Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

8. Klasifikácia je za nami

„Si kamarát Harry, ale tento zápas prehráš.“ Povedal George a na profesorkine gesto zaútočil.

 

 

         Harry nestihol urobiť ani jeden pohyb a už naňho leteli tri kúzla, hodil sa o zem a rýchlo sa prekotúľal, síce ho škrablo širokoplošné kúzlo, ale nespôsobilo mu našťastie žiadne zranenie,

 

 Harry opätoval útok zo zeme, vypáli mraziace kúzlo, za ním ohnivé no namiesto tretieho kúzla premenil stoličku na leva ktorý sa pustil na Georga, Georg, mávol prútikom a lev sa ocitol v klietke, zatiaľ čo sa bavil so zvieraťom Harry vstal a vyslal ďalšie štyri kúzla čo sa naučil mimo školských osnov.

 

 Georg však dokázal prvé dve zastaviť a ďalším sa vyhol, Harry zaútočil na jeho myseľ a prenikol do nej. George, páli kúzla tak rýchlo, že ich Harry stíhal len tak, tak blokovať a rušiť, na tento duel sa prišiel pozrieť aj samotný Dumbledore,

 

 George mal aj napriek Harryho taktike jasnú prevahu, mal väčšie skúsenosti s neverbálnym kúzlením a patrične ich využíval, jeho jadro sa očividne stíhalo v pohode regenerovať, zatiaľ čo to Harryho pociťovalo stále väčší a väčší úbytok, profesori čo ten súboj sledovali už aj tak, žasli, že Harry tie kúzla zvláda a ešte stále stojí na nohách.

 

 George sa rozhodol, že zariskuje a vsadil na mocnejšie kúzla, vedel, že s nimi moc dlho nevydrží, ale rovnako vedel, že Harry ich už nezvládne vykryť, vyslal na Harryho mätúce kúzlo, ktoré presahuje úroveň OVCÍ (MLOKOV).

 

 Nohy sa mu roztriasli no stále sledoval čo Harry urobí, Harry vedel čo naňho Georg poslal no uhnúť sa nestihol, sotva zrušil posledné kúzlo už sa musel potýkať s touto kliatbou, už bola len kúsok od neho a tak bleskovo vyčaroval štít. Ten sa pred ním roztiahol na poslednú chvíľu tmavohnedé kúzlo sa rozrazilo o Harryho štít tak,

 

 ako sa voda rozráža keď narazí na kameň. To však Harryho pomerne dosť vyčerpalo, ten duel bol dosť dlhý a používali pritom obaja pomerne ťažké kúzla, sám pri tréningoch používal len jednoduché kúzla ako Expelliarmus a to sa na ňom teraz podpísalo, len čo kúzlo odrazil, štít zmizol a Harry padol vyčerpane na kolena.

 

 „Nevzdám sa,“ zachrčal unavene a opäť zdvihol prútik, to už však zasiahla profesorka McGonagalová. „Duel sa skončil, víťazom je Georg Weasley, no postupuje do majstrovstiev aj s pánom Harrym Potterom pretože skončili s rovnakým počtom víťazstiev a prehier.“

 

K Harrymu prišla ošetrovateľka a naliala do Harryho elixíri aby ho dala dohromady, to isté zopakovala aj pri Georgovi, ktorý bol tiež dosť vyčerpaný. K Harrymu hneď prišla Hermiona, podoprela ho a zamierila s ním k stoličke čo bola najbližšie, Harry to samozrejme hneď využil a pekne sa do nej zavesil, chytil ju za zadok akože nechtiac a jemne pohladkal, „varovala som ťa.“

 

 Prehodila Hermiona len tak mimochodom a premenila mu ruku na kus dreva. „Hermi toto mi predsa nemôžeš urobiť, vieš, že si to sám teraz nedokážem odčarovať.“ Zaskučal Harry. Hermiona sa však len usmiala. „Aspoň z toho budeš mať ponaučenie.“

 

 Harry opäť zaskučal, chcel si postrapatiť vlasy no namiesto toho si skoro vypichol oko. „Ja to môžem jebať!“ Zreval a všetci sa naňho otočili. Akosi totiž pozabudol, že sa práve nachádza v plnej veľkej sieni. McGonagalová k nemu okamžite zamierila s nebezpečný výrazom.

 

„Ajaj,“ povedal si pre seba a najrýchlejšie ako mohol sa dal na útek. Rozrážal si cestu davom priamo k východu, len čo tam došiel zmizol v prvej tajnej chodbe ktorá sa mu naskytla. Keď prišiel večer a bol už odpočatý, zamával prútikom a pokúsil sa premeniť si ruku späť, nevýhoda však bola, že bol zvyknutý čarovať len pravačkou a tak sa nemohol trafiť.

 

 Keď sa mu to konečne podarilo zamieril do postele, kde zaspal s predsavzatím, že až do začiatku turnaja bude cvičiť aby už neprehral. Počas Vianoc bolo na hrade len pár žiakov, pretože väčšina hneď po kvalifikácii odišla domov.

 

 Harry mal aspoň dostatok času na to aby cvičil, denno denne, chodieval do starej učebne kde začínal postupne používať viac zložité kúzla tak aby sa nevyčerpal, zároveň trénoval aj vnikanie do cudzej mysle tak aby sa nespomalil a mohol bojovať.

 

 Po škole sa odohrávalo veľmi veľa duelov, bez dozoru profesorov a tak sa stávalo, že bol pravidelne na ošetrovni zatvorený aspoň jeden žiak, Harry sám skúšal boje zo siedmakmi, ktorý ho však väčšinou zložili behom pár chvíľ, najčastejšie si dával duely s Cedricom Digorim, bol to jeden z najlepších duelantov na škole a Harry si tam mohol nacvičiť boje proti silnejším.

 

 „Že sa na to nevykašleš Harry, zase ťa skoro prizabil.“ Čudoval sa Ron keď navštívil celého oviazaného Harryho na ošetrovni. „Keby si nebol hlupák mohol si nastúpiť vo verbálnej triede a tam to vyhrať.“ Keby som chcel vyhrať ľahko tak to urobím, ale ja som chcel výzvu a toto výzva je.“

 

 „Podľa teba je výzva postaviť sa proti silnejším a nechať sa tam rozkúskovať Harry?“ Zapojila sa do debaty aj Hermiona,

 

 „počula som, že upravili pravidlá a neverbálnu skupinu zliali dohromady, takže nebudeš stáť len proti šiestakom a siedmakom, ktorý sú na teba tiež prisilný, ale postavia ťa aj proti študentom vysokých škôl, o ktorých musím podotknúť, že už sú plne kvalifikovaný kúzelníci s magickým jadrom plne rozvinutým.“ Zahlásila Hermiona a Harry viditeľne pobledol.

 

 „Zabudla si mu povedať, že každý súťažiaci si môže vybrať niekoho, kto ho zaučí do duelov aby mal šancu proti silnejším a hlavne skúsenejším.“ Doplnil Ron. „A to odkiaľ viete?“ Spýtal sa Harry. „Oznámil to riaditeľ tesne po tom, ako si utiekol pred McGonagalovou.“ Oznámila mu Hermiona.

 

 Harry si poležal na ošetrovni ešte dva dni, hneď ako odišiel začal trénovať, a ešte v ten večer sa tam vrátil na pokraji síl a známkami ďalšieho prehratého duelu. „POTTER!“ zvreskla madam Pomfreyová len čo ho zbadala, „vy si myslíte, že nemám na práci nič iné iba vás ošetrovať?“

 

 Harry len mykol plecami a zvalil sa na najbližšiu posteľ, ošetrovateľka mávla prútikom a na nej sa objavila menovka Harry James Potter. „Toto bude odteraz vaša súkromná posteľ.“ Zahlásila a odbehla po elixíri.

 

 Len čo sa Harry cítil lepšie potichu vstal a odišiel, bol sotva nakonci chodby keď začul krik, „POTTER!“ Pridal do kroku a utekal do klubovne, po ceste odbočil do chodby ktorú tam predtým nikdy nevidel a utekal ďalej, postupne spomaľoval a začal sa rozhliadať,

 

 šiel totiž po pomerne širokej chodbe, ktorá nebola vôbec udržiavaná, na zemi bola hrubá pokrievka prachu a na stenách žiadne obrazy, raz za čas nakukol do prázdnych miestností, no vo všetkých bolo to isté, mnoho nebezpečného čarovného hmyzu a veľký neporiadok, zastavil sa pred jednými veľkými a ťažkými dverami nad ktorými bolo starým a olúpeným písmom napísané  hodiny čiernej mágie.

 

 Harry sa odhodlal a opatrne zatlačil na dvere, ani sa nepohli, vytiahol prútik a skúsil pár kúziel nedostavil sa však žiaden výsledok. „Keď nie po dobrom, tak po zlom.“ Povedal si a útočným kúzlom dvere rozrazil.

 

 Ocitol sa vo veľkej učebni, bola plná starých lavíc na ktorých sa váľali kúdole prachu, tabuľa bola zotretá a vypadalo to, že si dal niekto poriadne záležať na tom aby zahladil stopy, na jednej zo stien boli čierne fľaky od dymu,

 

 Harry ihneď zistil, že je to pozostatok Diablovho ohňa, poukazoval na to fakt, že z dymu boli vytvorené akoby tiene tvorov, ktoré sú pre toto kúzlo charakteristické. Prešiel ku katedre a postupne začal nakukovať do šuflíkov, bol pri tom obozretný, pretože nevedel, čo naňho môže vyskočiť.

 

 Po odstránení prízraku ktorý sa ho pokúsil zabiť narazil na starú učebnicu, čierna mágia pre pokročilých a postupy obrany proti najtemnejším praktikám. Harry si fascinovane prehliadol starú knihu, „musí mať minimálne tisíc deväťsto rokov, pretože čierna mágia sa na hrade prestala vyučovať hneď po odchode Slizolina.“

 

 Uvedomil si Harry a ošetril knihu kúzlami ktoré sa naučil od knihovníčky keď s ňou trávil tresty a musel upratovať knižnicu. Hneď potom knihu zmenšil a odložil si ju do vrecka. Preskúmal celú učebňu čo najpodrobnejšie, našiel tam pár zachovaných kostier temných tvorov, ktoré už neexistovali a pár takých čo stále žili, ale boli príliš nebezpečné, táto učebňa ho fascinovala, našiel tam hromadu vecí.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví