Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

16. Kapitola

Strasti a slasti

 

Na druhý deň prišlo slávnostné vyhlásenie výsledkov hneď po

 

raňajkách. Všetci napäto očakávali ako dopadlo Rokfortské duo. „Na

 

prvom mieste sa umiestnili páni Potter a Dumbledore. Svoju úlohu

 

skončili ako prví, priniesli to čo mali a nestratili hlavu ani v priamom

 

strete proti presile.“ Všetci začali hlasno tlieskať a volať im na slávu,

 

celá veľká sieň sa ozývala takým strašným hlukom ako už dávno nie,

 

pri týchto zvukoch by nebolo počuť ani lodnú sirénu. Ďalšie

 

vyhlasovanie už nevnímal, venoval sa totiž dievčatám ktoré sa teraz

 

kopili okolo kamarátov a viseli im na perách keď im rozprávali čo sa

 

tam dialo. Harry sa dozvedel, že Ruská reprezentácia skončila

 

posledná pretože tí hlupáci sa prezradili hneď na začiatku a aby to

 

nebolo len tak, tak sa snažili k svojmu cieľu prebiť a bolo im jedno

 

ako. Našťastie bojovali proti skúseným aurorom takže sa dokázali

 

ubrániť aj čiernej mágii ktorou Rusi nešetrili. „Pán Potter

 

a Dumbledore môžete na chvíľu?“ zastavil ich riaditeľ pred

 

odchodom. Harry prikývol a vošiel do vedľajšej miestnosti, ktorú mu

 

Megraton ukázal. „Stalo sa niečo pán profesor?“ opýtal sa Albus keď

 

vstúpil aj on a zbadal ešte ďalších troch ľudí. „Nič také strašné, len

 

pánov z Ruského ministerstva mágie, kde ste včera boli potrebujú

 

vedieť ako ste sa dostali cez magickú bariéru čo chránila miestnosť

 

s príveskami. „Nevedia sa dostať dnu, čo?“ uškŕňal sa Harry

 

samoľúbo. „S tým vám pomôže iba tuto Harry,“ smial sa aj Albus,

 

„Nepočul som totiž aké heslo tam nainštaloval.“ Harry už nevládal

 

a začal prskať kvôli smiechu čo potlačoval. „Čó tu smiéšné jé.“

 

Hneval sa jeden z Rusov čo boli v tej miestnosti. „Ja len, že vy ste

 

chceli od nás, aby sme tým prešli bez toho aby sme zbudili pozornosť

 

a vy to neviete zrušiť?“ Chechtal sa už Harry na celé kolo. „Heslo je

 

Pergamenové ušiačiky, ale nezareaguje na iný hlas ako môj.“ Dodal

 

keď si všimol vražedných pohľadov čo naňho muži vysielali. Jediný

 

v celej miestnosti čo sa usmievali boli Albus a Megraton, lepšie

 

povedané Albus sa držal za brucho a bol predklonený, pretože sa

 

snažil chytiť dych. „Tak tó budeš musjéť isť ty s nami.“ Povedal ďalší

 

a chytil Harryho za plece. Albus zareagoval ako blesk a už mieril

 

prútikom na zástupcu Ruskej strany. „Neblbni Albus, za chvíľu som

 

späť len im to odblokujem a som tu.“ Zastavil Harry svojho priateľa.

 

Megraton sa len pousmial, chytil Albusa jemne za plece a vychádzal

 

von. „Dávam ti ospravedlnenku na päť hodín, potom ťa očakávam

 

v mojej pracovni aby som si bol istý, že sa niekde nepoflakuješ.“

 

Povedal ešte Harrymu ponad plece kým vyšiel z miestnosti. „Ako sa

 

tam mám dostať, prenášadlom?“ spýtal sa Harry chlapov čo šli s ním.

 

„Premiestnime sa tam tebóv.“ Odpovedal najvyšší a vyšiel von

 

s Harrym a ostatnými v pätách. Keď sa dostali za hranice hradu, chytil

 

Harry Rusovú ponúkanú ruku. Pocítil trhnutie a tlak zo všetkých strán.

 

Objavili sa pred veľkou, ale ošarpanou budovou. Zaviedli ho dnu a len

 

čo prešiel cez prah dostal divný pocit. Pred ním sa rozprestrel pohľad

 

na obrovskú halu cez ktorú včera prechádzali. Priviedli ho až na

 

miesto kde svietila bariéra a pred ňou stáli asi tridsiati čarodejníci,

 

vrátane hliadky čo tu včera strážila. Harry medzi nimi zbadal aj tú

 

kočku čo im zobrala tie falošné prívesky. „Teráz tó zruš.“ Prikázal

 

jeden z Harryho eskorty. „Pergamenové ušiačiky.“ Prehodil Harry

 

akoby nič a bariéra zmizla. Chodbou sa ozval potlesk a nedočkavý

 

čarodejníci prešli ďalej. „Predpokladám, že keď je neaktívna dokážete

 

ju už zrušiť aj sami.“ Rýpol si do najväčšieho chlapa čo tam stál. „Já

 

teba naučím čó slušnósť.“ Zavrčal mu na odpoveď chlap a tasil prútik.

 

To by nebol Harry aby bol pomalší a skôr ako si to hocikto všimol mal

 

už v ruke prútik aj on. Ochrancovia chceli hneď zasiahnuť, ale cestu

 

im zahradila Ruská presila. „Tým, že tasil prutik aj ten chalán, prijal

 

tak výzvu. Podľa našich zakonóv nesmiete zasahovať.“ Prehovoril

 

jeden z nich no z hlasu mu bolo jasne počuť, že by najradšej zasiahol

 

aj on. Okolo Harryho a toho obra sa utvoril priestor, aby mali dosť

 

miesta. Harry pocítil obrovský nával adrenalínu. „Keby tu bol Albus,

 

ten by tu narobil inú paseku.“ Premýšľal a mimovoľne sa uškrnul. „Ak

 

sa mi óspravedlníš, tak ti móc neubližím.“ Prehovoril hromotĺk a začal

 

obchádzať vnútro kruhu. „Prestaňte sa vyhrážať a ukážte čo viete.“

 

Provokoval Harry aj naďalej. Vedel, že siedmakov by zvládol aj

 

dvoch, ale Ruský auror, ako počul šepkať tú kočku, nie je siedmak.

 

Chvíľu sa nič nedialo, no z ničoho nič chlap švihol prútikom a na

 

Harryho letela bolestivá kliatba druhej triedy, čiže v rámci zákonov.

 

(zakázané kliatby sú šiesty stupeň, len tak pre istotu. J) Harry mávol

 

prútikom a zablokoval ju ešte tri metre pred sebou. Všetci okolostojaci

 

zalapali po dychu, pretože takéto kúzla sa učia až v tretích ročníkoch

 

na aurorskej vysokej. Harry začal páliť jednu kliatbu za druhou

 

pretože nechcel, aby mal jeho protivník čas na ďalší útok. Auror čo

 

stál proti nemu stihol vykryť len prvé dve kliatby, druhým dvom sa

 

uhol, ale potom ho šťastie opustilo, už prvá kliatba ho zhodila na zem,

 

Harry ako náhle zbadal, že zasiahol, prestal páliť, no tie štyri kliatby

 

čo už leteli zastaviť nestihol. Kým auror dopadol úplne na zem trafila

 

ho celá sada Harryho kúzel. Harry skryl prútik do puzdra a prešiel

 

k bezvedomému chlapovi. Chvíľu ho prezeral či zmiešanie rôznych

 

kúzel nebude mať vedľajšie účinky no nič nepostrehol. „Môžem sa

 

vrátiť do školy? Nechcem mať ďalšie problémy od Megratona.“

 

Spýtal sa najbližšieho muža čo nevypadal ako Rus. Pretrhol tak ticho

 

čo sa šírilo chodbou. „Samozrejme pán Potter, poďte.“ Povedala tá

 

žena a viedla ho preč. „Povedzte tomu chlapovi, že ma mrzí čo sa

 

stalo.“ Povedal Harry ešte jednému prítomnému a ponáhľal sa za

 

ženou. Celú cestu sa držal približne krok za ňou aby mal výhľad na jej

 

perfektné pozadie. „Vieš, že si práve zrušil jedného z tých lepších

 

aurorov?“ Spýtala sa Harryho, keď už boli vo vstupnej hale

 

ministerstva. „Nie neviem.“ Odvetil bez toho aby odtrhol pohľad od

 

toho skvostu čo sa pohyboval pred ním. „Dobrým zvykom je dívať sa

 

pri rozhovore do očí a nie na zadok.“ Oznámila mu bez toho aby sa

 

obhliadla. Harry chytil farbu paradajky, pridal do kroku a zaradil sa

 

vedľa šarmantnej aurorky. „To už je lepšie.“ Prehodila akoby nič.

 

Celú cestu von už neprehovorili. Keď stáli pred budovou podala mu

 

prenášadlo. „Mimochodom, volám sa Meg.“ Predstavila sa mu

 

a podala si s ním ruku. Harry bol pevne presvedčený sa jej dívať do

 

očí, ale nepodarilo sa mu to, pretože Meg bola nižšia ako on a mala

 

hlboký výstrih. Chvíľu ostal hľadieť ako tĺk, no rýchlo sa spamätal

 

a naviazal s ňou očný kontakt. „Harry.“ Vykoktal, keď si uvedomil, že

 

čaká kým sa predstaví aj on. Teraz sa pre zmenu začal utápať v jej

 

očiach ktoré mali farbu ako voda v lesnej studničke. Chvíľu si hľadeli

 

do očí keď konečne Meg pretrhla kontakt. Potriasla hlavou akoby bola

 

omámená a jej hnedé vlasy sa rozviali do všetkých strán. „Nabudúce

 

sa pozri žene rovno do očí a nie do výstrihu.“ Stihla mu povedať kým

 

sa prenášadlo aktivovalo a odnieslo ho preč. 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví