Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

11. Kapitola

Vianočné prázdniny

 

Harry si na Albusa tak zvykol, že už si nevedel bez neho predstaviť

 

ani jeden deň, spolu tvorili perfektní tím. Albus s Harrym mali aj

 

najlepšie známky z prvákov a vďaka tomu, že obaja mali obrovský

 

potenciál zanechali ďaleko za sebou aj tretie ročníky, samozrejme to

 

hrali tak, že ani jeden profesor nevedel čo vlastne dokážu, terčom ich

 

vtipov boli najčastejšie slizolinčania, boli taký dobrí, že nikto netušil

 

kto je autorom všetkých tých vtipov. Bavili sa spolu každý deň na

 

niečom inom no najviac času im zabralo skúmanie hradu. Bol týždeň

 

pred odchodom na vianočné prázdniny keď sa im podaril perfektný

 

nález. „Albus poď sa pozrieť na toto.“ „Našiel si niečo?“ spýtal sa

 

Albus. „Myslím, že to je tajná chodba alebo miestnosť no neviem to

 

otvoriť.“ Harry spolu s Albusom strávili hodiny pred holou stenou

 

snažiac sa prísť na to ako sa otvára. „Už ma napadá len jediný

 

spôsob.“ Povedal Albus, prešiel k stene, špičku prútika priložil k stene

 

nad hlavou a urobil pomalí ťah až k zemi. „Lumbro alesis.“ Zašepkal

 

a odstúpil od steny. „Tak toto by ma nenapadlo,“ uznal Harry

 

a pobúchal Albusa pochvalne po pleci. O necelých desať sekúnd sa

 

ozvalo slabé puknutie, ako keď zlomíte oblátku napoly. Keď sa dvere

 

otvorili chlapcom sa odhalil výhľad na obrovskú miestnosť, okolo

 

stien boli obrovské police plné kníh a v strede stálo cvičisko kde sa

 

dali precvičovať kúzla. „Tak toto si necháme pre seba.“ Vydýchol

 

Harry. „Ako bolo to kúzlo na nastavenie hesla?“ opýtal sa Albus.

 

„Myslím, že reakticolarum.“ Odpovedal Harry a vytiahol prútik. „Ja to

 

urobím, pokús sa zatiaľ o stoličky. Mávol prútikom a vykreslil

 

pomerne zložitý obrazec vo vzduchu. Vyriekol kúzlo a otočil sa na

 

Albusa, ktorý práve spaľoval trojnohú stoličku bez operadla. „Aké

 

dáme heslo?“ spýtal sa ho. „Krvavé bludničky.“ Povedal Albus jeho

 

obľúbenú kapelu, „myslel som si, že to bude toto.“ Zasmial sa Harry

 

a doplnil heslo. „Keď sa sem budeme chcieť dostať, treba ťuknúť

 

prútikom do stredu vchodu a povedať heslo.“ Zreferoval Harry

 

a sledoval Albusa ako ničí ďalšiu nepodarenú stoličku. „Sakra ako to

 

tá Sandrellová robí.“ Úpel Albus a utrel si čelo do rukáva. „Že by

 

takto?“ povedal Harry mávol prútikom, vyslovil formulku a s nádejou

 

pozrel na jeho výtvor. „Asi nie.“ Smial sa Albus pretože sa pred ním

 

objavila stolička s tvárou ich profesorky premieňania. „No tak budeme

 

sedieť na zemi.“ Odfrkol Harry jedovato a nechal svoj výtvor

 

zmiznúť. Netrvalo dlho a podnikli svoj prví nájazd na kopu kníh čo tu

 

bola. Ani si nevšimli ako a ubehol im celí víkend. Na Vianočné

 

prázdniny sa všetci odobrali ku svojim rodinám a keďže nechcel ostať

 

Harry sám v Rokforte, zbalil si veci aj on. Pred hradom nastúpil

 

s Albusom do kočára, ktorý ich odviezol až ku vlaku. Počas cesty sa

 

perfektne zabávali, keďže ešte mohli čarovať skúšali si dáke kúzla čo

 

vyčítali v knižnici. Obaja cvičili hlavne kúzla transfigurácie, no

 

najviac sa snažili vyčarovať stoličku čo ani jednému nešlo. „Ja sa na

 

to vyseriem.“ Vrčal Harry a pomocou Evanesca odstránil ďalší

 

nepodarok. Albus na tom nebol o nič lepšie aj jeho stoličky neboli

 

funkčné, vždy im chýbala buď noha, alebo bolo operadlo z dvoch

 

strán. „Čo tak nájsť Malfoja a pohrať sa sním?“ navrhol Albus. Harry

 

prikývol, vstal zo sedačky a vydal sa hľadať s Albusom ich

 

spoločného nepriateľa. Našli ho o tri vagóny ďalej ako terorizuje

 

dákeho spolužiaka z tretieho ročníku. „Čo na ňom vyskúšame?“

 

pošepol Harry k Albusovi. „Mohli by sme začať so žraním slimákov.“

 

„OK ja ho potom odzbrojím a dáme mu rôsolové nohy.“ Uškŕňal sa

 

Harry. A tak začali robiť to na čom sa dohodli. Nechali sa trochu

 

uniesť, pretože mu ešte pozmenili oblečenie, namiesto nohavíc mal

 

len ženské ružové tangá a krvavo červenú podprsenku. „Nezdá sa ti,

 

že mu niečo v tej podprsenke chýba?“ pýtal sa Albus a snažil sa

 

rozdíchať nával smiechu čo ho práve prešiel. Harry ležal na chrbte

 

a nemohol sa nadýchnuť, híkal a oči mu slzili. „Aha už viem.“ Albus

 

urobil prútikom zložitý pohyb čo mu Harry kedysi ukázal a na

 

Malfojovej hrudi sa objavili ženské prsia. Harry ktorý už pomaly

 

vstával sa mimovoľne pozrel Malfojovým smerom. Netrvalo dlho

 

a ležal opäť na zemi v návaloch smiechu. Albus sa snažil udržať na

 

nohách no keď videl ako Malfoj uteká padol na zem aj on. Za stáleho

 

smiechu sa doplazili do svojho kupé. Ostatok cesty sa už ani nepohli,

 

len sedeli a držali sa za bruchá pretože ich od toľkého smiechu boleli.

 

Na Nástupišti sa rozlúčili a každý sa vydal svojim smerom.

 

„Ahoj Harry!“ vítala ho Jenny a silno ho objala. Len čo si odložil veci

 

vo svojej izbe prezliekol sa a zišiel do kuchyne. „Nazdar Jerry.“

 

Pozdravil svojho kamaráta a poplácal ho po pleci. „Čaves Harry.“

 

Odpovedal statný kuchár a potriasol ruku Harrymu. „Kde mám

 

začať?“ spýtal sa Harry ktorému už kuchynský ruch chýbal. „Človek

 

by povedal, že keď máš prázdniny budeš chcieť oddychovať, ale ty

 

nie.“ Smial sa Tim ktorý práve vošiel. Tiež si potriasol s Harrym

 

rukou a povedal mu čo má robiť. Prázdniny Harrymu ubehli ako voda.

 

Ani sa nenazdal a bol tu štedrý deď. Keďže sa tento deň nepracovalo,

 

zobral sa Harry na nákupy. Pobehal už celú šikmú ulicu. Keď sa

 

zastavil v cukrárni pani Dumplinkovej stretol tam Albusa. Vrúcne sa

 

sním privítal. Dlho sa rozprávali keď sa Albus spýtal Harryho. „Kde

 

máš rodičov?“ Harry zrozpačitel pretože sa priateľovi nezveril s ničím

 

z jeho súkromia. Albusa jeho inteligencia hneď osvietila a tak vedel

 

ktorá bije. „Kde vlastne bývaš Harry?“ spýtal sa opatrne aby svojho

 

kamaráta neurazil. Harry sa rýchlo pozrel na hodiny čo boli na stene

 

usmial sa na Albusa a povedal. „Už budem musieť ísť maj sa v škole

 

sa stretneme. Zaplatil za zmrzlinu a rýchlo odišiel. Albus nechápavo

 

hľadel za Harrym pretože ho takéhoto nepoznal. Vstal a začal ho

 

prenasledovať. Harry prišiel do Trojokého Veštca a zamieril si to

 

rovno do kuchyne. Vyšiel do svojej izby a začal baliť dary. Pri tom

 

rozmýšľal ako to Albusovi povie, vedel, že mu to raz bude musieť

 

povedať no nebol na to ešte pripravený, nechcel totiž stratiť svojho

 

najlepšieho priateľa pretože je chudobný a musí si sám zarábať na

 

svoje štúdium. Vedel, že Albus pochádza zo starej a vplyvnej

 

čarodejníckej rodiny. Večer poslal Laresa s darčekmi pre priateľov.

 

Ráno keď vstal našiel vedľa postele kôpku darčekov. Veľmi ho to

 

potešilo a začal ich rozbaľovať. Od Jenny dostal kopy moderného

 

oblečenia, od Jerryho ohromnú hromadu drahocenných kníh ktoré

 

majú len jediný výtlačok a od Tima zlaté náramkové hodinky čo mali

 

namiesto číslic planéty. Umyl sa, prezliekol a zišiel dole. Tam už

 

sedeli jeho priatelia pretože mali ešte tento deň voľno. „Vďaka za tie

 

náušnice Harry, sú úplne nádherné, keby mi dal niečo také starší

 

chalan hneď by som sa sním dala do kopy.“ Harry sčervenal

 

a poďakoval sa jej za pekné oblečenie. Poďakoval aj ostatným najedli

 

sa a celý deň sa bavili o Harryho zážitkoch zo školy.

 

Prišiel čas Harryho návratu do Rokfortu a tak si zobral veci a taxíkom

 

sa nechal doviesť na stanicu. Taxikár mu naložil kufor na vozík. Harry

 

mu zaplatil a odišiel na stanicu. Ešte pred bariérou stretol Albusa

 

ktorý šiel so svojimi rodičmi. „Harry, nazdar, poď sem zoznámim ťa

 

s rodičmi.“ Usmieval sa a mával na Harryho. Ten si vzdychol

 

a podišiel k rodinke. Dobrý deň pani Dumbledorová, pán

 

Dumbledore.“ Oslovil slušne starších. Albusov otec bol vyššej

 

postavy, mal hnedé vlasy ako jeho syn a hnedé oči. Už na prvý pohľad

 

to bol príjemný muž. Jeho matka bola štíhlej postavy, mala modré oči,

 

úprimný a láskavý výraz. Mamy, oci, toto je Harry Potter, môj

 

najlepší priateľ zo školy. Harry si s oboma podal ruku. „Veľmi ma

 

teší.“ Vysúkal zo seba Harry, pretože bol nervózny z pohľadu

 

Albusových rodičov. „Potter?“ spýtal sa pán Dumbledore a prezeral si

 

Harryho.

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví