Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

3. Efektný príchod

 Cesta Harrymu ubiehala strašne pomaly, približne v polovici začal dúfať, že sa Malfoy vráti aby sa mohol aspoň trochu zabaviť no keď sa neukazoval zobral iniciatívu do vlastných rúk, „počuj, Herm nepodnikneme niečo, dosť sa nudím.“

 

 Prehovoril keď vyhadzoval fľašku z okna tak aby trafil dáke slizolinčana ktorý sedel o dve kupé ďalej, keď zaregistroval, že trafil svoj cieľ tak sa so smiechom stiahol späť a počkal na Hermioninu odpoveď. „A čo také by si chcel robiť, pretože ak máš na mysli niečo čo je proti školskému poriadku, tak to rovno odmietam.“

 

„Bože nebuď taká bojazlivá, nič také strašné predsa robiť nejdeme, pozri ukážem ti malú zábavku. „S tým sa opäť postavil do okna a vytiahol aj Hermionu, „ pozri keď si odpľuješ správnym smerom môžeš dosiahnuť, že tvoje sliny vletia do zadnejších kupé ktoré budú mať otvorené okná a ty niekoho trafíš.“

 

 Vysvetľoval Harry nadšene a previedol názornú ukážku, netrvalo dlho a zo zadnejšieho okna sa vyklonil dáky starší študent a na čele sa mu jasne značila čerstvá slina. Harry vybuchol do smiechu a sledoval Hermionu ako sa pokúša, zadržať smiech.

 

 „Teraz ty, ideš na to,“ povzbudzoval ju Harry, Hermiona potiahla aby dosiahla správnu kvalitu sliny ako vysvetlil Harry a z celej sily odpľula, čo však nečakala bolo, že jej slina sa vrátila späť a zasiahla ju medzi oči. Harry sa začal smiať ešte viac a mal pocit, že mu roztrhá brucho, podráždená Hermiona si utrela vlastnú slinu z tváre a nechala si vysvetliť kde urobila chybu, na druhý krát sa jej to podarilo.

 

 Keď sa im podarilo dať do jedného kupé päť pľuvancov radšej prestali, pretože sa obávali odvety. Tá na seba nečakala dlho, dvere sa otvorili a v nich stál podráždený siedmak s celou tvárou od slín. Viem, že ste to boli vy dvaja prašivý chrabromilčania a pomste sa nevyhnete, siahol na prútik no Harry bol rýchlejší, nevšímal si vystrašený piskot Hermiony vyslal jednu špeciálnu kliatbu no nič sa nestalo, slizolinčan sa zasmial mávol prútikom a vyslovil kliatbu, namiesto hlasu sa však ozval len zvuk ktorý človek vydáva opačným koncom.

 

 Harry sa začal smiať ako blázon a zvalil sa do sedačky, ďalšie mávnutie prútikom a  zašeptaná formulka a ich hosťovi vyrástol prasačí chvostík s rypákom. Hermiona zbledla. „Nemyslíš, že si to prehnal?“ spýtala sa so strachom. „Však on to rozbehá,“ smial sa Harry a sledoval utekajúceho šiestaka. „Ten na to tak skoro nezabudne.“

 

 Smial sa Harry a okato sledoval neznáme dievča čo prechádzalo okolo, tak to ma podrž.“ Utrúsil nespúšťajúc oči z jej výstrihu. „Harry Potter meno moje.“ Povedal zvodným hlasom a vystrúhal poklonu. Dievča sa zasmialo a premeralo si Harryho od hlavy až k pätám, Harry samozrejme neostal pozadu, „Cho,“ predstavila sa s úsmevom, Harry ju chytil okolo pásu, v tom prípade, Cho ťa pozívam na dáky drink, do jedálenského voza.“

 

 Prehlásil tónom ktorý nezniesol námietky. „Je tu menší problém,“ chichotala sa Cho no jeho objatiu sa nebránila, „a to?“ spýtal sa Harry, „Rokfortský expres nemá jedálenský vozeň.“ Harry sa zatváril akoby mu niekto urobil čiaru cez rozpočet. „Hm tak to sa budeme musieť zoznámiť inak.“ Utrúsil a pritiahol si ju tesnejšie k telu.

 

 „Brzdi Potter, nezdá sa ti, že na mňa ideš trošku rýchlo?“ ozvala sa keď si uvedomila kam zašla Harryho ruka, „ja a rýchlo?“ zatváril sa prekvapene, „ešte stále si oblečená nie?“ Spýtal sa nevine no vyslúžil si akurát poriadne zaucho, „Veď som ťa chytil len za zadok!“ bránil sa Harry, Cho s avšak iba otočil na päte a zmizla v dave.

 

 „Dievčatá nikdy nepochopím,“ sťažoval sa sám sebe a zamieril k Hermione, „čo by si povedala na lepšie zoznámenie?“ Spýtal sa opäť nasadzujúc zvodný tón, „ak sa čo i len dotkneš môjho zadku, tak ťa prekľajem takým spôsobom, o akom sa ti ani nesnívalo.“

 

 

Varovala ho a očividne to zabralo pretože sa Harry v polovičke pohybu zastavil a prešiel si rukou po vlasoch. „OK, už nič nerobím.“ Hermiona sa spokojne usmiala a opäť si začala čítať. „A aby som nezabudol, na tvojom mieste by som obišiel brnenie vojaka zo sekerou vo vstupnej sieni.“ Varoval Harry Hermionu pri vystupovaní z vlaku. „prečo by som sa mu mala vyhnúť?“

 

 Nechápala Hermiona keď nastupovala do koča. „Nechaj sa prekvapiť.“ Usmial sa tajomne Harry a otvoril si knižku ktorú čítala Hermiona po ceste vlakom, pri prechode vstupnou sieňou sa Hermiona držala blízko Harryho pretože keď videla ako prišiel dáky tretiak o hlavu vďaka sekere ktorú brnenie držalo bála sa aby sa niečo nestalo aj jej. „Ako si dosiahol, že sa jeho hlava odpojila od tela a on neumrel?“

 

 Spýtala sa nechápavo Hermiona, „obyčajné metúce kúzlo.“ Usmial sa Harry a zasmial sa na výraze rozkysnutej slizolinčanky ktorá sa ocitla dolu hlavou, sukňa sa jej cez ňu pretiahla a ona odhalila bombarďáky ktoré vypadali, že už dáku tu dobu prané neboli. Hermiona sa zatvárila zhnusene a radšej sa chytila Harryho pretože nechcela skončiť podobne, vstupnou sieňou sa ozval mohutný prd,

 

 to sa na šiestaka ktorého Harry preklial vyliala dáka slizká tekutina a on od ľaku vykríkol, to už nikto nevydržal a všetci sa začali smiať, dvaja ryšavý chalani ktorí museli byť dvojčatá sa v tomto zmätku úplne vyžívali a doplnili ho o pár ďalších vtipov, zloduch lietal nad hlavami študentov a smial sa na plné kolo, pri tom vykrikoval rýmovačky na účet nachytaných.

 

 

„Milicent sa zavesila,

spodné gate odhalila,

na nich mala hnedé pásy,

sú to predsa Adidasy.

Tri pásiky hnedé,

silnou hnačkou vyprdené.“

 

Sálou sa ozval ďalší smiech, toto už nevydržala ani Hermiona a začala sa zvonivo smiať, tak teda radšej poďme kým nepadne posledná pasca. Sadli si k chrabromilskému stolu a na Hermione bolo vidieť zvedavosť, aká bude posledná pasca. Všetko začalo až keď všetci sedeli, na hlavách sa im vytvorili čudné účesy ešte čudnejšej farby.

 

 Sieňou sa opäť začal ozývať smiech. Najviac všetkých rozveselil noví image Snapea. Jeho žuvačkovo ružové vlasy dokonale ladili s tieňmi ktoré mal nanesené na očiach. Dumbledore všetko vyriešil jediným mávnutím prútika, všetkých okrem Snapea, ktorý bol očividne očarovaný trošku dôkladnejšie. Nikto nevedel, kto mal všetky tieto veci na svedomí, no väčšina odhadovala bratov Weasleyovcov, McGonagalová, na nich ukázala prstom a naznačila im, že po skončení hostiny ich očakáva.

 

 Harry sa tváril ako neviniatko a zatiaľ mu všetko vychádzalo. Po zaradení prvákov, ktorý mimochodom tiež prišli ofarbený mal Dumbledore krátky prejav, ktorý Harry dokonale odignoroval, svoju pozornosť venoval peknej šiestačke, ktorá sa naňho raz za čas tiež pozrela a venovala mu úsmev. Keď sa na stole objavilo jedlo, všetci sa doň pustili, akoby už týždne nejedli. Keď sa hostina skončila, študenti sa začali odoberať do svojich izieb, všetci okrem Freda a Georga Weasleyových. Harry sa trošku zamaskoval a vydal sa za nimi.

 

 „Chlapci, myslím, že ste to tentokrát prehnali,“ začala McGonagalová vyčítavo a nebrala na vedomie ich argumenty, že to oni nespáchali, „Myslím, že tentokrát hovoria pravdu Minerva,“ ozval sa Dumbledore, o ktorom Harry až doteraz nevedel, hneď si uvedomil, že bude mať problémy ak ho tu prichytia, nehlučne sa začal presúvať keď zase začul Dumbledore,

 

 „mám isté podozrenie kto to mohol urobiť, poviem len, že to bol niekto od koho sme nič také nečakali, každopádne idem za ním a uložím mu trest, bude musieť ručne odstrániť všetok neporiadok čo napáchal.“

 

 Harry už viac nečakal a vytratil sa do vstupnej siene, tam začal používať všetky kúzla čo ho naučil domáci škriatok a všetko rýchlo napravil otočil sa na päte a tajnou chodbou sa vydal do veže. „Musím uznať, že upratovanie pomocou čarov zvládaš,“ ozval sa pred Harrym starecký hlas a Harry zastavil, nemôžu mu nič dokázať, nepristihli h pri čine a tak môžu len hádať, kto to bol. „Dobrý večer pán profesor, stalo sa niečo?“

 

 Spýtal sa nevinným hlasom a zatváril s aako anjelik. „Ako vidím pokračuješ v otcových šľapajach,“ zasmial sa Dumbledore a vykročil smerom k chrabromilskej veži, naznačil Harrymu aby išiel za ním a tak neostalo Harrymu nič iné iba poslúchnuť.

 

 „Keby som vedel neverbálne čarovať, tak by som urobil pastičku a mal by som alibi u samotného Dumbledora.“ Uvažoval Harry, „Obávam sa, že neverbálne kúzlenie sa naučíš až za pár rokov,“ utrúsil Dumbledore.

 

 „Heeeeeeeeeeej,“ ohradil sa Harry, „sám ste mi predsa povedal, že loziť cudzím do hlavy je neslušné.“ Dumbledore sa pousmial a stiahol sa pretože Harry začal bojovať. „Niekedy sa dajú urobiť výnimky,“ povedal šibalsky, „a nemysli si, že som ťa v bočnej miestnosti nezahliadol, keď profesorka McGonagalová kárala bratov Weasleyových.“

 

  Spomenul Dumbledore čím Harrymu potvrdil domnienku, že vie takmer o všetkom čo sa v jeho škole deje. „Dobrú noc Harry.“ Rozlúčil sa Dumbledore pri portréte, otočil sa na päte a odišiel. Harry si vzdychol, vyšiel po schodisku a zapadol do postele ktorú mu pridelili.

 

 

Žádné komentáře
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví