Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

7. Kolotoč sa rozbieha

 Trvalo mu sotva deväť hodín neustáleho skúšania a premenil zápalku na špendlík. Ďalšie štyri dni pokračoval len v skúšaní ďalších a ďalších kúzel neverbálne. Postupne tomu prišiel na kobylku a zvyšoval tak rýchlosť a presnosť svojich kúziel. Jeho magické jadro si zvyklo na veľký úbytok sily a tak sa začalo rýchlejšie regenerovať.

 

 Posledný deň pred prázdninami sa Harry odhodlal a šiel navštíviť riaditeľa. Zastavil sa pred chrličom a uvažoval nad heslom, vymenoval snáď všetky sladkosti no nič nezaberalo. „Citrónový drops?“ skúsil naposledy a chrlič konečne odskočil. Harry radostne podskočil a nechal sa vyviesť hore k dverám do riaditeľne.

 

 Trochu neisto zdvihol ruku a zaklopal. „Vstúpte,“ ozval sa z vnútra starý hlas riaditeľa. Harry teda otvoril dvere a vošiel. Dumbledore sa veselo usmial, „tak čo si vyviedol tentokrát?“ Spýtal sa a pokynul Harrymu na voľnú stoličku.

 

 „Tentokrát som nevyviedol nič, prišiel som za vami pretože potrebujem pomôcť s vecou, s ktorou mi nepomôže nik iný lepšie ako vy.“ Povedal Harry priamo. „Budem hádať, týka sa to turnaja duelantov?“ „Áno aj nie,“ poznamenal Harry, „vlastne ide o to, že sa chcem naučiť neverbálne čarovať.“ „Ale s tým ti môže pomôcť profesor Flitvic.“

 

 „Nesprávne som sa vyjadril chcem sa naučiť používať neverbálne bojové a obranné kúzla.“ Opravil sa Harry a riaditeľovi svitlo. „Viem, že čarovanie zvládaš, videl som ťa pri tvojich prvých pokusoch v učebni transfigurácie, neviem však ako si na tom s transfiguráciou, na našej škole učí neverbálne kúzlenie vždy profesor daného oboru, v jednotlivých oboroch nieje veľký rozdiel, ale dáky tam predsa len je.“ Začal Dumbledore.

 

 „Napríklad transfigurácia viac vyčerpáva ako čarovanie.“ Poukázal Harry čím vyvolal na riaditeľovej tvári úsmev. „Neverbálne kúzla učíme až v šiestom ročníku, pričom na každý odbor máme odborníka, myslím, že keby si požiadal profesora Kovalskyho tak ti pomôže, ja však viem, že pred kvalifikáciou na turnaj má veľa práce s ostatnými študentmi takže tvoju žiadosť o pomoc neodmietnem.“

 

 Povedal Dumbledore a vyvolal tak na Harryho tvári široký úsmev. „Vopred ti hovorím, že ťa nebudem učiť žiadne kúzla, len ti ukážem ako kúzla ktoré už vieš používať neverbálne.“ Vysvetlil ešte Dumbledore a vstal.

 

„Myslím, že na našu výuku, bude najvhodnejšia stará učebňa obrany proti čiernej mágii.“ Harry ho bez slova nasledoval a ani nedýchal od napätia. Po pol hodine chôdze konečne dorazili na miesto. „Teraz od teba chcem Harry, aby si to tu upratal pomocou neverbálnych kúziel.“ Požiadal riaditeľ Harryho.

 

 Harry sa síce čudoval čo má spoločné boj s upratovaním no poslúchol, sústredil sa a začal mávať prútikom, šlo mu to omnoho rýchlejšie akoby mal vyslovovať každé zaklínadlo, keď bol po chvíli hotový pozrel sa s očakávaním na riaditeľa.

 

 „Veľmi dobre, vypadá to, že naozaj poctivo cvyčievaš. Pohyby prútiku máš dobré, len trošku preháňaš s mávaním, ak skrátiš pohyb o polovičku, zrýchliš tým útok alebo obranu, neverbálne kúzlenie je veľmi náročné, pretože si vyžaduje myseľ zžitú s kúzlením, ďalej musíš mať veľmi odolné jadro, aby bolo schopné sa obnovovať čo najrýchlejšie, predpokladám, že tvoje jadro je vo vynikajúcom stave, pretože už len to upratovanie by unavilo bežného štvrtáka.“

 

 Harry trošku sčervenel pretože si uvedomil, že mu riaditeľ lichotí. „Teraz chcem aby si robil presne to čo ti poviem.“

 

 Začal Dumbledore hlbokým a ukľudňujúcim hlasom. Vyprázdni si myseľ a sústreď sa iba na kúzlo ktoré chceš vyčarovať, v našom prípade je to Expelliarmus, sústreď sa naň, mysli na účinok, musíš prinútiť kúzlo výsť, je to v podstate ako pri transfigurácii, mávni prútikom, pozor na správny pohyb, nesmieš prehnať gesto a nesmieš ho ani skrátiť.“

 

 Hovoril stále Dumbledore a Harry ho na slovo poslúchal, sústredil sa najlepšie ako vedel len na jedinú vec, „Expelliarmus“ vyslovil v duchu a rýchlo mávol prútikom, na jeho prekvapenie mu kúzlo vyšlo na prvý krát.

 

 „Vidíš,“ hovoril spokojne Dumbledore, „moc sa to od čarovania a transfigurácie nelíši, je to skoro to isté, no v tomto prípade musíš naozaj chcieť vyhrať, alebo prežiť, môžeš byť zranený akokoľvek, pokiaľ je tvoja myseľ a jadro v poriadku môžeš bojovať aj keby si prišiel o nohu.“ Harry nadšene zvýskol a začal striedať kúzla, šlo mu to sťažka a pomaly, myslel si, že bude čarovať ohromnou rýchlosťou no v skutočnosti bol len o niečo málo rýchlejší akoby kúzlo vyslovil.

 

 Dumbledore sa s ním po polhodine rozlúčil, pred tým než odišiel mu však vysvetlil ako sa brániť. Harry strávil v učebni mnoho hodín a skúšal všetky možné kúzla no šlo mu len pár, bol z toho dosť sklamaný, ale rozhodol sa, že si všetko nacvičí zajtra aby bo na kvalifikácii dosť dobrý.

 

 Hneď ako vstal a urobil si rannú hygienu, zamieril do starej učebne obrany kde začal opäť cvičiť, doslova drel aby dosiahol zdarný výsledok, skúšal stále dokola jednoduchšie kúzla aby si zvykol udržať myseľ sústredenú, úplne sa do kúzlenia pohrúžil, pomaličky, ale isto začal získavať istotu v pohyboch prútikom, postupne začal zvyšovať obtiažnosť kúziel, čo sa podpísalo na jeho únave

 

, bolo sotva pol dvanástej na obed a on už vôbec nevládal, prútik mu začal  opäť uskakovať z ruky a tak už vedel, že je na hranici, vďačný, že si to v učebni predošlý deň upratal, sa vystrel na podlahu, zavrel oči a oddychoval. Ležal celú pol hodinu, mal zatvorené oči a nevnímal okolie.

 

 Jeho jediným cieľom bolo čo najskôr nabrať silu aby mohol pokračovať. Keď vstal, cítil sa už o trochu lepšie no stále nebol oddýchnutý tak aby si trúfol čarovať, rozhodol sa preto, že skočí na obed aby doplnil aj fyzickú silu, ako prechádzal hradom, všetci sa za ním otáčali, no Harry im nevenoval pozornosť.

 

 „Nezdá sa ti Harry, že to trochu preháňaš?“ Ozval sa starecký hlas vedľa Harry už vo vstupnej sieni. Harry sa nechápavo otočil na riaditeľa. „Neviem o ničom, čo by som preháňal.“ Odpovedal Harry no hneď si uvedomil, že to tak celkom nieje pravda.

 

 „Tým, že sa budeš vyčerpávať na hranicu možností si môžeš vážne uškodiť, je pravda, že si zvykneš na veľký úbytok sily skôr, ale rovnako sa môže stať, že prestrelíš a stane sa z teba šmukel.“ Varoval riaditeľ Harryho, „musím ťa požiadať, aby hneď po obede zamieril na ošetrovňu aby ťa dala madam Pomfreyová do poriadku.“

 

 Harry prikývol na znak, že rozumie a sadol si vedľa Hermiony. „Čo sa ti stalo Harry? Vypadáš ako mŕtvola.“ Strachovala sa Hermiona čím si vyslúžila Harryho unavený úsmev. „Neboj sa Hermi, budem v poriadku, len chcem byť na turnaji v najlepšej forme.“

 

 Upokojil Harry Hermionu a pobozkal ju na líce, lačne sa pustil do obeda a nevšímal si pritom Malfoya na druhej strane siene, ktorý dával nahlas najavo, že bude šampiónom celej školy. Hneď po obede musel ísť na ošetrovňu pretože ho k tomu vyzval riaditeľ svojim pohľadom od učiteľského stola. „Preboha Potter čo ste zase robili.“

 

 Rozkríkla sa ošetrovateľka a okamžite sa chopila Harryho, naliala doňho päť rôznych elixírov, pričom sa ho snažila zapratať do postele. Harry sa ju snažil všemožne presvedčiť, že už sa cíti v poriadku no ona ho úplne ignorovala. Harry ešte ďalšiu pol hodinu vykrikoval, že mu nič nieje no z postele sa nedokázal dostať.

 

 Keď konečne kapituloval, vytiahol si prútik a znudene začal zostreľovať muchy ktoré si vyčaroval, cvičil si tým aspoň mierenie a rýchlosť kúzlenia. Keď ho prestalo baviť ničiť muchy po jednej, vyčaroval si celý roj a upiekol ho ohnivou vlnou, to však zase prepískol pretože opäť vyčerpal aj to málo energie čo mal, a k tomu jeho kúzlo nevidel nik iný ako Albus Dumbledore.

 

 „Čo si myslíš, že robíš Harry,“ povedal vážnym hlasom, Harry by bol omnoho radšej keby naňho začal riaditeľ kričať, ale nie, Dumbledore nikdy nekričí, on dokáže vyvolať výčitky svedomia aj dokonale kľudným hlasom. „Minimálne desať rokov, nechcem vidieť, ako toto kúzlo používaš, uisťujem, ťa, že ak použiješ Nebeský Oheň, na tejto škole ešte raz tak ťa nechám vylúčiť.“ Varoval Harryho Dumbledore.

 

 „Toto kúzlo zabilo aj rozumnejších kúzelníkov ako si ty, keď som ťa minule varoval pred zložitými kúzlami, vypadá to, že si ma nepochopil, alebo ignoroval.“ Harry sa nadýchol, že bude odporovať no Dumbledore pokračoval akoby presne vedel, čo chce Harry povedať, „nezáleží na tom, že to je kúzlo bielej mágie, ide o tvoje zdravie a zdravie ostatných študentov, vieš kvôli čomu bolo kúzlo nebeský oheň vymyslené?“

 

 Spýtal sa riaditeľ už prívetivejším tónom keď si všimol, že Harry ľutuje svoje činy. „Harry len trošku prikývol, pretože nechcel vyzradiť veľa. „Tak mi to povedz,“ vyzval ho riaditeľ. „Nebeský oheň, bol vymyslený neznámym kúzelníkom v časoch Rokfortskej štvorky, bolo to jediné kúzlo, ktoré dokázalo zastaviť Diablov oheň, o ktorom je známe, že ho vymyslel sám Slizolin.“ Predniesol Harry naučenú poučku.

 

 „A ja som si takmer istý, že poznáš formulku aj pre diablov oheň.“ Povedal Dumbledore, čím odhalil jedno z Harryho tajomstiev. „Musím ťa varovať Harry, zahrávaš sa s príliš nebezpečnými kúzlami, za kúzlo Diablov oheň je u nás trest dementorov bozk, to kúzlo ako iste vieš patrí do najtemnejšej mágie aká bola kedy na našom svete použitá.“

 

 Povedal ešte Dumbledore a s tichým povzdychom vstal, „dúfam, že si moje rady zoberieš k srdcu.“ Ako náhle vyšiel riaditeľ z ošetrovne, vrhla sa na Harryho madam Pomfreyová a naliala doňho ďalšie elixíri. Na ten deň bolo pre Harryho koniec trénovania, až do večere sa nesmel pohnúť z lôžka a prútik mu tiež odobrali.

 

 Dostal ho až keď mal opustiť ošetrovňu a ísť spať do klubovne. V klubovni to všetko vrelo, už na druhý deň majú začať s klasifikáciou, Harry sa samozrejme prihlásil už dávno, bolo mu jasné, že ak postúpi, pôjde do vyššej triedy, pretože zvláda neverbálne kúzla. Takto mal podstúpiť zápasy zo silnejšími protivníkmi.

 

 Teoreticky by mal mať nevýhodu v znalostiach kúzel no nikto si nebol stopercentne istý čo vlastne Harry zvláda. Prišla nedeľa a s ňou aj prvé duely, ktoré sa konali vo veľkej sieni. Zhromaždila sa tam celá škola, pretože bol každý zvedaví na súboje ktoré sa mali odohrať. Z každej fakulty mali svoje ročníky jasných favoritov, väčšina sa posmievala Harrymu pretože predpokladali, že skončí skôr ako vôbec začne, keďže sa odohrávalo viac zápasov naraz, nezabili turnajmi celí deň.

 

 Každá fakulta a každý ročník mali svojho rozhodcu, ktorý mal pridelený priestor v ktorom sa mal duel odohrávať. Harry našťastie nemal ísť medzi prvými, nervozita sa s ním pohrávala a nenechala ho kľudným, preto mal malé obavy, že nebude schopný sa dostatočne sústrediť. Sledoval tvrdé zápasy siedmakov pokiaľ neskončili.

 

 Potom nasledovali šieste ročníky neverbálna trieda, čiže aj on, sledoval prvý pár ktorý sa rozhodne nešetril Fred Weasley práve bojoval so svojim priateľom Lee Jordanom a rozhodne sa nešetrili, Harry sledoval s otvorenými ústami ako rýchlo striedajú kúzla, raz za čas sa stalo, že niektorý z nich nestihol vykryť útok no vždy sa im podarilo vstať a bojovať ďalej. Nakoniec vyhral Fred ktorému sa podarilo odstaviť Leeho mraziacim kúzlom z pokročilej obrany proti čiernej mágii.

 

 Harry už mal našťastie zvládnuté učivo až do konca siedmeho ročníku takže predpokladal, že má určitú výhodu. Ako ďalší zápas bol duel medzi Georgom Weasleym a Alicou Spinetovou, Harry si myslel, že vyhrá George, no poriadne sa zmýlil, videl ako Alica predviedla pár pohybov a George letel v bezvedomí cez celú veľkú sieň.

 

 „Ďalší zápas sa odohrá medzi pánom Harrym Potterom a slečnou Moranovou,“ Uviedla Harryho súboj profesorka McGonagalová. Harry vystúpil na voľný priestor a tasil prútik. „Takže toto je môj prvý duel.“ Povedal si napäto Harry a tasil prútik. Nevedel čo má od svojej protivníčky očakávať, uklonil sa dievčine a následne aj profesorke, ako náhle boli odpočítaný začal sa súboj,

 

 Harry sa snažil sústrediť na kúzla, chcel vyhrať čo najrýchlejšie aby sa moc nevyčerpal, Moranová sa stiahla a následne prudko mávla prútikom, toto kúzlo Harry nepoznal a tak sa radšej vyhol, sám vypálil dve kúzla rýchlo za sebou a poistil to tretím širokoplošným, keby sa pokúsila uhnúť.

 

 Ona však zamávala prútikom a posledné kúzlo zrušila za cenu, že ju druhé trafilo, Harry to rýchlo využil a rýchlim trhnutím špičky prútika jej odobral prútik. „Do ďalšieho kola postupuje pán Potter stretne sa v boji s pánom Fredom Weasleym. Harry ani neschádzal z priestoru vyhradeného na duely a počkal na Freda. Uklonili sa a vytiahli prútiky, ako náhle ich odpočítali, využil Harry možnosť prvého útoku a vyslal na Freda rovnakú salvu ako na Moranovú, zmrazovacie, ohnivé a širokoplošné kúzlo.

 

 Fred však nepostrehol to tretie kúzlo a to ho odmrštilo cez tri ďalšie súbojišťa. Harry si privolal jeho prútik a začal pociťovať miernu únavu, dva duely za sebou bez jedinej prestávky naňho bolo dosť. „Víťazom je pán Potter. Harry sa uklonil, dal Fredovy do ruky prútik a sadol si do kresla s tichým výdychom.  Sledoval dosť dlhý súboj medzi Lee Jordanom a Georgom Weasleym, tentokrát vyhral Georg čo pre Leeho znamenalo, že vypadáva.

 

 Ďalší zápas bol medzi Alicou Spinetovou a Moranovou, byli sa ako tigrice a Harry mal dojem, že by v takomto súboji dlho neobstál nakoniec však vyhrala Alica, čím nadobro vyradila z duelu Moranovú. Do predposledného kola postúpil Harry s Alicou s dvoma výhrami a žiadnou prehrou a Fred s Georgom Weasleyový s jednou výhrou a jednou prehrou.

 

Ako prvý sa do seba pustili dvojčatá Weasleyové, akoby si čítali myšlienky, vysielali jedno kúzlo za druhým a ani jeden nedokázal získať prevahu.

 

 Vlastne Harrymu vnukli perfektný plán, čo keby vnikol súperovi do mysle a zistil tak čo plánuje jeho protivník? Nakoniec sa však Georgovi podarilo svojho brata premôcť a spútal ho. „ Do finále postupuje pán George Weasley.“ Oznámila profesorka McGonagalová hrdá na to, že žiaci jej fakulty vedia tak dobre bojovať.

 

 „Pán Potter, slečna Spinetová.“ Zavolala Harryho a Alicine meno. Predstúpili pred seba a uklonili sa. Keď sa duel začal, našiel Harry vo svojom pláne veľké medzery, na to, aby mohol neverbálne kúzliť sa musel sústrediť no sústrediť sa musel aj na to aby prenikol do jej mysle.

 

 Musel si dávať poriadny pozor, aby sa vyhol jej kúzlam, prípadne zablokoval tie, čo dokázal identifikovať, nakoniec sa mu však podarilo to v čo ani nedúfal, prenikol do jej mysle atak presne vedel aké kúzla naňho Alica posiela, začal sa sústrediť najviac ako bol schopný a všetky jej kúzla rušil stále s väčšou istotou,

 

 pár učiteľov začalo zvedavo prihliadať na tento duel, Harry postupne zrýchlil natoľko, že dokázal vypáliť kúzlo aj on, tým Alicu vyviedol z koncentrácie a vyriadil ju tromi po sebe idúcimi kúzlami ktoré vyžadujú každé iný štít.

 

Zavŕšil to kúzlom ktoré jej vyhodilo zem pod nohami a ona odletela o kus dozadu. Harry jej odobral prútik a vyčerpane sa oprel o kolená. „Harry Potter postupuje do finále“, oznámila McGonagalová a ozval sa potlesk od pár profesorov, ktorý ten duel sledovali. Prišiel obed, takže mal Harry hodinu času na oddych po poslednom súboji.

 

 Počas jedla sa dozvedel, že zo štvrtého ročníku postúpila Hermiona a všetky ostatné ročníky okrem šiestych už majú svojich favoritov. „Ako posledný zápas šiestych ročníkov neverbálnej skupiny sa stretnú za chrabromil Harry Potter a Georg Weasley.“ Oznámila McGonagalová a sledovala ako sa navzájom ukláňajú.

 

„Si kamarát Harry, ale tento zápas prehráš.“ Povedal George a na profesorkine gesto zaútočil.
Poslední komentáře
09.01.2008 12:34:42: Páni, ty máš už nějaké starší povídky? No, sem s nima, jestli jsou alespoň z poloviny tak dobré, jak...
26.12.2007 00:34:26: Brutalni povidka fakt skvela, jsem rad ze pokracujes se svoji tvorbou jen bych te chtel poprosit jes...
25.12.2007 20:54:22: Jsem ráda, že jsi se rozhodl psát dál. Tvé povídky jsou senzační. Jen mě mrzí, že jsi smazal ty osta...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví