Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

9. Zaujímavé odhalenie a prehra

stratil som chuť robiť odseky už na to akosi nemám nervy, nedarí sa mi to oddeliť na správnych miestach a už sa mi vážne nechce

V učebni strávil ešte chvíľu kým ju uviedol do pôvodného stavu aj s prachom a pokračoval v skúmaní. Našiel ešte starú učebňu transfiguráciu kde učila samotná Bystrohlavová, našiel aj učebňu Richarda Chrabromila, tam zistil, že slávny chrabromil učil boj s mečom a rituály. Po návšteve učebne Byfľomorovej si myslel, že už viac tried po zakladateľoch nenájde, no zistil, že sa zmýlil, našiel ešte jednu učebňu, tá však bola zatvorená pre Harryho neznámymi kúzlami, nedokázal sa dnu dostať ani nasilu a to búracích a raziacich kúziel poznal hromady. Dvere odolávali aj pod jeho najmocnejšími kúzlami, pár krát sa stalo, že sa kúzlo od dverí odrazilo a Harry musel urobiť dáky akrobatický kúsok aby sa mu vyhol. Keď po dlhej dobe usúdil, že sa dnu asi nedostane tak sa sklamane otočil a zamieril do klubovne. Posledné dni prázdnin cvičil najtvrdšie ako vládal, pretože nechcel nič nechať na náhodu. Spolu so žiakmi Rokfortu prišli hneď po prázdninách aj účastníci majstrovstiev, a tak sa večer konala slávnostná večera. „Veľmi dobre si uvedomujem,“ začal svoj prejav Dumbledore, „že ste isto všetci hladný, preto nebudem rozprávať zbytočne dlho, všetci dobre viete, že sa uskutočnili dáke zmeny v pravidlách, pre prípad, že by niekto o tom nevedel, môže sa prísť po oslave informovať, teraz, zahajujem majstrovstvá sveta v dueloch a prajem všetkým dobrú chuť.“ Keď doznel potlesk pre riaditeľa a ministrov, ozývalo sa po sieni už len cinganie príborov. „Tak čo Harry, zohnal si už niekoho kto ťa bude učiť ako správne bojovať?“ Spýtal sa Georg, keď si Harry nakladal kurča. „Nie ešte som nikoho nehľadal, vlastne som na to úplne zabudol.“ Priznal Harry. „Tak to máš blbé, mne sa našťastie podarilo prehovoriť učiteľa obrany.“ Pochválil sa a spokojne začal jesť. Harry chvíľu sedel a premýšľal koho by oslovil, no z čarodejníckeho sveta nepoznal žiadnych dobrých kúzelníkov mimo školy, ako prvý ho napadol Dumbledore, no keďže on bol jeden z organizátorov, tak predpokladal, že nebude mať čas, učiteľ obrany tiež neprichádzal do úvahy pretože učil šampiónov každých ročníkov s výnimkou slizolinčanov, ktorých učil Snape. Snapea osloviť nechcel, pretože mal pocit, že by sa skôr zabili akoby ho Snape niečo naučil. Len si vzdychol a opustil veľkú sieň, aby sa pripravil na zajtrajší deň, pretože má byť niečo ako oťukávacie kolo, nezáležalo na tom či tam vyhrá, alebo prehrá, šlo tam len o to zistiť si taktiku súperov a zhliadnuť ako taký duel má fungovať. Zamieril priamo do Chrabromilovej učebne kde mal najviac miesta a začal sa naťahovať aby si uvolnil svaly. Vyčaroval si figurínu a začal si najprv precvičovať len pohyby, od posledného zápasu s Georgom sa dosť zlepšil a tak si myslel, že nebude až také ťažké vyhrať. Plne sústredený začal zrýchľovať pohyby až pokým nebol spokojný sám so sebou. Potom začal už aj kúzliť, nechcel sa zbytočne vyčerpávať, a tak si skúšal kúzla iba dve hodinky, keby čaroval takým tempom dve hodiny keď začínal bol by mŕtvy, ale teraz je jeho jadro už omnoho odolnejšie. Keď skončil zbehol do sprchy a zaliezol rovno do postele. Tak veľmi sa tešil, že ráno bol hore už o pol šiestej, vykonal rannú hygienu a zišiel na raňajky kde už sedeli účastníci turnaja. Ako vchádzal do veľkej siene zastavil ho dáky starší kúzelník. „Účastník turnaja?“ Spýtal sa nevrlo. Harry len nemo prikývol. „Meno?“ Nadvihol obočie onen čarodejník a vytiahol štósy papierov. „Harry Potter.“ Muž sa v nich chvíľu hrabal a nakoniec vytiahol Harryho zložku, „neverbálna trieda?“ spýtal sa ťažko skrývajúc prekvapenie. Harry opäť prikývol a zobral si od neho pásku na rameno, mal na nej Rokfortský erb a meno. „Od riaditeľa vašej školy si vyzdvihnete duelantskú rovnošatu, ktorú budete nosiť na každý zápas aj s touto páskou. Nikto iný si tú pásku nedokáže nasadiť ani keby mal v sebe všehodžús, vyhneme sa tak zbytočným podvodom.“ Vysvetlil muž Harrymu, ten prikývol nasadil si pásku a konečne zamieril k chrabromilskému stolu. Keď mal dojedené neodchádzal, pretože chcel počkať Hermionu s Ronom, keď s akonečne dostavili, všimol si, že Hermionina páska je inej farby. „To dostávajú dievčatá inú farbu?“ Spýtal sa so smiechom. „Nie, ty máš farbu vyššej skupiny, nezabúdaj, že ja som v skupine s ostatnými normálnymi štvrtákmi čo ešte nezvládajú neverbálne kúzla.“ Uzemnila Harryho Hermiona a pustila sa do raňajok. „Zohnala si, si niekoho ako doplnkového učiteľa?“ Zaujímalo Harryho. „Poprosila som profesora, čo suploval minulý rok obranu a on to zobral, bol veľmi dobrý a vypadal, že má s bojmi skúsenosti, je síce vlkolak, ale mne to nevadí.“ Odpovedala Hermiona. Harry len závistlivo vzdychol a šiel si po oblečenie. Od riaditeľa dostal čierny habit, s vyšitými plameňmi na rukách ktoré sa raz za čas pohli, „takýto habit budú mať všetci chrabromilčania ktorý sa zúčastni turnaja.“ Vysvetlil, Dumbledore Harrymu. „Pán riaditeľ?“ začal Harry opatrne. „Možno o tom viete, ale nemám nikoho kto by ma mohol doučiť a trénovať, tak som si myslel, že by ...“ Vetu však nedokončil pretože ho Dumbledore prerušil. „Bohužiaľ Harry, rád by som ťa trénoval, ale nemám na to žiaden čas, keďže som ako organizátor.“ Odpovedal Dumbledore a na očiach mu bolo vidno skutočnú ľútosť. Harry prikývol akože rozumie a dal sa na odchod. „Každopádne ak nepoznáš niekoho iného pozval som jedného môjho priateľa na predzápasy, ak by si mal záujem myslím, že by sa rád ujal tvojho tréningu, dovolím si povedať, že je na to ešte vhodnejší ako ja.“ Povedal Dumbledore, „súhlasíš s tým aby som mu o tom povedal? Ak sa mu to bude pozdávať, tak za tebou po zápase príde.“ Harry sa usmial a prikývol, nevedel prečo, ale Dumbledorovi veril. Zbehol do klubovne kde si obliekol duelnatský habit a zobral si svoj prvý prútik, s tým čo mal na mieru sa neodvážil výjsť na verejnosť, pretože by ťažko vysvetľoval odkiaľ ho má. Turnaje sa konali na metlobalovom ihrisku, ktoré bolo pre tento účel upravené, k nemu viedla cestička vyšliapaná v snehu. Na tribúnach sedelo len pár ľudí, pretože len málokoho zaujímali predzápasy kde o nič nejde. Len čo Harry vstúpil do arény kde už bola väčšina súťažiacich padol Harryho pohľad na muža, ktorý mal drevenú nohu, cez polovičku tváre sa mu ťahala hrubá jazva ktorá musela byť pamiatkou dákeho nebezpečného dobrodružstva. Chýbal mu kus nosa a k jeho odstrašujúcemu výrazu sa pridalo aj oko ktoré vypadalo ako magické pretože sledovalo všetko naokolo zatiaľ čo jeho normálne oko sledovalo Harryho. „Harry sa však tohto odpudivého muža nezľakol, pozrel mu priamo do oka vyzívavím pohľadom, muž sa uškrnul čo na jeho tvári vyvolalo hrôzostrašnú grimasu. „S tým by som sa nechcel stretnúť.“ Pomyslel si Harry keď mal toho chlapa už za sebou, neustále však cítil na chrbte jeho pohľad. Postavil sa kúsok od plošiny a čakal kedy sa to začne. Ako prvý mali súboj dvaja starší chalani. Harry ich typoval na študentov aurorskej akadémie, netušil odkiaľ sú, ale keď sa do seba pustili behal mu mráz po chrbte, vzduch v okolí ich duelu sa ohrial od vysokej koncentrácie rôznych kúziel. Obaja boli vrcholne sústredený a Harry si uvedomil, že proti takýmto oponentom sú jeho šance takmer nulové, rozdiely vo vypálených kliatbach boli sotva sekundy, a to stíhali obaja nie len útočiť, ale sa aj brániť, ani náhodou nevypadali, že by boli unavený, pri takomto tempe by Harry skolaboval sotva po piatich minútach, aj tak však bol odhodlaný ukázať čo v ňom je. Po tuhom boji vyhral študent Francúzskej univerzity, potriasol si zo svojim súperom ruku a zliezol dole, Harry sledoval ešte desať zápasov a jeho sebavedomie klesalo až príliš rýchlo, keď konečne prišiel jeho čas, pozbieral všetko svoje odhodlanie a vyšiel na pódium, snažil sa koncentrovať len na svojho protivníka ktorý vypadal na tretiaka vysokej školy, kútikom oka si všimol neznámeho muža ktorý ho sledoval pri vstupe ako sa posunul na stoličke a uprel obe oči na ich začínajúci súboj. Ešte skôr ako začali bojovať, vnikol Harry do mysle protivníka a hneď vedel, že ich zápas nepotrvá dlho, poznal sotva dve kúzla z desiatich ktoré sa naňho chystal jeho súper použiť, uklonil sa rozhodcovi a medzitým hľadal v mysli oponenta potrebné štíty, uklonil sa súperovi a len čo sa vystrel začal súboj, Harry sotva zdvihol prútik a letelo naňho kúzlo ktoré našťastie zvládol vykryť, všetci sledovali Harryho súboj, pretože ho považovali za príliš mladého a tak boli zvedavý či zvládne odraziť aspoň jedno kúzlo. V skutočnosti Harry vykryl dve kúzla a vyslal jedno svoje, potom už len postrehol veternú vlnu ktorá ho odhodila dvadsať metrov dozadu a jeho život zachránila vyčarovaná bariéra okolo celého metlobalového hryska. Cítil sa vycucaný ako po poriadnom tréningu, ešte stále nezvládal svoju techniku vniknutia do mysle a čarovania zároveň. Ozval sa potlesk ktorý patril Harrymu za to, že vydržal oveľa dlhšie ako si všetci mysleli. Harryho súper sa opovrhujúco uškrnul a zmizol niekde v šatniach. Harry sa pokúsil vstať no nepodarilo sa mu to, kúzlo čo ho trafilo ho asi ochromilo inak si to vysvetliť nevedel, nech sa snažil ako chcel, nemohol vstať a ani hýbať rukami, vždy keď oslovil dákeho okoloidúceho súťažiaceho, len sa naňho povýšenecky uškrnuli a nechali ho ležať. „Nemal si sa zapájať do súťaží na ktoré nemáš,“ smial sa mu statný Rus lámanou angličtinou. Hneď na to sa otočil a chcel odísť, daj si so mnou duel tu a teraz mimo súťaž.“ Zasyčal Harry jedovato, „prečo by som mal mať súboj s tebou šteňa? Zoškrabovali by ťa zo stien celého hradu.“ Vysmial Rus Harryho a tým ho vytočil ešte viac, „bojíš sa ty kretén.“ Zreval Harry čím Rusa vytočil, ten mávol prútikom a Harryho oslobodil. „Ja sa s tebou hrať nebudem, rovno ťa roztrhám na malé kúsky.“ Vyhrážal sa a počkal kým Harry tasí, „na tri, raz dva, tri.“ Odpočítal ich duel zahraničný kúzelník a prudko zamával prútikom, Harry sa ešte ani nestihol nabúrať do jeho mysle a tak sa prudko otočil aby sa kliatbe vyhol, hneď ako stál pevne na mieste vnikol mu do mysle a rýchlo sa pokúšal brániť návalu kliatob, Harry odrazil sotva de no to už naňho letela kliatba diablov oheň, Harry zbledol no musel reagovať aby si ubránil život, čo najrýchlejšie sa pokúsil vyčarovať nebeský oheň, neverbálne to ešte neskúšal, takže si nebol istý či prežije, našťastie sa mu kúzlo podarilo a proti divým pekelným tvorom ktorý sa rysovali v ohni nepriateľa sa vrhli anjeli s tasenými mečmi. Keď sa vlny zrazili na moment ostali na mieste, Harry vedel, že ak sa chce zachrániť bude musieť byť mocnejší ako protivník a tak do kúzla vložil všetku silu čo sa odvážil uvolniť, Chvíľu to vypadalo, že ani jeden z nich nemá žiadnu prevahu no to spôsobilo iba oponentove ohromenie, že také kúzlo zvládol zasran čo má štrnásť rokov, hneď sa však spamätal a odpor mladého Angličana zničil na prach, Harry sa posledným kúzlom tak vyčerpal, že už nebol schopný nič urobiť a tak sa len díval ako sa naňho valí kliatba ktorú zaručene neprežije.

Poslední komentáře
07.01.2009 10:04:16: Skvělá povídka, Harrho kousky jsou úžasné. Už se těším až se mu konečně podaří otevřít páté dveře a ...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví