Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

13. Kapitola

Turnaj siedmych

 

 Jenny dobehla k Harrymu, ten dorobil svoju

 

poslednú objednávku a prenechal jej voľné miesto. „Diky moc.“ Šepol

 

jej do ucha a vyšiel k Albusovi a jeho rodičom. „Dobrý!“ pozdravil

 

slušne Albusových rodičov a prešiel k Albusovi. „Servus Hun.“

 

Privítal sa s ním. „Kde si bol tentokrát?“ spýtal sa Harry po ceste do

 

jeho izby, Albusových rodičov nechali dole v bare aby si mohli

 

kľudne pokecať. „Ále, dáky blbec v Nemecku začal robiť bordel,

 

likvidovať muklov a tak, myslím, že si hovorí Grindewald, alebo tak

 

niako. Otec ako špecialista na manipulácie s mysľou tam musel ísť

 

upraviť pamäť približne desať tisíc ľuďom.“ Odpovedal Albus akoby

 

ho celá táto téma unavovala. „Ty Albus, platí tá dohoda z konca roka

 

nie?“ spýtal sa Harry a hádzal si rýchlo veci do kufra. „Ak myslíš tú,

 

že sa prihlásime do boja o pohár najlepšieho dua tak to teda platí.“

 

Odpovedal Albus s tónom akoby ani na chvíľu neuvažoval o opaku.

 

„Myslíš, že máme šancu to vyhrať?“ nedala Harrymu pokoj téma čo

 

načal. „Ak aj nevyhráme tak sa aspoň zabavíme.“ Uzavrel tému

 

Albus. ( Keď v texte nájdete mená Labka a Hun myslím tým Harryho

 

a Albusa. J) Už v treťom ročníku dočítali poslednú knihu z ich

 

knižnice, neverbálne kúzla im nerobili problém už na začiatku

 

štvrtáku, oklumenciu zvládali bravúrne, už si dokázali ubrániť myseľ

 

jeden pred druhým celé hodiny a tento rok chceli začať

 

experimentovať s kúzlením bez prútika, Harryho premeny na zviera

 

už boli úplne bezbolestné, premieňal sa na Nundu no jeho dych nemal

 

takmer žiaden účinok, podarilo sa mu síce uspať kentaura ktorého

 

stretol v lese no smrteľný účinok nemal. (Kto nevie čo je Nundu,

 

pozrite si čarovné zvery a ich výskyt str. 59) O jeho zvieracej podobe

 

však Albus nevedel. Keď bol Harry zbalený, Albus mu pomohol

 

zniesť kufor dolu. Tam sa rozlúčil s priateľmi z baru a dohodol sa, že

 

budúce letné prázdniny nastúpi opäť do práce. „Toto ťahať nemusíš.“

 

Povedal prívetivo pán Dumbledore, mávol prútikom a Harryho kufor

 

zmizol. Harry aj Albus už toto kúzlo zvládali tak ich to niako

 

neohúrilo. Ešte pôjdeme do mesta. Musím si tam niečo zariadiť.“

 

Oznámila chalanom pani Dumbledorová. V Londýne strávili ešte tri

 

hodiny a potom sa pomocou prenášadla dostali do sídla slávneho

 

a starého rodu Dumbledorovcov. Keďže tam Harry už pár krát bol

 

nemuseli mu ukazovať kde čo je. Spolu s Albusom vyšli do

 

hosťovskej izby kde mal Harry už veci a sadli si na posteľ. „Neuveríš

 

čo som zistil.“ Začal Albus to čo chcel povedať Harrymu už týždeň.

 

„Tak povedz.“ Povedal Harry a čakal čo z jeho priateľa vypadne.

 

„Poznáš zákon o obmedzení čarovania mladistvých nie? Začal Albus

 

a keď Harry prikývol tak pokračoval, „Zistil som, že ministerstvo

 

dokáže zistiť len to, že niekto čaroval, no pôvodcu kúzla neodhalia.

 

Takto môžu spoľahlivo kontrolovať deti z muklovských rodín, ale

 

u čarodejníkov sa spoliehajú na dospelých, že si dohliadnu na svoje

 

deti.“ Vychrlil zo seba a oči mu svietili radosťou. Harry chvíľu

 

vstrebával informácie a nakoniec sa spýtal. „Už si to skúšal?“ Albus

 

prikývol a Harrymu sa na tvári roztiahol široký úsmev. „Takže si

 

dáme súboj myslí?“ vyzval Albusa a posadil sa do tureckého sedu.

 

Albus samozrejme prijal a urobil to isté. Harry sa začal sústreďovať

 

a netrvalo dlho aby sa medzi ním a Albusom začal vlniť vzduch pod

 

náporom mágie ktorá vznikal pri tomto tvrdom súboji. Snažili sa jeden

 

druhému dostať do mysle celé hodiny až ich prerušil hlas Albusovej

 

mamy, ktorá ich volala na večeru. Posledný týždeň prázdnin strávili

 

duelmi a pokusmi s kúzlami čo sa naučili no nestihli ich ešte

 

vyskúšať. Vďaka rozsiahlej knižnici čo bola v dome sa zdokonalili aj

 

v liečení, teraz boli schopnejší ako väčšina vyučených ošetrovateľov.

 

Harry sa po nociach vykrádal von a behal po blízkom lese v podobe

 

Nundy.

 

„Vítam vás v novom školskom roku!“ rozľahol sa veľkou sieňou hlas

 

riaditeľa po zaraďovaní. „Na začiatok by som chcel oznámiť, že vstup

 

do zakázaného lesa je prísne zakázaný, a to aj starším študentov.“

 

Povedal a pozrel prísnym pohľadom na Harryho a Albusa ktorý sa

 

tvárili, že sa ich to netýka a vymieňali si žiarivé úsmevy

 

z Bystrohlavskými siedmačkami. „Ďalej je mi cťou oznámiť, že tento

 

rok sa uskutoční súťaž o najlepšie Duo medzi siedmimi

 

čarodejníckymi školami ktoré sú najlepšie na svojom kontinente.

 

Každý účastník tejto súťaže bude uvolnený z koncoročných skúšok,

 

táto súťaž sa bude odohrávať tu, tak bolo rozhodnuté pri losovaní,

 

prihlásiť sa môžu len študenti starší ako šestnásť rokov. Teraz vás už

 

však nebudem unavovať ďalšími informáciami, všetky budú

 

vystavené na nástenke v každej klubovni. Ostáva mi už len popriať

 

vám dobrú chuť.“ Hneď ako si riaditeľ sadol na stoloch sa objavili

 

kopy jedál a študenti sa pustili do konzumácie. Len čo Albus

 

s Harrym dojedli, vypýtali si heslo do veže od terajšieho prefekta

 

a skratkami o ktorých nik nevedel sa tam dostali ako prví. Ešte sa

 

chvíľu zhovárali no potom sa rozhodli ísť spať.  

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví