Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

5. Klamstvá a intrigy

     Dorazil tam len tesne pred zvonením, sadol si k Hermione ktorá ho prepaľovala škaredým pohľadom a naznačovala mu, že očakáva vysvetlenie, Harry len zakrútil hlavou a vtlačil jej bozk na líce za čo si vyslúžil slabé kopnutie do píšťale, „vieš čo som ti povedala o týchto tvojich pokusoch,“ zašepkala nebezpečne a Harry sa radšej začal venovať vyučovaniu.

 

 Profesor im vysvetľoval ako správne vyčarovať patronusa a proti akým tvorom funguje ako účinná ochrana, „takže teraz sa zoradíte a pojednom budete prechádzať pred prízrakom ktorý na seba zoberie podobu dementora, sústredíte sa na šťastnú spomienku a nahlas vyslovíte kúzlo Expecto Patronum, neočakávam od nikoho, že sa vám to podarí, ale máte to v osnovách tak budete aspoň teoreticky vedieť o čo ide, k tomuto kúzlu sa vrátite v siedmom ročníku kde vás ho naučím aj vykúzliť, takže nech sa páči slečna Grangerová.“

 

 Oslovil profesor Hermionu a keď stála na správnom mieste pustil prízrak von, ten sa sformoval do vysokej postavy zahalenej v čiernom plášti, jej ruky boli slizké a akoby porastané hubami, v miestnosti sa okamžite ochladilo a šťastie začalo vyprchávať, toto však pocítila iba Hermiona pretože práve ona bol pod vplyvom prízraku,

 

 trasúcou sa rukou zdvihla prútik, urobila naučený pohyb a vyslovila kúzlo, z jej prútika na prekvapenie všetkých vyšla strieborná hmla ktorá zabránila prízraku priblížiť sa k vystrašenej Hermione, profesor mávol prútikom a prinútil tak dementora zaliezť naspäť do skrine kde bol uzavretý na začiatku.

 

 „Výborne slečna Grangerová, prekonali ste moje očakávania, váš patronus síce nevyšiel úplne no bez pochyby by od vás dokázal na pár minút udržať dementora, za takúto skvelú ukážku vám dávam dvadsať bodov pre chrabromil.“ Jasal profesor a podal Hermione čokoládu, postupne prechádzali pred dementora všetci študenti až nakoniec prišiel na radu aj Harry ktorý si zatiaľ zdriemol.

 

 „Keďže pán Potter nepovažuje za potrebné dávať pri vysvetľovaní pozor tak sa musí zaobísť bez mojich rád, do toho Potter. Harry dokríval pred dementora, namieril prútik, vybavil si šťastnú spomienku a vyslovil formulku, nič sa však nestalo, nedokázal vyčarovať ani striebornú hmlu ktorú zvládla Hermiona, profesor sklamane zakrútil hlavou a poslal prízrak naspäť do skrine.

 

 Pre tých čo nedokázali vyčarovať ani hmlu nevešajte hlavu, nemusí to byť zlyhanie vašej moci, možno ste len nemali tú správnu spomienku.“ Utešoval profesor svoju triedu.

 

„Každopádne ani sebelepší čarodejník nedokáže vyčarovať dostatočne silného patrona aby odohnal stovku dementorov, myslím, že by to bolo v silách niekoho na úrovni profesora Dumbledora, takže to berte ako varovanie. Ťažko sa ubránite, desiatim dementorom len s jednoduchou hmlou.

 

 „Samozrejme sú aj iné spôsoby ako eliminovať dementorov, ale tie vás učiť nebudem pretože ich sám nezvládam, jeden z nich používajú mocný temný mágovia ako bol napríklad Tom Riddle, jednoducho ich prinútil slúžiť mu a zložitými kúzlami dosiahol, že naňho nemali vplyv. Ďalší spôsob je ich zničiť, ale tieto kúzla zvládajú len naozaj skúsený kúzelníci ktorý sa živia bojom proti čiernej mágii.“

 

 Celá trieda si robila poznámky z učiva ktoré im profesor podrobne vysvetlil a čuduj sa svete, urobil si ich aj Harry, obrana ho veľmi zaujala, doteraz sa učil čiernu a bielu mágiu, ale uvedomil si, že obrana proti čiernej mágii sú vlastne menej zložité kúzla, ktoré majú podobne dobré výsledky ako samotná biela mágia.

 

 Keď skončila hodina, presunul sa do učebne veštenia, tam si otvoril medailónik, na ktorý úplne zabudol a vytiahol si z neho knižku. Bola príliš malá na to aby sa znej dalo čítať, chvíľu ju podrobne skúmal no nenašiel nič,

 

 vyskúšal pár zväčšovacích kúziel ktoré sa naučil zo školských kníh nižších a vyšších ročníkov no žiadne nezabralo, nech sa snažil ako chcel nič mu nepomáhalo, vyskúšal aj pár kúziel transfigurácie no z nich taktiež žiadne nezabralo. Ako posledná možnosť mu napadlo kúzlo bielej mágie ktoré sa však ešte neodvážil vyskúšať.

 

 „volo animadverto quis est quoque vegrandis,“ zamumlal čím si vyslúžil Ronov pobavený úsmev, pretože si myslel, že Harry nadáva. Na Harryho prekvapenie sa stalo presne to čo potreboval, dokázal rozoznať drobné písmenka na prednej strane viazania. Vytiahol si brko a pergamen, kde si začal presne obkresľovať znaky. Nedokázal rozlúštiť ani jeden aj napriek tomu, že sa runy doučil všetky čo mali naučené do tretieho ročníka. Sotva stihol dopísať, kúzlo ktoré použil na svoj zrak pominulo.

 

 Cítil sa divne necítil fyzickú únavu, ale takú ktorú nevedel opísať, ešte v živote taký blbý pocit nemal, pocítil čudnú slabosť a celú hodinu presedel apatický voči každému. Hneď po zvonení vstal a zamieril na transfiguráciu, stále sa cítil veľmi slabý, prišlo mu zle pri srdci a do tela sa mu nahrnulo niečo ako nervozita, hneď ako dorazil do učebne sadol si do prázdnej lavice a opäť sa pohrúžil do seba.

 

 „Ste v poriadku Potter?“ Spýtala sa McGonagalová starostlivo keď sa na chlapca pozrela. Harry neodpovedal a snažil sa chytiť dych ktorého mal stále málo. Hodina sa začala a profesorka začal skúšať staré učivo, mali premeniť zviera na zlatý pohár,

 

 každému sa to podarilo bez problémov, Harry vedel, že toto kúzlo zvláda no keď siahol po prútiku stalo sa niečo čomu vôbec nerozumel, jeho prútik ho odmietol poslúchnuť a odskočil mu od ruky, McGonagalová zbystrila a sledovala Harryho pozornejšie, niečo jej na ňom nesedelo, Harry znova chňapol po prútiku a tentokrát ho pevne uchopil, trasúcou sa rukou namieril na myš ktorú mal premeniť, slabo ňou mávol a vyslovil „Veraverto,“ stalo sa však iba to, že sa s ním zatočil svet a on odpadol.

 

 Hermiona skríkla a ponáhľala sa Harrymu na pomoc, to isté samozrejme bez výkriku, urobila aj McGonagalová. „Nikto nebude nič podnikať pokiaľ sa nevrátim.“ Vyhlásila, kúzlom nadvihla Harryho a zamierila rýchlim krokom na ošetrovňu. „Popy!“ Zvolala naliehavo a položila Harryho ktorý sa začal zmietať na posteľ. Ošetrovateľka bola takmer ihneď pri nej a začala Harryho prehliadať.

 

 „Čo sa mu stalo Minerva?“ „Neviem, na hodine sme preberali starú látku chcela som aby premenil myš na pohár tak ako ostatný no najprv pred ním uskočil jeho prútik a potom keď ho konečne chytil a vyslovil kúzlo padol na zem v bezvedomí.“ Vysvetlila McGonagalová bezradne. Ošetrovateľka prikývla a doniesla pár lektvarov, „neviem odkiaľ, ale ten chlapec má dosť zranení, vypadá akoby mal dáky duel.“

 

 Naliala doňho oba elixíry, a zakrútila hlavou, viac neviem urobiť, ale mám pocit, že jeho stav niako nesúvisí s jeho zraneniami.“ Konštatovala, prešla ku krbu a zavolala riaditeľa školy. Ten sa dostavil behom pár chvíľ. „Čo sa stalo Popy?“ spýtal sa a pohľad mu padol na ležiaceho Harryho, keď mu vysvetlili jeho stav, mihol sa na riaditeľovej tvári výraz porozumenia, „kde je jeho prútik?“

 

 Spýtal sa, čím zaskočil obe ženy, McGonagalová ukázala na stolík kde ležal Harryho prútik. Dumbledore ho chytil a začal ho skúmať. „Zaujímavé,“ mrmlal si popod nos, vytiahol vlastný prútik, urobil pár pohybov a hneď mu bolo jasné, čo Harrymu je. „Myslím, že mu pomôže odvar letrikolia.“ Prehlásil.

 

 „Ale Albus, ten odvar sa používa pri magickom vyčerpaní a u nás v škole používame také metódy aby sme sa tomu vyhli už celé tisícročia.“ Oponovala ošetrovateľka no zároveň šla po elixír. „Ako je možné, že sa dostal do toho stavu, keď chcel premeniť iba myš na pohár?“ Nechápala McGonagalová, „spomeň si, že v takom stave bol už pred použitím toho kúzla. Stále mi ide na rozum iba to, aké kúzlo použil, že sa dostal do takéhoto stavu.

 

 Z jeho prútiku to nezistím, pretože ako posledné kúzlo použil to či si mu prikázala, no zároveň cítim, že to kúzlo bolo dosť mocné aby zničilo magické jadro študenta vysokej aurorskej.“ Zamával prútikom nad ležiacim Harrym a zvážnel.

 

 „Popy, máme problém, to kúzlo ešte nezrušil, len už nemal dosť sily ho udržať,“ Ošetrovateľka začala predvádzať zložité kúzla aby sa dozvedela čo za kúzlo vlastne Harry použil a Dumbledore robil to isté.

 

 „Prestaň Popy, len ho to unavuje, musím to zistiť inak.“ Zasiahol Dumbledore, pričaroval si kreslo, sadol si naň a svoj pohľad uprel na Harryho, pomaly, ale isto prekonával jeho chabé obrany mysle, vedel, že Harry bude slabí na to aby sa bránil a využil to, pátral jeho mysľou no stále sa mu neobjavovali Harryho spomienky na ktoré už mal predsa dávno naraziť, bolo by to akoby sa prechádzal po púšti,

 

 „Harry musíš mi ukázať, aké kúzlo si použil, inak umrieš.“ Vyslal svoju myšlienku do chlapcovho podvedomia, chvíľu sa nič nedialo no odrazu sa pred ním zjavil Harry ako máva prútikom a vyslovuje formulku, hneď ako sa Dumbledore dozvedel, čo Harry použil vytiahol sa z jeho mysle a zrušil ho, dosť ho prekvapovalo, že niekto v Harryho veku dokáže takéto zložité kúzlo a ešte viac sa čudoval tom, že Harry ešte žije.

 

 Ten chlapec bol jedno veľké tajomstvo, nerozumel na čo mu bolo to kúzlo keď mohol použiť dáke jednoduchšie na zväčšenie čo sa učili v škole, zaujímalo ho čo ten chlapec robí no odolal pokušeniu, vniknúť mu opäť do hlavy získať si tie informácie nasilu.

 

 Chvíľu ešte sedel pri Harryho posteli no nakoniec vstal, mávnutím prútika nechal zmiznúť kreslo a vrátil sa späť do riaditeľne. Keď sa Harry prebral vonku bola tma, stále sa cítil podivne slabí a tak sa ani nenamáhal utekať, len premýšľal čo sa vlastne stalo, po pár minútach opäť zaspal. Opäť sa zobudil, stále bola tma, ale zacítil, že v izbe nieje sám, „pán riaditeľ?“ Spýtal sa neisto.

 

 „Si veľmi bystrí Harry vieš to?“ Ozval sa pobavený hlas a z ničoho, nič sa pri Harryho posteli objavil Albus Dumbledore. „Zrejme chcete vedieť, na čo som požil to kúzlo však?“ Spýtal sa Harry s obavou v hlase. „Uhádol si na prvý pokus Harry.“ Pochválil riaditeľ a sadol si na stoličku čo bola pri posteli. „Môžete mi povedať čo sa mi vlastne stalo a prečo sa mi to stalo?“ Spýtal sa Harry pretože chcel vedieť kde urobil chybu.

 

 „Vieš Harry, u každého čarodejníka sa vyvíja jeho magické jadro vekom, keď si mladý a bez skúseností, môže sa ti stať, že sa príliš vyčerpáš použitím zložitého kúzla. Aby si ma správne pochopil, také kúzla vyčerpávajú aj starších kúzelníkov lenže tým, sa sila obnovuje omnoho rýchlejšie ako tebe, keďže ty nie si zvyknutý používať mágiu s takou záťažou.

 

 Preto záleží na skúsenostiach samotného čarodejníka. Na škole sú osnovy zostavené tak, aby sme vás nedostali do takého štádia ako si bol ty, preto sa v prvom ročníku učia jednoduché kúzla a postupom času sa pritvrdzuje a zvyšuje sa vyťaženie. Ty si zvládol tri ročníky učiva a kúziel za pár mesiacov a tak si sa značne vyčerpal, a po tomto kúsku čo si predviedol sa nečudujem, že si skončil tak ako si skončil.“

 

 Vysvetľoval trpezlivo Dumbledore a stále sledoval Harryho tvár. „Tvoje magické jadro bude už zajtra obnovené takže sa nemusíš báť, že by ti ostali dáke následky.“ „Mám to chápať tak, že keby ste použili takéto kúzlo vy, tak by ste neostali vôbec unavený tak ako ja, lebo by sa vám vaša moc stíhala dopĺňať, vďaka vašim skúsenosťam s kúzlami a cviku?“

 

 Spýtal sa Harry a všetko mu zapadlo na správne miesto. „Opäť si mi potvrdil, že si veľmi bystrí.“ Pritakal Dumbledore. „Tak ti prajem dobrú noc Harry,“ rozlúčil sa Dumbledore očividne zabudnúc na to, že chcel vedieť na čo Harry to kúzlo použil.

 

 „A keby si v budúcnosti narazil na dáke zložité kúzlo neboj sa a opýtaj sa ma, radšej ti to vysvetlím, nabudúce už by si z toho nemusel vyviaznuť.“ Harry si vydýchol, že sa mu podarilo tak perfektne zmeniť tému a zaumienil si, že začne trénovať a učiť sa poriadne mágiu aby mohol používať kúzla ktoré sa naučil a zatiaľ presahujú jeho medze.

 

 „Kúzla, čo preberáme na hodinách sú s nízkou záťažou, takže sa mi stíha jadro obnoviť, ale veď zvládam už aj piaty a časť šiesteho ročníka,“ uvedomil si, opäť ho zmohla únava a zaspal. Ráno ho zobudila ošetrovateľka s tým, že sa má obliecť a ísť na raňajky, samozrejme ho nezabudla upozorniť na to, že dnes už ospravedlnenku nemá, takže musí ísť na vyučovanie.

 

Harry najprv behom zamieril do klubovne aby si zobral veci a až potom šiel na raňajky. Pri stole sa ho Hermiona a zvedavý Ron vypytovali čo sa mu stalo a tak bol nútený im odpovedať. Po rýchlom jedle zamieril na hodinu elixírov s jeho najneobľúbenejším profesorom.

 

 „Takže Potter vy nemáte domácu úlohu?“ Spýtal sa Snape a uškrnul sa na Harry ktorý ho absolútne ignoroval a čistil si špinu za nechtami. „Strhávam chrabromilu desať bodov.“ Povedal Snape spokojne. „Ale pán profesor, Harry bol od včerajška na ošetrovni a pustili ho až dnes ráno.“ Zastal sa Ron Harryho,

 

 „Ďalších desať za to, že pán Weasley hovorí bez vyzvania, „to nieje fér,“ zasiahla Hermiona a vyslúžila tým ďalšiu stratu. „Strhávam Slizolinu sto bodov za neuveriteľnú tuposť profesora Snapea, a ďalších dvadsať za to, že si neumýva hlavu.“ Zahlásil Harry s úškrnom a v momente bola celá trieda úplne ticho, Snape zazrel na Harryho ktorý by zabíjal no nevedel čo Harrymu povedať, pretože nemal slov. „Potter vy....... vy....“ „Ja viem som jednoducho super.“

 

 Pokračoval Harry a prešiel si rukou po vlasoch. Hermiona mu pod lavicou nenápadne stlačila ruku aby prestal, ale Harry to nebral na vedomie, postavil sa a opätoval Snapeovi jeho hnusný úškľabok. „Kým Snape stihol čokoľvek povedať ozval sa zvonček ktorý ukončoval hodinu, nikto sa však ani nepohol a všetci sledovali čo sa budeš diať, „všetci okamžite vypadnite,“ zasyčal Snape a neodtrhol pri tom z Harryho pohľad, Harry sa ani nepohol a pokúšal sa zabiť Snapea pohľadom.

 

 Keď sa za posledným študentom zatvorili dvere Snape prehovoril nebezpečným hlasom. „Toto ste prehnali Potter, teraz ideme za riaditeľom a okamžite letíte zo školy.“ Vhodil do krbu prášok a plamene zozeleneli. „Prečo si myslíte, že s vami pôjdem?“ Spýtal sa Harry provokatívne, to už Snapea dožralo úplne, mávol prútikom a Harry letel priamo do krbu,

 

„Riaditeľňa,“ počul ešte vysloviť Snapea a potom vyletel z Dumbledorovho krbu. „Čomu vďačím za tvoju návštevu Harry?“ Spýtal sa usmiaty riaditeľ, „Profesor Snape ma krivo obvinil, že som ho urazil, strhol body chrabromilu za to, že som nemal úlohu a keď mu Hermiona s Ronom povedali, že som ležal na ošetrovni strhol body aj im, potom sa mi začal vyhrážať, samozrejme bez príčiny,

 

 že ma nechá vyraziť zo školy a vás má vo vrecku.“ Vysypal zo seba Harry perfektne maskujúc lži ktoré rozprával, presvedčil Dumbledora, že hovorí pravdu a tak keď Snape vyšiel z krbu nevedel čo si myslieť. Vedel, že Harry aj Snape dokážu perfektne maskovať klamstvá a tak nevedel komu veriť.

 

 „Vitaj Severus.“ Privítal učiteľa elixírov a pokynul mu aby si sadol vedľa Harryho. „Pán riaditeľ som tu kvôli Potterovi, otvorene ma urazil na hodine elixírov...“ Vysvetlil Dumbledorovi čo sa stalo a vtedy už si Dumbledore naozaj nevedel dať rady.

 

 „Nebudem to riešiť, pretože pred tým ako si prišiel mi povedal Harry jeho verziu a ja neviem ako vás rozsúdiť, každopádne trvám na tom, že sa obaja prestanete správať ako malé deti a začnete sa aspoň tolerovať, Tým myslím Harry, že prestaneš zo všetkými žartmi voči profesorovi Snapeovi,“

 

 Snape sa víťazne uškrnul, „a ty Severus prestaneš bezdôvodne strhávať body iným fakultám, už tu na teba mám viac sťažností, v prípade, že neprestaneš budem nútený ti dať výpoveď, samozrejme prestaneš psychicky týrať slabších žiakov.“

 

Tentokrát sa usmial Harry čím si vyslúžil prísny pohľad od Dumbledora. „Teraz od vás chcem aby ste si podali ruky a ospravedlnili sa.“ Prikázal Dumbledore, Harry sa zhnusene pozrel na Snapea ktorý urobil to isté, pozerali sa navzájom do očí a ani jeden sa nemal k podaniu ruky, medzi ich pohľadmi to doslova iskrilo, „to podanie rúk.“

 

 Zopakoval už nahnevaný Dumbledore. Obaja naraz zdvihli ruky a podali si ich s pevným stiskom. „Severus?“ Nadvihol Dumbledore obočie. „Ospravedlňujem sa vám, pán Potter za moje zaujaté správanie.“ Zasyčal jedovatým hlasom, no jeho tón naznačoval, že to neberie vážne.

 

 „Detto,“ odpovedal Harry a uškrnul sa keď videl ako Snape zúrivo zúžil zrejničky, Dumbledore síce chcel ospravedlnenie ale nepovedal ako a tak Harry splnil jeho žiadosť. Riaditeľ si iba vzdychol, pokrútil hlavou a oboch ich vyhodil z riaditeľne.

 

 Snape zmizol v krbe a Harry vo dverách. Od toho dňa mal so Snapeom kľud, musel sa síce poriadne krotiť no vždy sa udržal na uzde. Behom ďalších dvoch týždňov prečítal knihy čo si zohnal z knižnice, všetko voľno venoval cvičeniu magického jadra a pomocou knižnice z núdzovej miestnosti prekladal knihu, čo našiel v medailóne. Šlo mu to strašne pomaly, no s pomocou profesorky rún ktorej nahovoril, že úryvok ktorý jej dal našiel v knižnici a nevie si s ním rady.

 

 Profesorka sa moc nevypytovala, len si zobrala kus papiera a dala sa do lúštenia, vysvetlila Harrymu ako si lúštenie uľahčiť no aj ona sama s tým mala problém pretože sa tam vyskytovala hromada znakov, ktoré nepoznala.

 

 Prišla prvá novembrová sobota a s ňou aj Harryho čas, opäť sa prezliekol do plášťa bez emblému školy a tajnou chodbou zamieril von z rokfortu. Musel si dávať pozor aby ho nikto nenachytal a tak sa presúval po rokforte len tajnými chodbami.

 

 Keď vyšiel zo stromu nasadil si kapucňu a zamieril do uličky kde naposledy stretol Jarwisa. „Máš?“ Spýtal sa poctivo nacvičeným ľadovým hlasom. Jarwis prikývol, siahol do vaku a vytiahol čierne puzdro s prútikom, Harry ho obozretne vytiahol a mávol s ním, bol to on, vedel to na sto percent, „a knihy?“

 

 „Bolo to dosť drahé a pri ich zháňaní umreli dvaja moji chlapi.“ Zareagoval Jarwis okamžite, pretože chcel vytĺcť z neznámeho čarodejníka čo najviac peňazí. Harry nebol v oklumencii natoľko dobrý aby vliezol do cudzej hlavy bez povšimnutia no v predajcových očiach sa mihla lož. „Zabudol si, čo som ti povedal na začiatku?“

 

 Zasyčal Harry až z neho šiel strach, predavač sa stiahol a vyložil na smetný kôš dve knihy zabalené v hrubom plátne. „Dvesto galeónov.“ Zapýtal si Jarwis podľa neho vysokú cenu, Harry sa pod kapucňou len pousmial, v skutočnosti mali tie knihy hodnotu celého panstva a tak bez námietok vytiahol mešec, skôr ako ho však odovzdal skontroloval si za čo platí. Mávnutím nového prútika knihy zmenšil a ukryl ich v habite, zaplatil ešte pár drobných za prútik a vydal sa na odchod.

 

 Keď bol na konci uličky, varovalo ho kúzlo ktoré použil keď odtiaľto odchádzal. „Podrazil si ma?“ Spýtal sa ľadovo Jarwisa, ktorý bol odrazu vystrašený a krútil hlavou. Harry sa zvrtol a rozbehol sa do bočných uličiek, sotva zašiel za roh, primiestnil sa tam aurori a vznikla šarvátka pri zatýkaní Jarwisa, ktorý už utiecť nestihol,

 

 Harry zašepkal teleportačné kúzlo a jeho mešce sa mu okamžite vrátili späť, tak zahladil všetky stopy po ich obchode, privolal si aj údaje potrebné na výrobu prútiku a vybral sa preč. Len čo dorazil do školy cítil sa opäť vyčerpaný, opäť použil zložité kúzlo no tentokrát bolo jednorázové  a nie dlhotrvajúce, napísal si ešte úlohy zaľahol na posteľ a zaspal.

Poslední komentáře
25.12.2007 14:48:48: je to super! ale to už sem te řek na ICQ. A ted mas hrozne hezke stranky
25.12.2007 14:47:31: No nemám slov. Super povídka takle jsem se už dlouho nezasmála. Těšim se na pokráčko.smiley${1}
25.12.2007 09:59:19: No to je vážně super nápad, smeju se ještě těďsmiley${1}Chystáš brzy pokráčo?:)))
25.12.2007 08:45:03: No já se tlemil úplně... vzbudil sem tátu o dvě místnosti a silnou kamenouzeď dál. Docela mě dostal ...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví