Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a Tajomstvo života (pokračovanie vojny elfov)

1. Kapitola

sľúbené pokračovanie HP a Vojna elfov

 

Harry Potter ležal vyčerpaný na posteli, po dlhej ceste ktorú musel

 

absolvovať, aby sa vrátil späť k svojim jediným žijúcim príbuzným.

 

Myslel si, že po jeho návrate bude všetko v poriadku, no ani nevedel

 

ako strašne sa mýlil. O tomto fakte ho však už o malú chvíľu

 

presvedčí jeho udýchaný strýko, ktorý sa horko ťažko dostal na

 

poschodie k Harryho izbe. „Ako si predstavuješ sa s nami takto

 

rozprávať ty malí mizerný bastard. Ty si zmyslíš, že zdrhneš a nám

 

sem prídu tí blázni za to nadávať tak to sa teda mýliš ty.....“ Čo chcel

 

Harrymu povedať k tomu sa už nedostal, pretože na Harryho posteli

 

zbadal preňho neznámeho mladíka, čo sa naňho pozeral s vražedným

 

pohľadom. „Tento tón si vyprosím.“ Povedal mladík z ničoho nič až

 

nebezpečne ľadovým hlasom. „K-k-k-kto s-s-s-ste?“ „Spýtal sa

 

Vernon vystrašene. Mladík ktorý teraz už stál mal široké plecia ostro

 

rezanú tvár s pár malými jazvami a bol vysoký približne meter

 

osemdesiat päť. Pod tričkom ktoré vypadalo ako nové (bolo nové

 

kúpil si ho ešte pred návratom J) sa mu jasne rysovali vypracované

 

svaly na rukách a dokonalé ploské brucho akým sa pýšia len

 

vrcholový kulturisti. Svalnaté stehná ktoré mal obopnuté kraťasami

 

len doplňovali jeho perfektne vyšportovanú postavu. (Predavačka z

 

obchodu kde si robil nákup odevu sa na ňom doslova vybláznila)

 

Hádam si sa ma nezľakol strýko Vernon?“ prehovoril Harry a pri tom

 

sa pohŕdavo usmial. P-p-p-Potter?“ spýtal sa keď sa mu konečne

 

aspoň trochu vrátil hlas. Harry si odfúkol z tváre dlhú ofinu a ukázal

 

tak svoju jazvu spolu so zelenými očami. „Bol by som rád keby si

 

opustil moju izbu.“ Povedal Harry ľadovým hlasom, perfektne sa totiž

 

zabával na strýkovom vyľakanom výraze, ktorý sa mu stále nepodarilo

 

zamaskovať. Strýko na to nič nepovedal len pomaly vycúval

 

z miestnosti. Keď bol bezpečne vonku použil Harry elfské kúzlo na to

 

aby zamkol dvere. Ťuk-ťuk, ozvalo sa od okna. Harry ešte nikdy

 

nevidel takúto sovu no aj tak jej otvoril okno aby ju vpustil dnu. Sova

 

preletela jeho izbou a pustila mu na posteľ dopis s úradnou pečaťou.

 

Ani sa nezdržala a okamžite odletela preč. Chvíľu váhal no napokon

 

obálku otvoril a z nej vypadol list.

 

 

Vážený pán Potter

 

Dnes bolo zaznamenané kúzlo Maghio resolvo na území vášho

 

bydliska. Preto vás upozorňujeme, že v najbližšej dobe sa u vás

 

zastaví pani Mafalda Hopkirková aby prešetrila váš prečin. Podľa

 

§135|15 ste sa previnili použitím kúzla aj napriek tomu, že už ste boli

 

v minulosti obvinený z nelegálneho čarovania mladistvých.

 

S pozdravom

                                                               Alex Pumpkin

                                                               Vedúci oddelenia pre

                                                               zneužívanie čarov mladistvými

„A som v prdeli.“ Zastonal Harry a padol na posteľ. Vedomí si toho,

 

že jeho posledné kúzlo čo mal použiť bolo spomínané Maghio resolvo

 

uchopil svoj prútik za špičku a prinútil ho silou mysle vyvrhnúť

 

všetky ostatné kúzla čo použil za celé štyri roky. Keď to mal hotové

 

odomkol dvere práve včas aby si práve prichádzajúca pracovníčka

 

ministerstva nič nevšimla. Harryho teta Petúnia bola taká láskavá

 

a zaviedla ju rovno k Harrymu do izby. Keď Mafalda Hopkirková

 

vstúpila bola Petúnia už preč. Mafalda si pozrela Harryho od hlavy až

 

k pätám a uznanlivo prikývla. „Dobrí deň.“ Pozdravil Harry slušne

 

a nastavil jej stoličku aby si sadla. Mafalda ponuku využila a sadla si

 

hneď naproti Harrymu. „ďakujem za privítanie, takže prejdem rovno

 

k veci, môžete mi povedať pán Potter prečo ste porušili zákon aj keď

 

ste vedeli čo sa stane?“ Harry sa usmial a pokrútil hlavou. „Prepáčte,

 

že vás prerušujem, to kúzlo som nevyriekol ja ale môj bratanec

 

Dudley, on je mukel a našiel môj prútik aj s touto knihou ktorú som

 

nechal na stole pretože som sa učil, pochopiteľne sa nič nestalo, ani sa

 

nezadymilo.“ Harry vyslovil túto lož pretože ho napadol perfektný

 

plán. Okamžite rozprestrel svoju myseľ po dome, vyhľadal tú

 

Dudleyho, jeho myslenie bolo až smiešne jednoduché a tak nerobilo

 

Harrymu problém upraviť mu spomienky tak, aby to sedelo s jeho

 

verziou udalosti. Dokonca sa mu podarilo vytvoriť aj pocitov

 

sklamania, že sa nič nestalo. „A môže to váš bratanec potvrdiť?“

 

spýtala sa Mafalda pokiaľ Harry pracoval. „Pôjdem ho zavolať ak

 

dovolíte.“ Ponúkol Harry keď bol hotový so svojou prácou. „Buďte

 

tak dobrý.“ Usmiala sa pracovníčka a počkala kým Harry priviedol

 

vystrašene sa tváriaceho Dudleyho. „Pán Potter mi povedal, že ste sa

 

pokúšali čarovať s jeho prútikom.“ Spýtala sa tlsťocha s viditeľným

 

odporom. Dudley jej povedal presne to čo Harry chcel aby povedal

 

a Mafalda sa Harrymu ospravedlnila menom celého ministerstva za

 

krivé obvinenie. Pred odchodom ešte zmenila Dudleymu spomienky

 

ktoré mu vsugeroval Harry a odmiestnila sa preč. „Ha tak to sa

 

nepodarí hocikomu takto obalamutiť ministerstvo mágie.“

 

Pochvaľoval si Harry spokojne. Celý deň prežil v izbe, jedlo si

 

vyčaroval bez prútika takže nemusel ani schádzať na obed. Večer si

 

doprial vytúženú sprchu a zaľahol do postele. Celý týždeň sa tak

 

nepredstaviteľne nudil, že si zopakoval všetko učivo čo prešiel za celé

 

štyri roky a naučil sa z pamäti aj všetky kúzla čo sa učia vo vyšších ročníkov. Denno denne chodil behať a cvičiť boj s mečom.

 

 Prišiel deň jeho narodenín a Harrymu prileteli sovy s jeho blahoželaniami.

 

Ako prví otvoril list ktorý predpokladal, že je od Harmiony.

 

Ahoj Harry

Najprv by som ti chcela poblahoželať k tvojim štrnástym narodeninám. „Ha, že štrnástim, keby tak vedela aký som skutočne starý.“ Dúfam, že sa čoskoro stretneme. Ron mi spomínal, že po teba už čoskoro prídu. Zajtra tam odchádzam aj ja už sa na teba teším

S láskou Harmiona.

 

K listu bol pribalený aj darček pre Harryho. Bola to veľmi stará

 

a obrovská bychla s bojovými a obrannými kúzlami. „Tak toto sa

 

 

 

zíde.“ Pousmial sa Harry a pomyslel si ako si ich pár vyskúša na

 

Dudleym len čo dokončí ten nezistiteľný prútik o ktorom našiel

 

zmienky v tej knihe čo čorkol z Rokfortu.

 

Ron mu napísal to v podstate to isté čo sa dozvedel od Harmiony. Od

 

Hagrida dostal domáce pečivo ako každý rok a od pani Weasleyovej

 

kopu fondánových cukríkov. „Zajtra sa dám do toho nového prútika.“

 

Rozhodol sa a kým išiel spať použil ešte Hagridove domáce pečivo

 

ako pascu na Dudleyho. „To bude fakt sranda, ako ho poznám tak ani

 

neskúsi čo to je a vyláme si zuby.“ Usmial sa škodoradostne.

 

„Áááááu!“ ozvalo sa zavčasu ráno celým domom číslo štyri. Tento

 

krik sa veľmi podobal kvičaniu prasaťa. Harry sa posadil a so

 

šťastným úsmevom skonštatoval. „Hneď sa lepšie vstáva.“ Obliekol si

 

čisté oblečenie a po dlhej dobe sa chystal zísť na raňajky dole aby sa

 

pozrel na Dudleyho nový image. Na majstrovský meč použil už dávno

 

maskovacie kúzlo aby ho mohol stále nosiť. Za ten čas čo strávil

 

u elfov si naň navykol tak, že keď bol bez neho cítil sa strašne

 

zraniteľný. Pripol si ho na pás a zostúpil do kuchyne. „To je tvoja vina

 

Potter.“ Oboril sa okamžite Vernon na Harryho. „A čo ako?“ hral

 

Harry perfektne rolu nevinného. „Toto!“ skríkol pre zmenu Dudley

 

s plačom a ukázal Harrymu vylámané zuby. „A ty si čo papal,

 

kamene?“ spýtal sa Harry s ťažko potlačovaným smiechom

 

a provokatívne šušlal, „lebo kamienky sa nepapajú.“ Dodal a vyprskol

 

smiechom z výrazu všetkých Dursleyovcov. „Tento krát ťa nič

 

nezachráni Potter!“ zreval Vernon a skočil Harrymu po krku. Ten

 

zareagoval tak rýchlo, že sa jeho pestúni až naľakali. Tasil meč

 

a pritlačil ho Strýkovi na krk. „ Byť tebou tak si dobre rozmyslím čo

 

spravíš.“ Precedil Harry chladne a po nedávnom smiechu nebolo ani

 

stopy. Mohutný mrož zbledol a okamžite ustúpil. „To je prvá rozumná

 

vec čo si dnes urobil.“ Provokoval mladík a zasunul meč do pošvy

 

ktorá okamžite zmizla aj s jej obsahom. „Teraz odídem, ale keby sem

 

hocikto prišiel, tak mu poviete, že som v izbe a odmietam vyjsť, je

 

vám to jasné?“ Keď všetci prikývli vsugeroval im ešte pre istotu, že to

 

tak naozaj je a odišiel. Dva dni strávil na cestách a zháňal si prísady

 

na prútik. Najťažšie bolo zistiť aké jadro bude potrebovať aby ho ten

 

prútik poslúchal, taktiež veľmi záležalo na dreve. Domov sa dostal

 

úplne vyčerpaný. „Mal by som sa pozrieť na premiestňovanie.“

 

Povedal si unavene a oblečený padol do postele kde okamžite zaspal.     

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví