Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

2. Postrach profesora Snapea

Na druhý deň vstal tak ako bol zvyknutý a keďže mal ešte dáky ten čas do raňajok tak sa vydal na prieskum hradu, to by samozrejme nebol on aby sa nestratil a tak bol rád, že dorazil na raňajky len s polhodinovým oneskorením, za čo si vyslúžil škaredý pohľad od profesora elixírov, keď sa najedol prešiel pred veľkú sieň a počkal na dákeho chlapa ktorý ho mal zaviesť na nákupy. „Ahoj ty budeš asi Harry.“

 Ozval sa hromový hlas celou vstupnou sieňou, Harry sa otočil a s otvorenými ústami ostal hľadieť na ohromného chlapa, ktorý si to obrovskými krokmi rázoval priamo k nemu, „Volám sa Hagrid a som správca Rokfortských lesov, lúk a hájov.“ Predstavil sa obor a spod huňatej brady bolo vidieť široký úsmev.

 „Ja som Harry.“ Predstavil sa Harry, „teší ma, že vás spoznávam.“ Podal Hagridovy ruku, ten ju prijal a veselo povedal, „kľudne mi tykaj, tak ako všetci.“ Spolu sa vydali na cestu a Harry musel pomaly utekať, pretože jeho štyri kroky sa rovnali Hagridovému jednému.

 Po ceste Harry vyzvedal, ako to chodí na Rokforte, čo tam funguje, ale najviac ho zaujímalo čo sa nachádza v lese do ktorého mali žiaci vstup zakázaný.

 V šikmej uličke najprv vybrali galeóny z Harryho trezoru a vybrali sa na nákup potrebných vecí, pár krát musel Hagrid prinútiť aby vybral z vrecka vec ktorú tam nenápadne strčil inak to bola poriadna otrava, museli nakúpiť veľmi veľa kníh, pretože sa Harry potreboval doučiť všetko čo zameškal  vybral si aj pár kníh ktorých názov ho zaujal no niako veľmi ho to tam neupútalo, nasledoval obchod z habity, prísady do elixírov a nakoniec dostal Harry ako darček nádhernú sovu.

 Tak dlho Hagridovy ďakoval až sa začal zajakávať, ešte sa museli vrátiť do obchodu s čarodejníckymi zábavkami aby Harry vrátil dáke drobnosti ktoré mu úplnou náhodou spadli do vrecka ako to vysvetľoval Hagridovy.

 Keď vstúpili do obchodu s prútikmi bol už Harry veľmi nedočkavý, predavač mu dal vyskúšať snáď každý jeden prútik čo v obchode mal, no Harrymu nesedel ani jeden, dva mu v rukách dokonca zhoreli na prach, keď už bol predavač úplne zúfalí podal mu posledný prútik čo v obchode mal, „ak to nebude tento tak už žiaden.“ Povedal a čakal ako prútik zareaguje, keď ho Harry uchopil, pocítil teplý vánok po celom tele a zo špičky prútika vyletel malí ohňostroj.

 „Hurá!“ ozval sa obchodom Hagridov hlas a predavač sa pridal so svojim potleskom. Spokojný Harry si začal vyberať aj puzdro zatiaľ čo predavač hovoril Hagridovy čo to má vlastne Harry za prútik, „každopádne od neho môžeme čakať veľké veci,“ počul Harry hovoriť starého kúzelníka keď k nim prišiel bližšie, zaplatili za nákup a odišli do cukrárne.

 „Čo to je za prútik?“ spýtal sa Harry priamo bez akých koľvek okľúk. Hagrid sa najprv zdráhal, ale nakoniec mu vysvetlil, že Harryho prútik je sestra, prútiku s ktorím boli zabitý jeho rodičia. Viac sa už Harry nevypytoval pretože o tom chlapovi mu už hovoril Dumbledore.

 „Takže mám sestru Voldemortovho prútiku.“ Skonštatoval Harry sucho prezerajúc si svoj nový nástroj. Keď sa vrátili na hrad bolo už dosť neskoro po obede, Hagrid sa s Harrym rozlúčil a poslal ho do riaditeľne. Keď sa tam Harry konečne dostavil vysvetlil mu Dumbledore jednotlivé obory mágie a ukázal mu základy, prikázal mu aby si naštudoval určité kapitoly z kníh pre prvé ročníky a poslal ho do klubovne.

 „To si vážne myslí, že sa budem učiť ako drbnutý?“ čudoval sa Harry, v spálni hodil knihy na zem a vytratil sa na chodby. Celé poobedie strávil tým, že blúdil po chodbách a snažil sa tam zorientovať, keď prišiel večer zobral si dáku tu knihu a sadol si s ňou na strechu astronomickej veže, kde sa mu najviac páčilo.

 Ani nevedel ako, ale obor transfigurácie sa mu zapáčil, bolo to síce všetko poriadne zložité no dalo sa to pochopiť, namiesto dvoch kapitol prečítal pätnásť a potom si začal skúšať to čo tam bolo popísané, síce mu to moc nešlo , no nakoniec sa mu podarilo premeniť zápalku na ihlu, keďže už bolo dosť neskoro, zabalil si veci a šiel si ľahnúť.

Ráno vstal opäť zavčasu a tak sa rozhodol, že dobehne to čo včera nestihol, rýchlo si prečítal aj ostatné kapitoly z iných oborov a zvedavosť mu nedovolila si tie kúzla nevyskúšať. Veľmi sa mu zapáčila obrana proti čiernej mágií no nemal pri sebe tvorov na ktorých by si vyskúšal svoje znalosti.

 Po raňajkách naňho čakal Snape ktorý ho odviedol do jednej učebne v podzemí. Dával mu otázky na všetko čo sa mal Harry naučiť, keď mu Harry odpovedal musel Snape aj keď s nevôľou uznať, že to chlapec pochopil. Počkal či nebude chcieť niečo vysvetliť, no keď Harry nemal okrem urážlivých poznámok nič viac na duši tak ho prepustil.

 Skôr ako Harry odišiel nastavil hnojovú bombu pod lavicu a potom za dverami počkal na jej výbuch. Keď začul Snapeove rozzúrené výkriky a nadávky rozbehol sa so smiechom po chodbe a zmizol v jednej tajnej chodbe ktorú včera objavil. Zvyšok dňa strávil opäť tým, že skúmal školu a neskôr aj jej pozemky, večer dočítal transfiguráciu dokonca, naučil sa čo mal a pustil sa do učenia ďalších kapitol ktoré ešte čítať nemusel.

 V takomto tempe Harry prežil celý júl, už mal prečítané knihy aj zo štvrtého ročníku, prakticky vyskúšal všetko až do druhého ročník a keď robil sám pokusy s kúzlami vyšších ročníkov tak sa ich dokázal naučiť, veľmi ho bavilo robiť zle Snapeovi, ktorý si tiež nenechal nikdy utiecť šancu zhodiť Harryho alebo ho aspoň potrestať, Harry rozšíril svoje vedomosti o čarodejníckom svete a začal robiť výpravy do lesa.

 Neraz ho odtiaľ musel Hagrid ťahať aj keď mal veľké problémy ho vôbec chytiť, raz zašiel Harry so svojimi žartmi tak ďaleko, že sa v noci vlúpal do Snapeovej spálne a k posteli mu nastavil plné vedro žiab a nad hlavu mu nastražil kýbeľ s vodou. „Však počkajte Potter až začne školský rok ja si vás podám,“ vyhrážal sa zúrivý Snape to ráno pri raňajkách.

 Harry sa mu otvorene zasmial do tvár, „ale no tak, tie vlasy už potrebovali vodu ako soľ.“ Zašvitoril a vyvolal tak úškrny u tých pár profesorov ktorý už sa vrátili z dovoleniek, to už asi prestrelil pretože profesor mávol prútikom a Harry sa ocitol nalepený na stene.

 „To by stačilo!“ zasiahol Dumbledore a z očí mu šľahali blesky, Snape sa bez slova otočil a zmizol v podzemí. „Harry, musím ťa požiadať aby si prestal s útokmi na profesora Snapea.“ Povedal Dumbledore jasne a Harry rýchlo vypochodoval z veľkej siene. Harry bol dosť naštvaný a tak zamieril aj s plnou taškou kníh na astronomickú vežu, tam sa začítal do knihy ktorú si požičal zo školskej knižnice.

Dva týždne pred začiatkom školského roku už ovládal učivo prvých troch ročníkov a sám sa naučil až po piaty ročník. Deň pred tým ako mali prísť ostatný študenti si zavolal Dumbledore Harryho do riaditeľne, položil mu na hlavu triediaci klobúk ktorý ho zaradil do Chrabromilu.

 

 Harrymu bolo úplne jedno v ktorej fakulte sa bude nachádzať, pretože ho také somariny ako body nezaujímali, hneď z riaditeľne zamieril do Rokvillu, nikto mu nezakázal opúšťať hrad a tak mu nepripadalo potrebné niekomu hovoriť o tom,

že niekam ide, v krátkom tričku a bermudách, nasadil svižné tempo aby sa do dediny dostal čo najskôr, keď tam dorazil, zastavil sa u troch metiel na dáke to pivko no bol veľmi sklamaný keď zistil, že ďatelinové pivo je nealkoholické, vypil teda dve ohnivé whisky, ktoré vymenil inému čarodejníkovi za vodu a so spokojným úsmevom zamieril na ulicu nevšímajúc si hádku ktorá v nútri vznikla kvôli obvineniu, že Rosmerta nalieva vodu.

 Peňazí mal dosť ešte z návštevy šikmej uličky a tak si kúpil aj dáke sladkosti, mal síce nutkanie niečo potiahnuť no odolal. Večer sa v mierne podnapitom stave vrátil do hradu a keď si všimol, že mu naproti ide Snape zlovestne sa uškrnul. „Ako si to predstavujete Potter zmiznúť z Rokfortu bez toho aby ste dali niekomu vedieť, že odchádzate?“

 Syčal Snape naberajúc obrátky pri pohľade na Harryho úškrn, „a to, že sa vrátite podnapitý mi umožňuje vás dať okamžite vyhodiť.“ Vyhrážal sa Snape. „Ako si predstavujete pochodovať po hrade a tváriť sa ako netopier,?“ spýtal sa kľudne Harry, „o tom, že tu po celom okolí prskáte sliny ani nehovorím.“ Dodal a len tak, tak sa stihol vyhnúť kúzlo, ktoré naňho Snape vyslal, „asi som vám udrel na citlivú strunku čo mastniak,“

 Rýpal Harry neuvedomujúc si, že práve prekročil všetky hranice. Snape zbledol ešte viac, čo Harry považoval za nemožné a začal po ňom metať rôzne kliatby, Harry sa bleskovo vrhol za brnenie, lebo si bol istý, že keby ho dáke z týchto kúziel trafilo nemusel by to rozbehať. „Takže slávny Harry Potter sa schováva za brnenie pri každom náznaku nebezpečia?“

 Spýtal sa už trošku kľudnejší Snape no jeho hlas znel aj tak veľmi nebezpečne. Harry sa naštval, vytiahol prútik a postavil sa profesorovi lektvarov čelom, „takže súboj jeden na jedného, vybavíme si všetko čo máme a potom necháme otvorenú nenávisť bokom,“ navrhol Harry a zdvihol prútik do bojovej pozície. Snape sa uškrnul, a s vidinou toho, že Harryho veľmi poníži prikývol, následne vypálil pár kúziel ktoré mali Harryho zaručene dostať, jedno kúzlo Harry zablokoval a ostatným sa vyhol uskočením, na stranu,

 „Expelliarmus, Impedimenta, imobilus!“ Vykríkol Harry pretože neverbálne čarovať nevedel, Snape tento útok zmietol ako keby to preňho nebola žiadna hrozba, vyslal na Harryho ďalšie kúzlo no musel rýchlo vyčarovať štít, pretože naňho letelo kúzlo pokročilej obrany proti čiernej mágii, v duchu uvažoval nad tým ako je možné, že ho Potter pozná keď je to učivo siedmeho ročníka a je zaradené do skúšok na OVCE,

 napriek tomu ju bez problémov zlikvidoval a znovu zaútočil, Harry sa spoľahol na taktiku kúzlo a úhybný manéver, pretože nedokázal rozoznať neverbálne vyslané kliatby a tak sa hádzal na strán alebo využíval rýchle otočky, Snapea to očividne prestalo baviť pretože vypálil širokoplošné kúzla, aby zabránil Harrymu uhnúť sa, tie však Harry spoznal a tak bleskovo vyčaroval tri rôzne štíty ktoré ho ochránili chodba okolo tých dvoch bola značne poškodená,

 Harry mal obhorené vlasy a dymilo sa mu z tlejúceho habitu, začínal byť dosť unavený a jeho reflexy sa spomalili, ak chcel ešte vydržať tak sa musel spoľahnúť na to, že dokáže vyčarovať potrebný štít, moc sa mu to nevyplatilo vykryl sotva tri kliatby a ocitol sa zavesený dolu hlavou a bez prútiku, zadýchaný Snape k nemu prešiel no namiesto toho aby povedal Harrymu niečo posmešné precedil pomedzi zuby, dobrá práca Potter, a teraz dúfam, že dodržíte slovo.“

 S tým sa otočil a odišiel, zanechávajúc tam Harryho zaveseného vo vzduchu bez prútiku. Harry ostal ohromene hľadieť na miesto kde zmizol Snape. Keď sa trochu spamätal pokúsil sa dosiahnuť na prútik, vôbec sa mu to však nepodarilo, založil si ruky na prsia a rozmýšľal ako by sa dala zrušiť tá kliatba, ktorou ho Snape trafil, zahasil si aj rukáv ktorý sa mu opätovne rozhorel, “pán chce pomôcť?“

 Rozoznel sa chodbou hlas zvláštneho malého stvorenia, Harry sa naň pozrel a uvedomil si, že to bude asi domáci škriatok, „bol by si prosím ťa taký dobrý?“ spýtal sa prosebným hlasom a počkal kým ho škriatok opatrne nespustil na zem, zobral si svoj prútik a strčil ho za opasok. „Samy, bude musieť rýchlo upratať,“ vzdychol si škriatok.

 „Samy? Tak sa voláš?“ Spýtal sa  Harry, keď mu škriatok prikývol Harry sa naňho usmial, „ty si pomohol mne, ja pomôžem tebe, len mi povedz ako.“ Škriatok sa veľmi zdráhal no nakoniec ho Harry horko ťažko presvedčil a tak mu škriatok vysvetlil ako sa robia kúzla potrebné na upratanie, keby sa nenechal škriatok tak dlho presviedčať mali by to za desať minút, ale takto im to trvalo skoro hodinu. „ďakujem, že mi láskavý pán pomohol,“ ukláňal sa pišťiaci škriatok, „ja ďakujem tebe Samy.“

 usmial sa Harry a zamieril do chrabromilskej veže aby si zobral veci a presunul sa podľa pokynov do deravého kotla, odkiaľ sa mal ráno dostať na nástupište 9 ¾, nechápal síce načo musí ísť vlakom keď mohol ostať v hrade a k ostatným sa pridať až pri vstupe do veľkej siene, nastavil ešte pár pascí na nič netušiacich žiakov ktorý zajtra prídu a presunul sa do kotla.

 Prenajal si izbu na jednu noc a rovno ju aj zaplatil, keďže už bolo dosť neskoro, zaľahol rovno do postele. „Ako som sa dobre vyspal,“ skonštatoval rozospane a zamieril do kúpelne, letmým pohľadom pozrel na nástenné hodiny a pokračoval v ceste, dal si pastu na kefku, keď sa zarazil, vybehol späť do izby a skontroloval čas ,“kurva!“ zreval a bleskovo si zabalil veci, zbehol dole aj s kufrom a postavil sa pred deravý kotol čakajúc na taxík, bolo už tri štvrte na jedenásť a pešo nemal šancu to stihnúť,

 pohľad mu padol na perfektne vytuningované auto zaparkované na druhej strane cesty, uškrnul sa popod nos a zamieril k nemu, jednoduchým priložením ruky ho otvoril, vhodil dnu kufor a nastúpil, keď naštartoval motor, ulicou sa rozľahlo hlboké vrčanie, zaradil jednotku a jemne pridal, auto zaflekovalo a obrovskou rýchlosťou vyrazil,

 Harry zo širokým úsmevom rýchlo preradil a vyťal tomu plný kotol, rútil sa prázdnymi ulicami dvestokilometrovou rýchlosťou a nič ho netrápilo, na stanicu dorazil päť minút pred odchodom vlaku, zatiahol za ručnú prudko stočil volant a pridal plyn, auto zvrešťalo a šmykom zaparkovalo, Harry nadšene zvýskol, vystúpil z auta a s kufrom na pleci sa rozbehol smerom na určené miesto.

 Do vlaku naskočil na poslednú chvíľu, z mašiny sa vyrútili obrovské mraky pary a vlak sa začal pomaly rozbiehať, netrvalo dlho a už sa rútili veľkou rýchlosťou do školy. Napriek tomu, že bol v Rokforte doteraz, mal zmiešané pocity z toho, že teraz tam už bude aj s ostatnými študentmi, mal isté obavy ako ho medzi seba prímu, no tie ho opustili po prvej návšteve istého blonďáka, ktorý sa zastavil v jeho kupé. „Ty si kto?“ spýtal sa nadutým hlasom.

 „Čo je teba do toho peroxid?“ odfrkol Harry a svoj pohľad zabodol do očí návštevníka, stačilo mu pár sekúnd a presne vedel meno toho chalana a aj jeho úmysly, uchopil prútik, a rýchlim „Expelliarmus,“ stihol Malfoya odzbrojiť skôr ako mohol on zaútočiť. „To nebolo múdre ti šašo.“

 Zasyčal Harry najopornejším tónom aký vedel a dával si pozor aby ho náhodou nevyrazil z kupé príliš silno a on nepreletel aj stenou mimo vlak. Keď bol Malfoy dostatočne ďaleko od Harryho kupé a stopy boli dostatočne zahladené sadol si spokojne späť, vyzul topánky a vyložil si nohy, na príručný stolík si položil načatú fľašu piva a ďalšie štyri si nechal odložené vo vaku. Práve keď dopil otvorenú fľašku, ozvalo sa zaklopanie a do kupé vošlo dáke dievča, ťahala za sebou kufor a vypadalo to, že ešte stále hľadá voľné miesto,

 „Ahoj máš tu prosím ťa voľné?“ spýtalo sa vo dverách čakala na odpoveď, Harry bez slova vstal, zobral jej školský kufor a bez najmenšej námahy ho vyložil nad sedačku, „jasné, že mám sadaj.“ Povedal jej keď si všimol, že ešte stále stojí vo dverách. „Volám sa Hermiona Grangerová,“ predstavila sa nesmelo a natiahla ruku k Harrymu.

 „Harry“ Predstavil sa chlapec v okuliaroch a potriasol jej rukou,, dáš si pivo, alebo niečo ostrejšie?“ spýtal sa keď sa rozhodol, že si otvorí ďalšiu fľašku. „Nie vďaka,“ odpovedala Hermiona a vytiahla si z príručného vaku knihu.

Poslední komentáře
17.05.2009 16:50:11: superrrr, máš můj obdiv, jen dál a houšťsmiley${1}
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví