznáte všetky tie kliatby, a za druhé, odkedy používate

 

neverbálne kúzlenie. Vysvetľovania sa chopil Albus. „Tie kúzla sme

 

sa s Harrym naučili u mňa doma cez veľké prázdniny, samozrejme len

 

teoreticky a prakticky sme ich vyskúšali až v škole.“ „Dobre prvú

 

odpoveď beriem, každá stará rodina má bohatú knižnicu, ale mätú ma

 

tie neverbálne kúzla, to sa učí až v druhej polovici šiesteho ročníka,

 

a je nutné povedať, že takéto kúzla zvláda len pár čarodejníkov na

 

svete.“ Tentokrát sa vysvetľovania Harry, „mi sme v skutočnosti

 

rozprávali, ale len pošepky.“ Profesor prikývol a očividne mu túto lož

 

zožral aj s navijakom. „Dobre teda, bežte na obed.“ Uvolnil ich

 

konečne profesor. „Labka, musím uznať, že klamať vieš.“ „Na teba aj

 

tak nemám Hun.“ Smial sa Harry. „Tak povieš mi už čo sa dialo na

 

ministerstve?“ nedalo pokoja Albusovi. Harry mu prerozprával celí

 

príbeh, za stále Albusovho pochechtávania, „a potom som mu

 

povedal, Predpokladám, že keď je neaktívna dokážete ju zrušiť aj

 

sami.“ Hovoril Harry Albusovi práve keď vošli do veľkej siene. Albus

 

to už nevydržal a padol do kolien. Celá veľká sieň sa otočila na známe

 

duo a usmievali sa nad ich správaním. Väčšina dievčat na nich

 

zasnene hľadelo a pri chrabromilskom stole im urobili hneď aj miesta

 

na sedenie. Keď sa konečne opierajúc sa o seba dostali k stolu naložili

 

si obed a lačne sa doň pustili. Pri jedle Harry pokračoval v rozprávaní

 

za stálych Albusových zvukových prejavov. Keďže už nemali po

 

obede žiadne vyučovanie, zašli si do zakázaného oddelenia, nabrali si

 

nové knihy na pár dní, (Asi päťdesiat. J) a zašili sa s nimi v ich

 

študovni. „Čo tak stať sa zveromágmi?“ vyrukoval raz večer s otázkou 

 

Albus, „ja už síce som, ale rád ti pomôžem, aspoň ti to nezaberie toľko

 

času.“ „A to si hovoríš kamarát Labka? Ty sa učíš animágiu a mne nič

 

nepovieš?“ „Nepýtal si sa Hun.“ Schladil ho Harry. „Tiež pravda,“

 

dodal po chvíli uvažovania Albus. „A na čo sa teda meníš?“ „Na

 

Nundu, druh magického Leoparda.“ Dodal keď si všimol Albusov

 

výraz. „Ja viem čo je Nundu, len ma zaskočilo, že sa dokážeš zmeniť

 

na čarovného tvora, to hocikto nedokáže.“ Vysvetľoval Albus. „A to

 

máš aj vražedný dych?“ spýtal sa po chvíli uvažovania. „Áno aj nie,

 

zabiť ním nedokážem ale uspať áno.“ Harry následne povedal

 

Albusovi všetko čo je potrebné aby zistil do akého zvieraťa sa bude

 

premieňať a čo všetko si musí naštudovať. „A to mi to nemôžeš

 

prerozprávať?“ pýtal sa mrzuto Albus, keď mu Harry podával asi

 

štyridsiatu knihu. „Nie nemôžem, mohol by som na niečo zabudnúť

 

a bolo by zle.“ Albus len vzdychol chopil sa knihy úplne na vrchu

 

a dal sa do čítania. Zatiaľ čo sa Albus biflil potrebnú literatúru Harry

 

prečítal ďalšie knihy o dueloch a transfigurácii. Štúdium im zabralo tri

 

týždne, učitelia im to len schvaľovali pretože aj oni chceli, aby vyhral

 

Rokfort. September sa prehupol do októbra až nadišiel čas druhej

 

úlohy. „Znenie druhej úlohy vám nepovieme, dozviete sa len toľko, že

 

v tejto úlohe bude preskúšaná hlavne sila mysle, ale musím vás

 

varovať, nesnažte sa za každú cenu vyhrať, mohli by ste sa totiž aj

 

pomiatnuť.“ Po tejto krátkej správe prepustil všetkých účastníkov.

 

 

Predzvesť zla

 

„Vstávaj Hun!“ zreval Harry do ucha Albusovi keď ho nemohol už

 

päť minút prebudiť. „Čo ti šibe, nechaj ma spať, veď je dnes sobota.“

 

Hundral Albus a prevrátil sa na druhý bok. „Ako chceš.“ Kapituloval

 

Harry a odišiel do veľkej siene na raňajky. Len čo si sadol za stôl,

 

prileteli sovy. Pred Harryho pristál mladí výr a nastavil Harrymu

 

nohu. Harry si od neho zobral noviny, zaplatil mu a keď odletel, dal sa

 

do čítania.

 

Útok na šikmú ulicu

 

Včera podvečer sa uskutočnil útok na šikmú ulicu. Hlavným aktérom

 

tohto napadnutia nieje nik iný ako Grindewald. Pýtate sa čo tu ten

 

robí? My vám dáme odpoveď, po to čo nastolil svoju krutovládu

 

v Nemecku sa rozhodol, že si zotročí aj Anglicko. Do cesty sa mu však

 

postavili Anglický aurori spolu so samotným ministrom mágie.

 

Na našej strane našťastie nik neumrel no je veľmi veľa vážne

 

ranených, pri boji bolo zničených vyše tridsať inferiov.

 

Máme sa obávať ďalších a väčších útokov?

 

Minister varuje, že o pár dní nadchádza spln, takže hrozí

 

nebezpečenstvo zo strany vlkolakov, spriaznených s týmto temným

 

mágom.         

 

Správu napísala a zverejnila

Drusila Ukecaná

 

„No tak to ma podrž.“ Uľavil si Harry. „To aby som sa naučil pár

 

kúzel proti vlkolakom, inferiom a asi by neuškodilo aj niečo proti

 

upírom.“ Rýchlo dojedol čo mal a vybehol do knižnice s obmedzeným

 

prístupom. Našiel tam síce iba päť kníh, čo sa zaoberali jeho

 

problematikou, ale vedel, že ďalšia hromada je v tajnej miestnosti. Tie

 

knihy mal už prečítané, ale chcel si ich osviežiť. Albus sa k nemu dnes

 

nepripojil, mal veľa práce s prípravou animágskeho lektvaru keďže už

 

mal prečítanú potrebnú literatúru. Harry použil pamäťové kúzlo, takže

 

všetko čo prečítal si okamžite aj zapamätal. Podvečer si vyčaroval

 

obrovského pavúka, premenil sa na Nundu a poriadne tvrdo sa s ním

 

pobil. Po takto strávenom dni zišiel na raňajky kde už sedel aj Albus.

 

„Ako pokračuje príprava elixíru?“ zaujímal sa Harry keď si nakladal

 

jedlo na tanier. „Už je skoro hotoví, dnes v noci ho vypijem.“

 

Odpovedal mu nadšený Albus. Po večeri sa šli ešte prejsť do lesa

 

a Harry mu povedal čo sa stalo v šikmej uličke. „Zajtra si pozriem tie

 

kúzla aj ja, a keď to budeme vedieť dobre zúčastnime sa bojov aj mi.“

 

Vyhlásil Albus. Večer Albus vypil lektvar a padol na posteľ

 

v hlbokom spánku, Harry sa len usmial, ľahol si aj on a zaspal.

 

„Tak ako?“ spýtal sa s napätím v hlase len čo vstal aj Albus.

 

„Jednorožec.“ Vydýchol mladík celý nadšený. Aj tento deň strávili

 

učením, ale neskôr sa Harry venoval Albusovi a vysvetlil mu ako celú

 

premenu zrýchli a uľahčí. „Pri takejto rýchlosti, by si to mohol vedieť

 

už za pár mesiacov.“ Skonštatoval spokojne keď videl, že sa Albusovi

 

zmenila farba vlasov na striebornú. Ten sa spokojne usmial a premenil

 

si ich do rovnakej farby. „Nevedel som, že ma tak vyčerpá len

 

obyčajná zmena farby vlasov.“ Skonštatoval unavene a sadol si do

 

kresla. „Tak choď spať, zajtra začína druhá úloha, tak nech nie si

 

unavený.“ Čuduj sa svete Albus súhlasil a odišiel do postele. Harry

 

ešte ostal a začal si precvičovať kúzla bez prútika. Sústredil sa najviac

 

ako mohol a usmernil mágiu zo svojho tela do prstu. Prútiky majú tú

 

výhodu, že toto usmerňovanie robia automaticky. „Wingardium

 

Leviosa.“ Povedal si v mysli a zamieril rukou na menšiu knihu čo bola

 

na zemi. Tá sa zdvihla bez najmenšieho záchvevu, Harry sa sústredil

 

ešte viac aby mu kúzlo neuniklo a nechal knihu poletovať po celej

 

miestnosti. Za hodinu si vyskúšal aj levitáciu ťažších predmetov,

 

neskôr zase nechal lietať aj viacero vecí naraz. Robil stále náročnejšie

 

cvičenia aby si zvykol na tento štýl čarovania. Vedel, že sa mu práve

 

podarilo zaradiť sa medzi čarodejníkov vyššej triedy. Jeho ciele však

 

boli omnoho vyššie. Chcel sa tento druh mágie naučiť na najlepšiu

 

úroveň a to čarovanie pomocou jedinej myšlienky. Takých

 

čarodejníkov bolo na svete len pár a aj Harry mal k tejto úrovni ešte

 

veľmi ďaleko. Postupne prechádzal na bojové a obranné kúzla, no tie

 

mu nešli tak dobre pretože ešte úplne neovládal svoju myseľ. Pred

 

odchodom si ešte vyskúšal transfiguráciu. Tá bola rovnako ťažká ako

 

bojová a obranná mágia takže sa nedostal ďalej ako premena zápalky

 

na špendlík, nebol z toho smutný pretože vedel, že za jeden deň

 

nezvládne všetko. Keď dorazil do chrabromilskej veže z posledných

 

síl sa osprchoval, vrátil sa do izby a od obrovskej únavy zaspal.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví