Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

15. Kapitola

Úloha prvá

 

Len čo dorazili na metlobalové hrysko privítal ich mocný rev

 

Rokfortských žiakov. Prešli až na vyvýšené pódium kde už stáli všetci

 

súťažiaci. Obaja boli oblečený v ľahkých habitoch, na boku mali

 

pripnuté prútiky tak aby sa k nim ľahko dostali. „Dovoľte mi aby som

 

slávnostne zahájil tento závod medzi našimi školami.“ Pri poslednom

 

slove zdvihol prútik do vzduchu a nad hlavy jasajúceho davu vystrelil

 

čarovný ohňostroj. Všetci sledovali tú nádheru celých päť minút a keď

 

napokon skončila obecenstvo volalo riaditeľovi na slávu. „Teraz

 

poprosím dvojice, aby pristúpili a z tohto vrecka si vybrali prenášadlo

 

ktoré vás prevezie na určité ministerstvo.“ Všetci ho poslúchli,

 

zoradili sa a začali ťahať. Albus bol na rade ako tretí a vybral pre nich

 

prepisovačku. Keď mali všetky pári vybrané chopili sa svojho

 

prenášadla a dohliadajúci z ministerstva ich odštartoval. Harry pocítil

 

akoby ho niekto chytil pod pupkom a už aj letel spolu s Albusom

 

doneznáma. Harrymu pripadalo, že už letia celú večnosť keď konečne

 

pristál na zemi. Dopadol ľahko na nohy a začal sa rozhliadať, tak isto

 

ako Albus po jeho pravej ruke. Objavili sa na dlhej chodbe, cele

 

obloženej mramorom. Na stenách boli pripevnené fakle ktoré celú

 

nádheru osvetľovali zlatkavým svetlom. „Vieš kde sme?“ spýtal sa

 

Harry myšlienkou pretože sa obával, že by ich niekto mohol počuť.

 

„Netuším, tu som ešte nebol, ale navrhujem aby sme čo najskôr

 

zmenili pozíciu, predpokladám, že aurorovia vedia kde sa budeme

 

nachádzať.“ Harry prikývol a neverbálne na seba začal zosielať kopy

 

maskovacích kúziel, tak isto ako Albus. „Do pekla,“ zahrešil Harry,

 

„tí kreténi tú majú zábrany proti zneviditeľnovacím kúzlam.“ „Týmto

 

prichádzame o najlepšie krytie.“ Pritakal Albus, „ale aspoň si môžeme

 

byť istý, že aj strážcovia budú viditeľný.“ Harry vyslal pred nich

 

kúzelnú sondu aby zistil, či sa niekto nenachádza v ich blízkosti. Bol

 

s ňou spojený myšlienkami takže mal okamžité správy. „Na konci

 

tejto chodby sú dve odbočky, tá čo ide napravo je zabezpečená

 

klasickými kúzlami proti vniknutiu a tá naľavo bude o chvíľu plná

 

aurorov.“ Oznámil Harry Albusovi. „Myslím Labka, že je na čase dať

 

sa do pohybu.“ Harry prikývol a tak sa rozbehli po chodbe. Bolo by

ich počuť na hony ďaleko, nebyť šikovných maskovacích kúziel.

 

Dobehli až k rázcestiu a Harry opäť poslal myšlienkovú sondu. „Štyri

 

minúty do stretu, skupina približne štyroch ľudí nie som si istý, ale aj

 

tak sa s nimi nechcem stretnúť pokiaľ to nieje nevyhnutné.“ Albus

 

prikývol a dal sa do odstraňovania zábran. Harry sa k nemu pridal

 

a o pol minúty mali cestu voľnú. Keď prešli, pričarovali späť všetko

 

čo tam bolo a behom chvíle zmizli za ďalším rohom. Harry vyslal

 

ďalšiu sondu no neodhalil nikoho. „Nikto by tam nemal byť, no

 

nevylučujem pasce a dákeho vážne dobrého kúzelníka čo sa vie

 

maskovať. Behali tu už celé hodiny no stále nič nenašli, okrem

 

hromady pascí ktoré vždy deaktivovali a keď prešli zahladili za sebou

 

všetky stopy. Strážcovia ktorý to tu mali na starosti boli nervózny

 

z tejto dvojice, pretože to stále vypadalo akoby tu nik okrem nich

 

nebol. Harry s Albusom sa dostali až na najspodnejšie poschodie. Na

 

tomto mieste bolo najviac nástrah zo všetkých. „Stoj Hun, myslím, že

 

už sa blížime, ale čosi tu stráži.“ Albus začal mávať prútikom

 

a vytváral zložité obrazce. Harry nelenil a dal sa do kúzlenia aj on.

 

Stáli tam päť minút a stále nič nezistili. „Asi sa ti to len zdalo Labka,

 

poďme ďalej.“ „Nie nezdalo.“ Oponoval Harry a stiahol Albusa späť.

 

„Pamätáš si na kúzlo perimagio?“ opýtal sa Harry Albusa. Ten

 

prikývol a povedal. „Pamätám, ale pamätám si aj to, že toto kúzlo

 

nezvládne ani môj otec a to ho považujú za jedného z tých

 

mocnejších.“ „Tak ho skúsime spolu.“ Trval na svojom Harry. „Ako

 

chceš, ale ak sa nič nestane ideme ďalej.“ Ustúpil Albus. Postavili sa

 

obaja blízko k sebe a neverbálne zoslali „perimagio.“ Najskôr sa nič

 

nedialo no napokon vzduch pred nimi zhustol a a objavila sa tam

 

obrovská čierna sieť. „No tak to ma podrž.“ Vydýchol Albus

 

a prezeral si magickú bariéru piateho stupňa. „Tak toto by nás

 

prezradilo na sto percent.“ Poslal Harry myšlienku Albusovi. „Toto

 

nezrušíme, museli by sme poznať heslo.“ Priznal Albus skľúčene. „A

 

čo tak dať tam svoje.“ Opýtal sa Harry lišiacky. „Pochybujem, že

 

kúzlo prvej triedy dokáže oklamať takúto mocnú bariéru., ale za pokus

 

nič nedáš.“ Priznal Albus a ustúpil pretože nevedel aký účinok to bude

 

mať. Harry mávol prútikom a použil formulku na zmenenie hesla,

 

bariéra zablikala, no nič viac sa nestalo. „Pergamenový ušiak.“

 

Pomyslel si Harry a vložil toto slovo ako heslo. „Som zvedavý čo

 

z toho bude.“ Priznal sa Albus keď opäť naviazal myšlienkové

 

spojenie s Harrym. Obaja ustúpili o päť krokov a Harry pošepky

 

povedal. „Pergamenové ušiačiky.“ Bariéra opäť zablikal no tento krát

 

aj zhasla. „Si génius Labka, už ti to niekto povedal?“ „Nie Hun, si

 

prvý.“ Prešli na druhú stranu a Harry opäť vyslovil heslo takže sa za

 

nimi chodba zatarasila. Prešli na koniec a zastavili sa pred ťažkými

 

drevenými dverami. Albus ich preskúmal všetkými kúzlami čo

 

poznal, ako poistku Harry položil na ne dlaň a preskúšal ich ešte na

 

prítomnosť mágie. „Čo to robíš?“ spýtal sa Albus a so záujmom

 

sledoval Harryho počínanie. „Prečítal som knihu o pradávnom umení

 

zisťovania mágie a trochu som sa podučil.“ Odpovedal Harry

 

a odstúpil od dverí. „Je to čisté,“ oznámil a nechal Albusa nech otvorí.

 

Pri tom mu stál za chrbtom a kryl ho. Vošli do veľkej a honosne

 

vyzdobenej miestnosti. Uprostred nej sa nachádzal podstavec a na

 

ňom boli ich prívesky. Skontrolovali ich či nie sú tiež dáko chránené,

 

ale nenašli nič takže si ich zobrali. „Nepoistíme si ich?“ spýtal sa

 

Albus. „Sedí vec.“ Pritakal Harry. Jednoduchým mávnutím si urobili

 

duplikáty a ten praví si kúzlami vložili pod kožu. S falošnými

 

medailónmi na krku sa vydali na cestu späť. Zo začiatku to prebiehalo

 

hladko, ale všetko sa to pokazilo o poschodie vyššie. Prechádzali po

 

jednej dlhšej chodbe keď začuli hlasy. „Kde môžu tí fagani biť,

 

nechce sa mi veriť, že by šiestaci dokázali prejsť takými hromadami

 

bezpečnostných opatrení bez povšimnutia. „Myslím, že teraz sa už

 

tomu stretu nevyhneme.“ Spojil sa Harry s Albusom. „Takže skúška

 

ohňom?“ spýtal sa napäto a tasil prútik. Chvíľu počkali kým sa

 

strážcovia nepriblížia k rohu aby tak získali moment prekvapenia.

 

„Máš perfektný parfém.“ Ozval sa tretí, tentokrát ženský hlas. Pri

 

týchto slovách sa otočil Albus na Harryho s vyčítavým pohľadom.

 

„To nie je môj parfém.“ Odpovedal prvý. To bol signál pre Harryho

 

a Albusa, vyskočili spoza rohu a začali páliť celé hromady kliatob.

 

Jedného muža pri tom omráčili, ale ten druhý chlap so ženou sa stihli

 

skryť za sochy ktoré lemovali steny chodby. Rozpútal sa ohromný boj,

 

rozdelili sa a každý si zobral jedného. Harry čaroval neverbálne, takže

 

mal istú výhodu, ale aj tá kočka (aurorkaJ Harry má slabosť na pekné

 

ženyJ) bola poriadne mrštná. Netrvalo dlho a chodba na okolo bola

 

celá rozbitá, Harry nechcel tej žene ublížiť takže pálil len

 

omračovadlá, ale keď ho to prestalo baviť, mávol prútikom na sochu

 

ktorá k nej priskočila a zabránila jej v pohybe. Potom už bolo

 

jednoduché ju omráčiť. „Sorry pusa.“ Šepol k nej a prebehol na

 

pomoc k Albusovi ktorý sa viditeľne zabával na slabosti aurora.

 

„Neblbni potrebujeme odtiaľto čo najskôr zmiznúť. Už isto všetci

 

vedia kde sme.“ S tým omráčil a spútal Albusovho oponenta. Albus sa

 

chvíľu tváril ako keď dieťaťu zoberiete obľúbenú hračku, ale potom sa

 

dal aj on do pohybu. „Dobrý nápad s tou sochou,“ uznal Albus, oživil

 

si aj on jednu, „odlákame nimi pozornosť len ich musíme poslať

 

opačným smerom.“ Vysvetlil Harrymu keď postrehol jeho spýtavý

 

pohľad. Sochy sa vydali opačným smerom a úplne tak zabavili

 

strážcov, čo sa k nim blížili. Na poschodie kde sa objavili po prvý krát

 

došli celý zadýchaný. Už im chýbalo len tridsať metrov keď sa za

 

nimi ozval hrubý hlas s Ruským prízvukom. Obaja sa zarazili

 

a prudko sa otočili do miest odkiaľ počuli hlas. V chodbe bolo také

 

ticho, že Albusové prehltnutie počul úplne každý. „Dáme vám na

 

výber, škvŕňatá.“ Prehovoril statný Rus čo bol k nim najbližšie. „Vy

 

sa vzdáte a my vás nebudeme musieť odzbrojiť, budete to mať aspoň

 

rýchlejšie a bez možných úrazov.“ Harry sa napriamil, tasil prútik

 

a poslal Albusovi myšlienku, „počas boja cúvaj k miestu odkiaľ nás

 

prenesie prenášadlo.“ Albus prikývol a tak isto odpovedal, „Veľa

 

šťastia Labka.“ Aurorovia istotne predpokladali, že sa chlapci vzdajú,

 

preto boli prekvapený tvrdým útokom čo mladíci zasadili. Počas boja

 

pomaly cúvali na koniec chodby. Harry sa s Albusom perfektne

 

dopĺňali, tentokrát bojovali spolu, kryli jeden druhého navzájom, ich

 

štýl boja bol úplne dokonalí. Aurori, nestíhali vykrývať útoky čo na

 

nich Harry s Albusom zosielali. Padali až príliš rýchlo, na zemi sa

 

povaľovali omráčený, spútaný, alebo premenený ľudia. Naše duo

 

samozrejme tiež trafila kopa kúziel a už sa to začínalo aj prejavovať.

 

Začali byť unavený takže sa už neuhýbali, namiesto toho používali

 

všetky štíty čo poznali. Kým prešli tých tridsať metrov, ubehli skoro

 

dve hodiny. Už im chýbal iba kúsok, keď aurorom dorazila posila.

 

„Chyť sa ma Harry, prenášadlo sa aktivovalo.“ Oznámil mu Albus

 

unavene. Aurorka ktorú pred tým dostal Harry švihla prútikom

 

a prívesky sa chlapcom odtrhli z krku. V ten istý moment pocítili

 

trhnutie a ponorili sa do víru farieb. Obaja pristáli hladko na nohy

 

a objavili sa v Rokforte. „Ako prví dorazili študenti Rokfortu.“

 

Rozľahol sa okolím hlas riaditeľa. K mladíkom pristúpil dozorca

 

z ministerstva a povedal. „Bohužiaľ úlohu nesplnili pretože nepriniesli

 

to po čo ta šli.“ Harry sa usmial a spolu s Albusom mávli prútikmi. Na

 

dlani sa im začali rysovať medailóny ktoré mali priniesť a všetci na

 

nich hľadeli s jasným prekvapením v očiach. „Jednoducho sme si

 

vytvorili duplikáty, tie pravé sme nechali splynúť s našim telom a tie

 

falošné sme si zavesili na krk.“ Vysvetlil Harry a usmial sa ešte viac.

 

„Tak to sa musím opraviť.“ Povedal ešte stále zaskočený dozorca. „V

 

prvej úlohe získali páni Potter a Dumbledore plný počet bodov za

 

najlepší čas.“ Zakričal tak aby ho každý počul. „Teraz si môžete ísť

 

oddýchnuť isto ste unavený, vyhlásenie bude zajtra.“ Oznámil im

 

riaditeľ so širokým úsmevom.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví