Ssethové stránky
Vytajte na nových Ssethových stránkach
Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)
1. Kapitola
Harry Potter ležal vyčerpaný na posteli, po dlhej ceste ktorú musel
absolvovať, aby sa vrátil späť k svojim jediným žijúcim príbuzným.
Myslel si, že po jeho návrate bude všetko v poriadku, no ani nevedel
ako strašne sa mýlil. O tomto fakte ho však už o malú chvíľu
presvedčí jeho udýchaný strýko, ktorý sa horko ťažko dostal na
poschodie k Harryho izbe. „Ako si predstavuješ sa s nami takto
rozprávať ty malí mizerný bastard. Ty si zmyslíš, že zdrhneš a nám
sem prídu tí blázni za to nadávať tak to sa teda mýliš ty.....“ Čo chcel
Harrymu povedať k tomu sa už nedostal, pretože na Harryho posteli
zbadal preňho neznámeho mladíka, čo sa naňho pozeral s vražedným
pohľadom. „Tento tón si vyprosím.“ Povedal mladík z ničoho nič až
nebezpečne ľadovým hlasom. „K-k-k-kto s-s-s-ste?“ „Spýtal sa
Vernon vystrašene. Mladík ktorý teraz už stál mal široké plecia ostro
rezanú tvár s pár malými jazvami a bol vysoký približne meter
osemdesiat päť. Pod tričkom ktoré vypadalo ako nové (bolo nové
kúpil si ho ešte pred návratom J) sa mu jasne rysovali vypracované
svaly na rukách a dokonalé ploské brucho akým sa pýšia len
vrcholový kulturisti. Svalnaté stehná ktoré mal obopnuté kraťasami
len doplňovali jeho perfektne vyšportovanú postavu. (Predavačka z
obchodu kde si robil nákup odevu sa na ňom doslova vybláznila)
Hádam si sa ma nezľakol strýko Vernon?“ prehovoril Harry a pri tom
sa pohŕdavo usmial. P-p-p-Potter?“ spýtal sa keď sa mu konečne
aspoň trochu vrátil hlas. Harry si odfúkol z tváre dlhú ofinu a ukázal
tak svoju jazvu spolu so zelenými očami. „Bol by som rád keby si
opustil moju izbu.“ Povedal Harry ľadovým hlasom, perfektne sa totiž
zabával na strýkovom vyľakanom výraze, ktorý sa mu stále nepodarilo
zamaskovať. Strýko na to nič nepovedal len pomaly vycúval
z miestnosti. Keď bol bezpečne vonku použil Harry elfské kúzlo na to
aby zamkol dvere. Ťuk-ťuk, ozvalo sa od okna. Harry ešte nikdy
nevidel takúto sovu no aj tak jej otvoril okno aby ju vpustil dnu. Sova
preletela jeho izbou a pustila mu na posteľ dopis s úradnou pečaťou.
Ani sa nezdržala a okamžite odletela preč. Chvíľu váhal no napokon
obálku otvoril a z nej vypadol list.
Vážený pán Potter
Dnes bolo zaznamenané kúzlo Maghio resolvo na území vášho
bydliska. Preto vás upozorňujeme, že v najbližšej dobe sa u vás
zastaví pani Mafalda Hopkirková aby prešetrila váš prečin. Podľa
§135|15 ste sa previnili použitím kúzla aj napriek tomu, že už ste boli
v minulosti obvinený z nelegálneho čarovania mladistvých.
S pozdravom
Alex Pumpkin
Vedúci oddelenia pre
zneužívanie čarov mladistvými
„A som v prdeli.“ Zastonal Harry a padol na posteľ. Vedomí si toho,
že jeho posledné kúzlo čo mal použiť bolo spomínané Maghio resolvo
uchopil svoj prútik za špičku a prinútil ho silou mysle vyvrhnúť
všetky ostatné kúzla čo použil za celé štyri roky. Keď to mal hotové
odomkol dvere práve včas aby si práve prichádzajúca pracovníčka
ministerstva nič nevšimla. Harryho teta Petúnia bola taká láskavá
a zaviedla ju rovno k Harrymu do izby. Keď Mafalda Hopkirková
vstúpila bola Petúnia už preč. Mafalda si pozrela Harryho od hlavy až
k pätám a uznanlivo prikývla. „Dobrí deň.“ Pozdravil Harry slušne
a nastavil jej stoličku aby si sadla. Mafalda ponuku využila a sadla si
hneď naproti Harrymu. „ďakujem za privítanie, takže prejdem rovno
k veci, môžete mi povedať pán Potter prečo ste porušili zákon aj keď
ste vedeli čo sa stane?“ Harry sa usmial a pokrútil hlavou. „Prepáčte,
že vás prerušujem, to kúzlo som nevyriekol ja ale môj bratanec
Dudley, on je mukel a našiel môj prútik aj s touto knihou ktorú som
nechal na stole pretože som sa učil, pochopiteľne sa nič nestalo, ani sa
nezadymilo.“ Harry vyslovil túto lož pretože ho napadol perfektný
plán. Okamžite rozprestrel svoju myseľ po dome, vyhľadal tú
Dudleyho, jeho myslenie bolo až smiešne jednoduché a tak nerobilo
Harrymu problém upraviť mu spomienky tak, aby to sedelo s jeho
verziou udalosti. Dokonca sa mu podarilo vytvoriť aj pocitov
sklamania, že sa nič nestalo. „A môže to váš bratanec potvrdiť?“
spýtala sa Mafalda pokiaľ Harry pracoval. „Pôjdem ho zavolať ak
dovolíte.“ Ponúkol Harry keď bol hotový so svojou prácou. „Buďte
tak dobrý.“ Usmiala sa pracovníčka a počkala kým Harry priviedol
vystrašene sa tváriaceho Dudleyho. „Pán Potter mi povedal, že ste sa
pokúšali čarovať s jeho prútikom.“ Spýtala sa tlsťocha s viditeľným
odporom. Dudley jej povedal presne to čo Harry chcel aby povedal
a Mafalda sa Harrymu ospravedlnila menom celého ministerstva za
krivé obvinenie. Pred odchodom ešte zmenila Dudleymu spomienky
ktoré mu vsugeroval Harry a odmiestnila sa preč. „Ha tak to sa
nepodarí hocikomu takto obalamutiť ministerstvo mágie.“
Pochvaľoval si Harry spokojne. Celý deň prežil v izbe, jedlo si
vyčaroval bez prútika takže nemusel ani schádzať na obed. Večer si
doprial vytúženú sprchu a zaľahol do postele. Celý týždeň sa tak
nepredstaviteľne nudil, že si zopakoval všetko učivo čo prešiel za celé
štyri roky a naučil sa z pamäti aj všetky kúzla čo sa učia vo vyšších ročníkov. Denno denne chodil behať a cvičiť boj s mečom.
Prišiel deň jeho narodenín a Harrymu prileteli sovy s jeho blahoželaniami.
Ako prví otvoril list ktorý predpokladal, že je od Harmiony.
Ahoj Harry
Najprv by som ti chcela poblahoželať k tvojim štrnástym narodeninám. „Ha, že štrnástim, keby tak vedela aký som skutočne starý.“ Dúfam, že sa čoskoro stretneme. Ron mi spomínal, že po teba už čoskoro prídu. Zajtra tam odchádzam aj ja už sa na teba teším
S láskou Harmiona.
K listu bol pribalený aj darček pre Harryho. Bola to veľmi stará
a obrovská bychla s bojovými a obrannými kúzlami. „Tak toto sa
zíde.“ Pousmial sa Harry a pomyslel si ako si ich pár vyskúša na
Dudleym len čo dokončí ten nezistiteľný prútik o ktorom našiel
zmienky v tej knihe čo čorkol z Rokfortu.
Ron mu napísal to v podstate to isté čo sa dozvedel od Harmiony. Od
Hagrida dostal domáce pečivo ako každý rok a od pani Weasleyovej
kopu fondánových cukríkov. „Zajtra sa dám do toho nového prútika.“
Rozhodol sa a kým išiel spať použil ešte Hagridove domáce pečivo
ako pascu na Dudleyho. „To bude fakt sranda, ako ho poznám tak ani
neskúsi čo to je a vyláme si zuby.“ Usmial sa škodoradostne.
„Áááááu!“ ozvalo sa zavčasu ráno celým domom číslo štyri. Tento
krik sa veľmi podobal kvičaniu prasaťa. Harry sa posadil a so
šťastným úsmevom skonštatoval. „Hneď sa lepšie vstáva.“ Obliekol si
čisté oblečenie a po dlhej dobe sa chystal zísť na raňajky dole aby sa
pozrel na Dudleyho nový image. Na majstrovský meč použil už dávno
maskovacie kúzlo aby ho mohol stále nosiť. Za ten čas čo strávil
u elfov si naň navykol tak, že keď bol bez neho cítil sa strašne
zraniteľný. Pripol si ho na pás a zostúpil do kuchyne. „To je tvoja vina
Potter.“ Oboril sa okamžite Vernon na Harryho. „A čo ako?“ hral
Harry perfektne rolu nevinného. „Toto!“ skríkol pre zmenu Dudley
s plačom a ukázal Harrymu vylámané zuby. „A ty si čo papal,
kamene?“ spýtal sa Harry s ťažko potlačovaným smiechom
a provokatívne šušlal, „lebo kamienky sa nepapajú.“ Dodal a vyprskol
smiechom z výrazu všetkých Dursleyovcov. „Tento krát ťa nič
nezachráni Potter!“ zreval Vernon a skočil Harrymu po krku. Ten
zareagoval tak rýchlo, že sa jeho pestúni až naľakali. Tasil meč
a pritlačil ho Strýkovi na krk. „ Byť tebou tak si dobre rozmyslím čo
spravíš.“ Precedil Harry chladne a po nedávnom smiechu nebolo ani
stopy. Mohutný mrož zbledol a okamžite ustúpil. „To je prvá rozumná
vec čo si dnes urobil.“ Provokoval mladík a zasunul meč do pošvy
ktorá okamžite zmizla aj s jej obsahom. „Teraz odídem, ale keby sem
hocikto prišiel, tak mu poviete, že som v izbe a odmietam vyjsť, je
vám to jasné?“ Keď všetci prikývli vsugeroval im ešte pre istotu, že to
tak naozaj je a odišiel. Dva dni strávil na cestách a zháňal si prísady
na prútik. Najťažšie bolo zistiť aké jadro bude potrebovať aby ho ten
prútik poslúchal, taktiež veľmi záležalo na dreve. Domov sa dostal
úplne vyčerpaný. „Mal by som sa pozrieť na premiestňovanie.“
Povedal si unavene a oblečený padol do postele kde okamžite zaspal.
Žádné komentáře