Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

4. Pravidlá sa ma netýkajú

           Ráno vstal ako prvý a samozrejme to hneď aj využil, svojim spolubývajúcim nachystal vedľa  postele vedrá plné tlustočervov, usmial sa a zmizol na schodisku smerom do klubovne, Hermiona už sedela pri stole a čítala si dáku knihu.

 

 „To nerobíš nič iné okrem čítania?“ spýtal sa Harry neveriacky a krútil hlavou. „Vstávaj ideme skúmať hrad.“ Povedal, schytil ju za ruku a vytiahol ju na chodbu. „Ale veď už za hodinu začína vyučovanie,“ pohoršovala sa Hermi no poslušne Harryho nasledovala, môžem sa pridať?“ Ozval sa hlas dákeho ryšavého chalana zo schodov.

 

 Harry si ho podozrievavo prezrel. „Myslím, že môžeš.“ Pritakal nakoniec a natiahol k nemu ruku. „Harry Potter.“  Predstavil sa Harry, „Ron Weasley,“ uškrnul sa ryšavec, v tejto zostave sa túlali hradom celú hodinu.

 

 

 

 Ron síce šomral, že je hladný, ale keď objavili už desiatu tajnú chodbu šomranie sa zmenilo na nadšenie, Hermiona s Ronom sa od Harryho nakoniec oddelili, pretože Hermiona nechcela zmeškať hodinu a Ron raňajky.

 

 Harry pokračoval v pátraní a našiel ešte pár skratiek, jedna z nich bolo očarované zrkadlo, stačilo cezeň prejsť, myslieť na určité miesto a chcieť niečo vyviesť. Takto sa Harry dostal priamo do veľkej siene, vyšiel spoza veľkého závesu a sadol si za stôl. Ron bol veľmi prekvapený, keď našiel Harryho sedieť za stolom so zjedenou polovičkou raňajok.

 

 „Ako si to urobil?“ Zaujímal sa, a nahádzal do seba párky. „Kto vie, vie.“ Odvetil len Harry. „Zaujímalo by ma, či sa v knižnici nachádza kniha kde je Rokfort popísaný, aj so všetkými tajnými chodbami.“ Nadhodil Harry keď vstával od stola.

 

 „Ak aj je, pochybujem, že by ju nechali len tak v knižnici kde by sa k nej mohol hocikto dostať, skôr ju bude mať Dumbledore odloženú v riaditeľni.“ Odpovedal celkom logicky Ron, čím vyvolal na Harryho tvári úsmev ktorý neveštil nič dobrého.

 

 Nasledujúci týždeň trávil Harry v riaditeľni asi najviac času, stále niečo vyvádzal, a tak mal zámienku ísť pred riaditeľa a preskúmať police s jeho knihami. Najviac trestov mal od Snapea, pretože namiesto posilňovacieho elixíru uvaril cibuľovú polievku.

 

 Snape vtedy strašne zúril a chrabromil prišiel o dosť bodov. Harrymu bolo celkom jedno či ho vyhodia, bolo mu smutno za životom ktorý viedol do nástupu na Rokfort. Našiel pár ďalších tajných tunelov ktoré viedli mimo Rokfort, väčšina však bola strážená školníkom, ktorému sa stávalo až príliš veľa nehôd, jeden piatkový večer sa Harry práve vracal od riaditeľa keď stretol Filchovu mačku,

 

 stačilo pár dobre premyslených kúziel a z pani Norisovej sa stalo niečo ako pes ale úplne bez chlpov, dokonale ju oholil a zmenil jej mierne vyzáž, aj keď sa snažila utiecť, skôr ako zabehla za roh zmenil jej mraučanie na štekot.

 

 Sotva došiel pred chrabromilskú klubovňu, už ho držala McGonagalová. „Myslím, že viete pán Potter kam by ste mali ísť.“ Povedala prísne, Harry sa len pousmial, otočil sa na päte a zamieril naspäť do riaditeľne. Keď po vyzvaní vstúpil na riaditeľovej tvári sa mihol slabý úsmev.

 

 „Dnes prekonávaš všetky rekordy Harry, už si tu ôsmi krát, no tentokrát už nemám na výber, musím ti dať trest, zajtra o dvanástej pôjdeš s Hagridom do zakázaného lesa.“ Prehovoril Dumbledore a Harry radostne vyskočil. „Ďakujem pán riaditeľ, bol som tam už pár krát no s dovolením ešte ani raz, tentokrát sa tam aj zdržím, dovidenia.“

 

 Rozlúčil sa a spokojne zamieril k dverám. „A aby som nezabudol pozajtra a celý ďalší týždeň stráviš v knihovni a budeš pomáhať pani knihovníčke vytvoriť novú evidenciu pretože má dojem, že dáke knihy zmizli.“

 

 Harry trochu skrotol, ale neprotestoval, takto sa možno dostane aj do zakázanej časti, Už si odtiaľ potiahol pár kníh o čiernej mágii, a dosť ho zaujali. Keď sa konečne vrátil do klubovne začal si robiť úlohy ktoré dostal, pre Snapea mal napísať pojednávanie o mesačnom kameni no namiesto toho mu tam napísal recept na prípravu zaručene funkčného šampónu.

 

 Pre McGonagalovú urobil úlohu ešte na hodine hneď po tom ako im ju zadala, pretože to učivo mal už zvládnuté a odskúšané, na veštenie si úlohu nerobil pretože skôr ako im ju stihla profesorka dať, očaroval guľu tak aby v nej zbadala dáke obrazy a dostala pocit, že má videnie.

 

 To by samozrejme nebol Harry, aby jej tam nevložil dáke porno. Dejiny mágie mal na saláme ako to sám povedal, a z ostatných predmetov úlohy nemali. Ešte raz sa šiel presjsť po hrade, preklial výstup zo Slizolinskej klubovne a so spokojným svedomím šiel spať. Ďalší deň sa na vyučovanie nedostavil žiadny študent Slizolinu, pretože ostali všetci na ošetrovni s škaredými vredmi po celom tele.

 

 Dvojčatá Fred a George Weasleyovci, chceli Harryho tromfnúť a tak im vymenili liečivé odvari za dáke elixíry vlastnej výroby, čím spôsobili, že všetkým liečeným narástli tykadlá, alebo ďalšie končatiny.

 

 Samozrejme, že si všetci mysleli, že to urobili Fred s Georgom a tak dostali trest oni. Na to prečo sa všetci zo spomínanej fakulty ohádzali prišiel až Snape keď sa pokúsil dostať do klubovne, prekliatie padlo aj naňho, no pomerne rýchlo sa ho zbavil práve vďaka zbierke vlastných elixírov.

 

 Harry mu už dáke potiahol a vymenil ich za ofarbenú vodu, vždy ich však vrátil, pretože urobil ich rozbor aby vedel čo tam Snape pridal a čo zmenil. Vyskúšal si uvariť všetky elixíry čo mal v učebnici a keď trochu pocvičil tak sa to naučil.

 

 Konečne prišiel večer a Harry šťastný, že ide do lesa nedočkavo stál pred Hagridovími dverami a čakal ho. „No to ma podrž, si prvý študent, čo ide do lesa dobrovoľne. Aj keď je pravda, že si sa mi neraz pokúsil stratiť.“ Prihovoril sa mu Hagrid a cez plece si hodil svoju kušu a tulec šípov. „Aj tak si ma vždy chytil,“ ohradil sa Harry.

 

 „A tak to má byť.“ Dokončil veselo Hagrid, „kedy sa stavíš na čaj, mohli by sme pokecať.“ Nahodil tému Hagrid, „tento týždeň to nepôjde, mám trest v knižnici, ale možno sa aj tak zastavím.“ „Len to nie, nieže budeš utekať z hradu neskoro večer aby si za mnou prišiel.“ „Neboj sa.“ Ukľudňoval Harry Hagrida. „Teraz už radšej ticho, nikdy nieje dobré, keď robíš hluk na polovicu zakázaného lesa.“

 

 Upozornil Hagrid Harryho. „A čo vlastne ideš robiť?“ Spýtal sa pošepky Harry. „Klasická obhliadka, mám tu pár vzácnych tvorov o ktoré sa starám.“ Odpovedal Hagrid a ukončil tak ich rozhovor, Harry očarovane sledoval prostredie zakázaného lesa a napínal uši najlepšie ako mohol. Čím dlhšie išli, tým boli stromy hustejšie, všade bola tma ako v rohu a Harry mal napnuté zmysly na prasknutie.

 

 Z neďalekého kríku sa ozval šramot, Hagrid okamžite chytil kušu a namieril ju do miest odkiaľ zvuk vychádzal, Harryho pritom zatlačil aby stál za ním, Harry sa však vyšmykol a postavil sa vedľa Hagrida, obaja sledovali to miesto a čakali čo odtiaľ vylezie. Ozval sa ďalší zvuk a Hagrid vystrelil, Harry zazrel iba orliu hlavu ako sa mihla medzi stromami a potom už len počul zvuk utekajúceho zvieraťa, bez akéhokoľvek rozmýšľania sa rozbehol za ním a neposlúchal Hagridove volanie,

 

 na aby sa vrátil a tak sa Hagrid rozbehol za ním. Harry bol veľmi dobrý bežec, mal veľmi dobrú prax, pretože neraz utekal pre políciou, alebo dákym pouličným gangom, vďaka svojej veľkosti Hagrid Harryho dobehol, chytil ho za limec a zdvihol ho do výšky svojich očí. „Čo si do pekla myslíš, že robíš,“ zahučal Hagrid.

 

 „Ale no tak Hagrid, ja viem čo je to za zviera, je to Grifon, a ja som ho chcel strašne vidieť, veď s tebou by som bol v bezpečí, prosím poďme sa pozrieť, čo ak je to práve ten čo zachránil Chrabromila?“

 

 Naliehal Harry a Potešil sa Hagridovému výrazu. Harry vedel, že ten Grifon čo zachránil zakladateľa školy je už dávno mŕtvi, no Hagrid to očividne nevedel a tak sa nechal Harrym prehovoriť, „dobre teda, ale pôjdeš za mnou a ak nás niečo napadne ostaneš vzadu a necháš ma to vybaviť jasné?“

 

 Spýtal sa Hagrid, hneď ako Harry prikývol začal stopovať vyľakaného Grifona. Počas cesty vysvetľoval Harrymu ako sa dá orientovať v lese pre prípad, že by sa rozdelili a varoval ho pred miestami ktorým sa musí vyhýbať, ukázal mu čo má sledovať keď stopuje, a dokonca mu aj ukázal ako sa strieľa z kuše, počas tohto stopovania sa veľmi spriatelili, pretože Harrymu sa tiež veľmi páčili rôzne druhy tvorov.

 

 Po hodine klusu sa im podarilo Grifona nájsť, stál pri lesnom jazierku a pil. Hagrid ho očarovane sledoval a Harry tak isto. Bez toho aby sa dohodli začali obaja pomaly pristupovať, Grifon ich zavetril a zdvihol hlavu, naklonil ju na bok a sledoval ich svojim uhrančivým pohľadom, obaja trochu spomalili a Hagrid začal Harrymu vysvetľovať, všetko čo o týchto tvoroch vedel, Harry hltal každé slovo na chvíľu z neho spustili oči, a to sa im ukázalo ako veľký chyba,

 

 Grifon sekol pazúrmi po Hagridovy no cez jeho mohutný kabát neprešli, Hagrid odsunul Harryho nabok a pustil sa do boja s týmto tvorom, Harry vytiahol prútik no neútočil pretože sa bál, že by mohol trafiť Hagrida. „Hagrid, keď ti poviem odskočíš na bok, a ja ho znehybním.“ Harry nevedel či ho obor poslúchne no vyskúšal to. Hneď ako zakričal, Hagrid uhol.

 

 „Impedimenta,“ povedal Harry a na Grifona vyšľahol mohutný červený lúč svetla, tvor bolestne zreval a rozbehol sa na Harryho, „Kurva,“ zašepkal Harry a zbledol, vedel, že Hagrid nemal šancu sa k nemu dostať skôr ako Grifon a tak vypálil ešte tri rozličné kliatby no všetky Grifona len viac naštvali, „Imobilus!“ zreval a vrhol sa k zemi, Grifonovy toto kúzlo ochromilo jednu orliu nohu a tak mal Harry šťastie, zvrtol sa utekal smerom do lesa, nasratý tvor sa za ním krívajúc rozbehol, Harry počul Hagridovo volanie no utekal ďalej a ďalej. Raz za čas vypálil ešte dáke kliatby no žiadna nezaberala,

 

 „Claudus creatura.“ Zakričal zúfalo, urobil zložitý pohyb a dúfal, že táto kliatba už zaberie. Našťastie sa tak stalo, Grifon padol na zem neschopný pohybu, Harry sa k nemu opatrne priblížil a pohladil ho, nepočul o nikom čo dokázal pohladiť Grifona,

 

 dlho sa však pri ňom nezdržal, pretože nevedel, ako dlho ho kúzlo udrží, záležalo to na sile kúzelníka a sile tvora, keď však Harry vstával, všimol si, že má Grifon na krku prívesok, opatrne mu ho sňal a otvoril ho, v nútri bola maličká knižka v červenej väzbe.

 

 Medailónik zduplikoval kúzlom a duplikát vrátil Grifonovy, ten pravý si zavesil na krk a knižku si vložil do tajného vrecka ktoré si pridal na habit. Viac času tam už však stráviť nechcel a tak sa rozbehol naspäť k Hagridovy. Na čistinke však už nebol, Harry sa snažil rozpomenúť sa na to čo mu hovoril Hagrid o stopovaní, prešiel celú čistinu a našiel otlačky obrovských nôh, preskúmal smer kade išiel a uvedomil si, že Hagrid mieri do hradu, zburcovať profesorov, uvedomil si, že z toho bude mať Hagrid problémy a tak sa šialeným tempom vydal za ním.

 

 Dobehol ho až tesne pred vchodom do hradu, „Hagrid!“ zakričal a potešil sa keď uvidel v tvári obra oddýchnutie, Hagrid, Harryho silno objal a zaviedol ho do svojej chalupy. Tam mu Harry vysvetlil ako sa mu podarilo znehybniť Grifona a ako sa vydal naspäť na pozemky školy, Hagrid až rástol od pýchy, keď ho Harry pochválil, že mu to stopovanie a orientáciu tak skvelo vysvetlil.

 

 Prinútil Hagrida aby mu sľúbil, že o ich dobrodružstve nikomu nepovie a vrátil sa do hradu. Po ceste ešte Malfoyovi prečaroval habit za oblečenie baletky s ružovou sukničkou a spokojne zaľahol večer do postele.

 

 Na druhú sobotu mal naplánovaný únik z hradu, chcel ísť do Rokvillu, aby si tam zohnal dáke veci, využil jednu z tajných chodieb ktorú objavil a rýchlim krokom zamieril do dediny, vyšiel z bútľavého stromu kúsok od prvého domu, oprášil sa, na hlavu nasadil kapucňu a strhol si chrabromilský odznak.

 

 Podľa toho čo počul sa vydal hľadať chlapíka ktorý vraj dokázal zohnať všetko, jeho meno nikto nevedel a tak ho všetci z podsvetia prezívali Jarwis. Mal síce menší problém sa k nemu priblížiť pretože bol ten muž očividne veľmi skúsený no nakoniec sa mu to podarilo. Počul som, že keď dostanete dosť peňazí tak mi zoženiete všetko zo zárukou úplného utajenia vašich zákazníkov.“ Povedal Harry tvrdo namiesto pozdravu.

 

 Jarwis bol pomerne vysoký muž s tvrdým výrazom a vychytralím pohľadom mohol mať okolo štyridsiatky. „Čo potrebuješ?“ Spýtal sa opovržlivo, Harry vytiahol z vrecka habitu mešec s galeónmi a nastavil ho tak aby ten chlap videl, že je dosť plný. „Zoženieš mi Libris of noctis, Libris o lux a k tomu chcem prútik vyrobený priamo na mňa.“

 

 Vysvetlil Harry a snažil sa hovoriť mrazivým hlasom, očividne sa mu to aj darilo pretože sa Jarwis striasol a trochu sa stiahol. „A čo to ako majú byť tie veci?“ Spýtal sa. „Sú to knihy a prútik myslím, že vieš čo je, tu sú moje parametre na prútik.

 

 S tým mu podal papier s údajmi potrebnými na výrobu prútiku. „Vopred ťa varujem, jeden podraz a nájdem si ťa.“ Dokončil Harry hodil mu mešec s päťsto galeónmi. „Hľadať ma nemusíš prídem sem za tebou za pár týždňov.“ Skôr ako Harry odišiel vyslovil ešte jedno zložité kúzlo, „Tutis ego in vultus laqueus.“ Z prútika mu vyletel neviditeľný lúč a omotal sa okolo celej ulice a Jarwisa ktorý si nič nevšimol.

 

 Vyslovením hromady hesiel a pár kúziel si otvoril tajný prechod ktorým prišiel a zamieril naspäť do hradu, samozrejme sa najprv stavil v obchode s čarodejníckym alkoholom a urobil si slušnú zásobu.

 

Keďže nemal na tento deň žiadne tresty tak sa rozhodol, že si niečo prečíta aby si obohatil svoj repertoár kliatob, naučil sa jednu peknú na rast ochlpenia, rast nechtov, vlasou, obočia, umlčanie dokým kliatbu sám nezruší a naučil sa aj pár užitočných kúziel proti odpočúvaniu. Narazil na knihu ktorá pojednávala o obrane mysle a tak si zobral na prečítanie aj tú.

 

 Keď skončil bolo sedem hodín no knihu oklumencie ešte ani neotvoril, rozhodol sa, že si ju nechá na inokedy a išiel sa radšej zabávať. Vďaka nemu skončilo pár Slizolinských spolužiakov na ošetrovni s bujným porastom, alebo veľkými nechtami.

 

 Pri jednom chalanovi sa však precenil. Bol to slizolinčan a siedmak, ten odrazil Harryho kliatby a oplatil mu ich dákymi z čiernej mágie, mal s Harrym veľa problémov no po použití plošných kúziel dostal Harryho na lopatky, vyrazil mu z ruky prútik a vybil si na ňom svoju zlosť.

 

 Keď sa Harry doráňaný doplazil do núdzovej miestnosti bol na pokraji síl s pár zlomeninami, táto miestnosť mu však poskytla dosť lektvarov na to aby sa dal do poriadku. V duchu ďakoval dňu kedy ju našiel, bola to úplná náhoda, narazil na ňu len preto lebo hľadal záchod a skoro sa počural.

 

 Nalial do seba všetko čo potreboval a zložil sa na posteľ kde okamžite zaspal. Zobudil sa až v pondelok rán, cítil, že ešte nieje úplne v poriadku ale na ošetrovňu nehodlal ísť, vypil ešte tri elixíri a zamieril do klubovne po veci, úlohy si našťastie urobil už v piatok a tak sa nemusel báť, že by mu niečo chýbalo. Ako prvú mali trojhodinovku obrany proti čiernej mágii, Harry sa najedol a pomalým krívajúcim tempom zamieril do triedy.

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví