Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

14. Kapitola

Slávnostné zahájenie

 

„Tak čo ideme sa prihlásiť?“ spýtal sa Albus Harryho len čo sa

 

obliekli. „Že váhaš.“ Uškrnul sa Harry a spolu s Albusom šli do veľkej

 

siene. Keď tam prišli napísali na pergamen svoje mená a vhodili ich

 

do magickej sopky, ktorú zaobstaralo ministerstvo. Takýchto sopiek je

 

na svete iba pár no Rusko sa rozhodlo poskytnúť tú svoju aby ukázali,

 

že sú priateľsky naklonení anglickým čarodejníkom. „Tak a teraz už

 

len čakať.“ skonštatoval Albus a sadol si k raňajkám. „Vidíš čo je tu

 

cudzích?“ uvedomil si náhle Harry a prezeral si hromady cudzích

 

kúzelníkov. V tej chvíli vstal riaditeľ a povedal. „Iste ste si už všimli

 

našich hostí zo zahraničia, na tomto turnaji sa zúčastnia len tie

 

najlepšie školy z celého kontinentu. Výber súťažiacich sa bude konať

 

dnes večer takže všetci čo máte záujem sa zúčastniť neváhajte

 

a prihláste sa. Musím vás však varovať, že úlohy ktoré budete musieť

 

plniť budú náročné. Budeme preverovať vašu fyzickú, morálnu

 

a magickú silu. Rovnaký dôraz sa bude klásť aj na výdrž a znalosti.“

 

Keď riaditeľ ukončil krátky príhovor ozval sa slušný potlesk a všetci

 

sa pustili do jedla. Prví deň školy im ubehol ako voda pretože len

 

opakovali. Celá škola vedela, že do turnaja sa prihlásil aj Harry

 

s Albusom. Po vyučovaní sa duo vyparilo z dohľadu a potajomky

 

prenikli do zakázaného oddelenia. Povyberali si odtiaľ celé hromady

 

kníh zmenšili ich tak aby sa im zmestili do vrecka. Keď mali všetko

 

čo potrebovali nebadane sa odparili z dosahu. Mali to namierené do

 

ich tajnej študovne. Tri poschodia od ich cieľa narazili na skupinu

 

ôsmich Slizolinských siedmakov. „Ale, ale, Potrík a Dumbík.“

 

Provokovali a zahradili im cestu. Harry s Albusom neváhali a tasili

 

prútiky. „Chlapci sa chcú biť!“ zvolal zakrslí blonďák nadšeným

 

hlasom. „Kry mi chrbát.“ Poslal Harry Albusovi myšlienku a stali si

 

k sebe chrbtom. „Konečne sa zabavíme naplno.“ Odpovedal Albus

 

a takým istým spôsobom a široko sa uškrnul. „Takže takto,“ začal

 

Harry k slyzolinčanom, „vy teraz odídete a my vás za to

 

nezosmiešnime pred celou školou.“ „To si až taký blbý Potter, alebo si

 

vážne myslíš, že sa zľakneme dvoch šiestakov.“ Odfrkla vysoká

 

bruneta menom Paril. Akoby to bol signál všetci ôsmy naraz zahájili

 

útok. Chodbu naplnil hustý dym, že nebolo vidno ani na krok, ozvali

 

sa bolestné stony pár tvrdých úderov a potom bolo už len ticho. „Tak

 

toto nemalo chybu,“ povedali dvaja priatelia naraz a rozosmiali sa.

 

„Som zvedavý ako budú vypadať, asi som sa nechal trochu uniesť.“

 

Konštatoval Harry hraným ustarosteným hlasom. „Nápodobne.“

 

Odpovedal Albus. Netrvalo dlho a hmla čo vládla v chodbe sa

 

rozptýlila. Na zemi namiesto žiakov tri prasatá, niečo čo sa podobalo

 

človeku s kopou bradavíc po celom tele a štyria chalani v bezvedomí.

 

„Nemali vyskakovať.“ Uškrnul sa Albus zlomyseľne, tak si poďme

 

zaniesť už tie knihy nech môžeme ísť na večeru. Netrvalo ani päť

 

minút a už vykladali knihy do políc čo si pričarovali. „Tak a hurá na

 

losovanie.“ Vydýchol nadšený Harry a s Albusom v pätách zmizol

 

v tajnej chodbe. Za tie roky už poznali v hrade a aj mimo neho každý

 

kúsok takže im nerobilo problémy zvládnuť osem poschodí za desať

 

minút. Po večery vstal riaditeľ a začal svoj už druhý prejav za deň.

 

„Prišla chvíľa, na ktorú sa už iste všetci tešíte, a to vyhlásenie

 

súťažiacich. Prosím riaditeľov ostatných škôl aby prešli sem ku mne.“

 

Na jeho výzvu sa postavilo šesť ľudí a prešli na miesto vedľa neho.

 

Keď boli všetci tam kde mali byť, mávol riaditeľ Rokfortu prútikom

 

a magická sopka preletela pred neho na stôl. V sieni zavládlo hrobové

 

ticho a každý dychtivo očakával začiatok losovania. Netrvalo dlho

 

a sopka začala vibrovať, vibrácie stále silneli až napokon vyletel

 

z hrdla sopky hustý dym s lávou. Láva sa vo vzduchu zmenila na

 

podobizňu Ruska a dym sa sformoval do nápisu. „Za Rusko to budú

 

páni Vasilij Druščenko a Alenin Pugačev.“ Vyhlásil profesor

 

Megraton (riaditeľ J) k sopke pristúpili dvaja statný Rusi, chopili sa

 

podobizne ich zeme a tá sa rozdelila na dve, takže sa o ňu nemuseli

 

hádať. Zároveň sa na nej objavila jemná zlatá retiazka takže si ju pripli

 

na krk. V sieni zavládlo opäť ticho. Celý rituál sopky sa za ten večer

 

zopakoval ešte päť krát, no až ako posledný bol vylosovaný pár z

 

Rokfortu. „Takže naposledy, pán Harry Potter a pán Albus

 

Dumbledore.“ Kamaráti pristúpili k sopke, zobrali si podobizňu

 

Anglicka, pripli si ju na krk a vstúpili do miestnosti kde vošli aj všetci

 

ostatný pred nimi. Netrvalo dlho a vstupné dvere sa opäť otvorili

 

a dnu vošli všetci riaditelia. Megraton sa usmieval na Harryho

 

a Albusa, tak ako všetci ostatný na svojich zverencov. „Začneme

 

s usmerňovacími pokynmi, vaša výuka na škole bude prebiehať úplne

 

normálne, no nebudete musieť robiť koncoročné skúšky. Behom roka

 

budete musieť splniť šesť úloh ktoré budú rozhodené tak aby ste mali

 

čas sa pripravovať. Prvá úloha sa bude konať už budúci týždeň a bude

 

bez divákov. Vašou úlohou bude získať z ministerstva prívesky čo ste

 

práve dostali a to mi pripomína, že nám ich aj hneď odovzdáte.“

 

Veštci splnili čo od nich profesor žiadal a on potom pokračoval. „Aby

 

to bolo spravodlivé, každý prívesok bude ukrytí na cudzom

 

ministerstve, kde to ministerstvo je sa nedozviete budete tam

 

odvezený pomocou prenášadla. Vašou úlohou bude prejsť okolo

 

mnohých skupín aurorov ktoré budú taktiež poskladané zo všetkých

 

účastniacich sa štátov. Čakáme od vás fér hru, ten kto bude

 

prekračovať pravidlá bude prísne potrestaný. Víťazom turnaja bude

 

vyplatených dvadsať tisíc galeónov.“ Hneď ako doprekladal každý

 

riaditeľ svojim zverencom priebeh boli všetci prepustený. „Neviem

 

ako ty, ale ja sa už neviem dočkať. Konečne si zabojujeme proti

 

pravým aurorom.“ Výskal Albus radosťou. „Ja si myslím, že by bolo

 

múdrejšie keby sme sa snažili vyhnúť sa priamemu stretu.“ Schladil

 

ho Harry. „Aspoň do vtedy kým nás neprichytia.“ Dodal a uškrnul sa

 

zlomyseľným spôsobom. „Poďme Labka, čaká nás kopa kníh.“ „Už sa

 

nemôžem dočkať Hun, som zvedaví na tú pokročilú bielu mágiu. Už

 

by sme mohli začať cvičiť aj to čarovanie bez prútikov nie?“ „Sedí

 

vec Harry, tak hor sa do štúdia.“ Týždeň im ubehol ako voda. Stihli si

 

zatiaľ prečítať a nacvičiť ďalšie hromady kúzel a elixírov. Veľkú

 

výhodu mali v to, že ich ani profesori nevyrušovali, mohli si robiť na

 

hodinách čo sa im zachcelo a tak to aj patrične zneužili. Neraz

 

dospávali prebdené noci a to aj na elixíroch pri tom najprísnejšom

 

profesorovi. Chvíľu mali síce problémy kvôli tým Slyzolinčanom

 

s ktorými sa tak pekne pobavili, ale všetko sa vyriešilo malým

 

pokarhaním riaditeľom.    

 

Poslední komentáře
24.07.2008 17:55:22: Tahle povídka se mi strašně líbí, doufám, že budeš brzo pokračovatsmiley${1}
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví