Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

18. Neočakávané návraty

Po dlhšej dobe, ale predsa. Píjemnú zábavu

          Baltazár zamieril prútikom na Dumbledora a chystal sa opäť zaútočiť keď sa zrazu rozleteli dvere a v nich  stálo niečo, čo sa dalo považovať za ducha. „To ma nenecháte ani po smrti na pokoji! Okamžite mi vráť moje telo ty mizerný  bastard, je mi jedno čo si zač, mŕtvi už som takže mi ublížiť nemôžeš.“

 

 Zreval duch Harryho Pottera a zúrivo vletel naspäť do svojho tela. Baltazár na chvíľu skamenel, no potom sa mu na tvári usadil jeho stáli pohŕdavý výraz.

 

 „Taký červ ako ty ma nezastaví.“ Povedal do priestoru a opäť zamieril prútik na Dumbledora, ktorý sa vyčerpane opieral o Kingsleyho.

 

Všetci účastníci duelu medzi Dumbledorom a démonom sa postavili po riaditeľovom boku a svorne mierili znovu získanými prútikmi na Baltazára. Ten sa im však nevenoval, práve zvádzal dáky vnútorný boj s dušou Harryho Pottera, chvíľu sa mračil, chvíľu mal zase ľadovú tvár a takto sa to striedalo stále dookola. „Nie má neporazíš.“ Ozval sa opäť Baltazárov hlas z Harryho úst.

 

„Tak na to by som sa pozrel.“ Prehovoril pre zmenu hlas, ktorý Dumbledore tak dobre poznal. Následne vyletela Harryho ruka no nemierila prútikom na ostatných, práve naopak, prútik pustila a silno udrela do vlastnej hlavy. Telo sa zaknísalo pod silou úderu. „Takto mi neublížiš.“

 

 Chechtal sa zlomyseľný hlas. „Harry, počúvaj, musíš bojovať pomocou oklumencie.“ Prehovoril Dumbledore s nádejou a ostatným naznačil aby sklopili prútiky. Harry sa sústredil aby si uzatvoril myseľ, no bolo to omnoho ťažšie, pretože ovládal len jej minimálnu časť. Stále sa s Baltazárom pretláčal aby získal nadvládu, no moc mu to nešlo.

 

 Démon bol veľmi mocný, no zároveň mal aj nevýhodu, pretože telo chlapca ovládal len krátko. Harry robil čo mohol. „Pusti ma dnu ty sráč.“

 

 Zrevala Harryho forma a z celých síl zatlačila. Nikto nevedel ako no zrazu splynul Harry so svojim telom. „Ty si použil moje topánky!!“ Zreval naštvaný hlas Baltazára. „Ako som mal vedieť, že sú tvoje, ale zachránili mi život a to mi stačí .“Odpovedal tentokrát Harryho hlas a prútik pustil z ruky.

 

 Všetci toto divadlo ohromene sledovali, no stále úplne nechápali čo sa deje. Nechápal dokonca ani Dumbledore a pri ňom by človek očakával, že práve on tomu bude rozumieť. „Neprerušuj láskavo môj duel.“

 

 Zúril Baltazár a pomaly akoby mu to robilo problémy, ohol Harryho telo aby prútik zodvihol. Harry sa s ním doslova pretláčal, ale pomaly ale isto získaval navrch, pretože to bolo jeho telo. Síce nedokázal démonovi zabrániť aby zdvihol prútik, ale dokázal zariadiť aby spadol na zem mimo dosah prútiku.

 

Takto ma neporazíš.“ Zasmial sa démon a pomaly sa začal presúvať k Harryho zbrani.

 

 Konečne sa Dumbledore rozhýbal a zviazal Harryho telo. „Nie!!!“ zúril Baltazár a zmietal sa v povrazoch ktoré ho väznili. Ako náhle Harry ovládol na chvíľu svoje svaly spokojne sa usmial, „a máš to, teraz vypadni.“

 

 Povedal spokojne a opäť zatlačil na démonovho ducha, aby ho zo seba dostal. Pocítil, že Baltazár začína slabnú no zároveň vedel, že už ani on veľa nevydrží. Z posledných zatlačil keď konečne pocítil. To mu úplne stačilo, on cítil.“

 

 Spokojne sa usmial a prestal vnímať okolie. Nevedel čo sa dialo všade naokolo a ani ho to nezaujímalo, on žil a to mu bohato stačilo.

 

 

Jemný vánok hrajúci sa s jeho strapatými vlasmi prebral mladého muža zo spánku. Napriek tomu, že sa práve prebral bol až príliš vyčerpaný, s veľkou námahou nadvihol viečko na pravom oku. Nenamáhal sa otvoriť aj druhé oko, stačilo mu, že mu ostré svetlo oslepilo jedno. Hlavu mal strašne ťažkú takže sa ani nepokúšal ju nadvihnúť.

 

 Keď si privykol aspoň trochu na svetlo vnikajúce do miestnosti začal prevracať oko na všetky strany aby videl čo najviac. Jediné čo však zbadal boli biele steny a obrys niečoho čo mohol byť stolíkom. Keby sa cítil lepšie, pokúsil by sa nahmatať svoje okuliare no momentálne nebol schopný urobiť viac ako sledovať priestor.

 

 „Harry?“ Ozval sa tichý starecký hlas. Keďže Harry nevládal odpoveď slabo žmurkol dúfajúc, že to neznáma osoba bude brať ako znak, že vníma. Návštevník mu začal niečo hovoriť, no Harryho myseľ začala postupne plávať, nerozumel ani jednému zo slov ktoré mu prenikali do uší. Zatvoril teda oko a opäť zaspal.

 

 

Keď sa znova prebudil v okolí už vládla tma. Cítil sa o niečo lepšie no stále nebol schopný urobiť viac ako otvoriť oči. No tento krát sa mu podarilo otvoriť obe. Chcel sa pozrieť po miestnosti a trochu ho udivilo, že to dokázal aj napriek tomu, že nemal okuliare. Tie ležali na stolíku vedľa postele, kde m ich musel niekto položiť.

 

 S veľkou námahou sa mu podarilo obrátiť hlavu na stranu dverí. Vedľa jeho postele sa nachádzala stolička, ktorá tam slúžila pre návštevy. Nikto však v miestnosti momentálne nebol a Harrymu to vyhovovalo pretože tých pár pohybov čo urobil ho opäť vyčerpalo a tak zase zaspal.

 

 Prebral sa keď pocítil, že s ním niekto manipuluje. Otvoril oči a uvedomil, si, e už je zase deň, pri jeho posteli stála ošetrovateľka a menila mu obliečky na posteli, nepotrebovala na to síce hýbať s Harrym, stačilo mávnuť prútikom, no musel by byť úplne ochrnutý aby to necítil. „Takže sa nám pacient konečne prebral.“

 

 Konštatovala s úsmevom a hneď doňho naliala niekoľko elixírov, využívajúc, že je Harry príliš slabí na to, aby sa bránil ich skonzumovaniu. Harry na tvári vystrúhal útrpnú grimasu, čím ošetrovateľku pobavil. „Človek by povedal, že niekto vo vašom stave nebude schopný ovládať ani jeden svoj sval a vy ich ovládate rovno celú škálu.“

 

„Keď je niečo patrične nechutné, treba to oceniť.“ Zachroptel Harry tak, že mu bolo sotva rozumieť. „Nerozprávajte pán Potter, ste príliš vyčerpaný, keď vás sem priviezli boli ste na hranici smrti, ešte ubehlo veľmi málo času na to, aby ste boli za vodou.“

 

 Upozornila ošetrovateľka Harryho vážne. Očividne chcela pokračovať, no keď si všimla, že uspávací elixír zaberá prehltla ostatok vety a nechala vyčerpaného mladíka spať. „Kedy bude schopný vrátiť sa do bežného života?“

 

 Ozýval sa hlas Albusa Dumbledora akoby odniekiaľ z hmly. „Všetko záleží len na tom, ako rýchlo sa zregeneruje jeho telo.“ Odznela odpoveď z rovnako vzdialeného miesta.

 

 „Bol veľmi vyčerpaný, ale ten týždeň čo strávil spánkom ho isto vzpružil. Sestra spomínala, že sa jej dokonca podarilo dostať do chlapca dáke lektvary kým bol pri vedomí takže to značne urýchli jeho liečenie.“

 

Harry sa opäť prebral do plného vedomia a na vlastné potešenie zistil, že je už silnejší. Bez problémov otvoril oči a pozrel smerom odkiaľ prichádzali hlasy. Na jeho sklamanie však zbadal len pootvorené dvere. „Nemôžete mi povedať aspoň odhadom kedy sa odtiaľto dostane?“ Spýtal sa opäť Dumbledore.

 

 „Nie skôr ako o päť dní a aj to len ak mi sľúbite, že jeho liečba bude naďalej prebiehať v Rokfortskej ošetrovni.“

 

 Odpovedal hlas muža, ktorého Harry nepoznal. Opatrne sa podoprel a pokúsil sa sadnúť si nešlo to síce tak ľahko ako normálne, ale nakoniec sa mu to podarilo. Nechtiac však drgol do pohára ktorý stál na stolíku. Pohár spadol na zem a rozbil sa. Do jeho izby ihneď vošli obaja majitelia hlasov.

 

 Jedného Harry poznal bol to Dumbledore no ten druhý mu bol úplne neznámi. Bol vyššej postavy a jeho vlasy boli čierne ako perie havrana. Jeho oči  hnedej farby jasne poukazovali, že ich majiteľ  je láskavej povahy.

 

 Až teraz Harrymu došlo, prečo sa hovorí, že oči sú brána do duše. „Som rád, že je ti lepšie Harry.“ Prehovoril Dumbledore a podával Harrymu okuliare. „Toto nepotrebujem.“ Pokrútil Harry záporne hlavou a okuliare neprijal. Liečiteľ sa toho hneď chopil a skontroloval jeho oči. „Úplne zdravé.“ Konštatoval neveriacky.

 

 Dumbledore sa vedúcne usmial no niako to nekomentoval. „Dovolíte mi byť s pacientom na chvíľu osamote?“ Opýtal sa Dumbledore ošetrovateľa pokojným hlasom. „Samozrejme, ale len päť minúť, pán Potter musí užiť ďalšie elixíry.“

 

 Odpovedal ošetrovateľ a opustil Harryho izbu, pričom nezabudol zatvoriť dvere. „Veľmi si nás vyľakal Harry.“ Začal Dumbledore pomaly a jeho modré oči skenovali Harryho tvár.

 

 Harry niako neodpovedal, jednoducho nevedel, čo by mal povedať. „Všetci, dokonca aj ja, sme ťa považovali za mŕtveho, spôsobil si nám tým veľký šok, len by ma zaujímalo, mohol by si mi povedať o akých topánkach to rozprával ten démon?“ Opýtal sa riaditeľ a sadol si na stoličku pri Harryho posteli.

 

 Pri tom si  vytiahol z vrecka balík citrónových cukríkov a samozrejme nezabudol ponúknuť aj Harryho. „Tie topánky, ak si dobre spomínam som kúpil v obchode so slávnostnými habitmi.

 

 

 

 Predavačka tvrdila, že je to špičková a drahá obuv, v obchode už boli celé roky a nedali sa očistiť to mi samozrejme nepovedala.“ Začal vysvetľovať Harry viac šeptom ako nahlas, stále bol vyčerpaný viac ako je zdravé.

 

Dumbledore počúval a nepokúšal sa Harryho prerušiť vedel, že to je dôležité a otázky si nechával na neskôr. Harry pokračoval v rozprávaní ešte desať minút no potom si Dumbledore všimol, že Harry začína zaspávať medzi jednotlivými slovami a tak ho prerušil.

 

 „Ukázal si veľkú statočnosť chlapče, no teraz je čas aby si odpočíval, zastavím sa ti zajtra, teraz spi a naberaj nové sily.“

 

 S tým vstal a zavolal ošetrovateľa. Ten skontroloval Harryho stav a dal mu koňskú dávku elixíru na doplnenie síl a uspávací elixír. Pomohol Harrymu ľahnúť si a spolu s riaditeľom opustil izbu.

 

 Harry sa opäť prepadol do bezsenného spánku ktorý mu viac než pomáhal postaviť sa na nohy, štýlom chvíľu hore a dlho spať ubehli ďalšie tri dni keď mu ošetrovateľ konečne oznámil dobrú správu.

 

 „Konečne ste sa dostali z priameho ohrozenia života, preto sme Albusovi Dumbledorovi povolili váš presun do Rokfortu. S potešením vám môžem oznámiť, že dnes odchádzate a ešte aj stihnete záverečné skúšky.“

 

  Harry prevrátil oči stĺpkom, „to mi nemôžete urobiť, posledné tri týždne som bol mimo, nemal som sa kedy a ani ako učiť, veď rupnem.“ Zastonal, čím vyvolal len úsmev na tvári sestričky ktorá mu mávnutím prútika zabalila veci.

 

 „Budete potrebovať pomôcť s prezliekaním?“ Opýtal sa ošetrovateľ a sledoval ako si Harry pomaly a stále dosť namáhavo sadá. „Ak mi pomôže sestrička tak sto percentne áno.“ Uškrnul sa Harry a nasadil anjelsky úsmev. Sestrička mu úsmev oplatila a podišla k nemu, „rada pánovi Potterovi pomôžem.“

 

 Povedala so sladkým úsmevom. Liečiteľ sa len pousmial a prikývol na súhlas. Sestrička len mávla prútikom a Harry bol odrazu oblečený v muklovskom oblečení, ktoré mu priniesol Dumbledore. „To nie je fér.“

 

 Sťažoval sa Harry, opatrne vstávajúc. „Ešte seďte pán Potter, pôjdete až keď dorazí váš sprievod.“ Harry len otrávene vzdychol a opäť sa začal usmievať na sestričku ktorá ho profesionálne ignorovala. „Naučíte ma to kúzlo?“ Spýtal sa s neskrývaným záujmom. „Aké kúzlo?“ Nechápala sestrička. „To ktorým ste ma prezliekla.“

 

 Poukázal netrpezlivo Harry. „Aha to,“ usmiala sa, „nenaučím, potom by ste zleniveli a prestali sa prezliekať manuálne.“ Odpálkovala ho čím zamazala úsmev na jeho tvári. „Vy ste ale hnusná,“ začal hraným urazeným tónom, „pekná, to áno, ale aj hnusná.“ Dodal a vyslúžil si tým úsmev na tvári sestričky.

 

 „Nie ste prvý kto mi to povedal.“ Povedala milo a opustila teraz už upratanú izbu. „Tak sme tu Harry, toto je Remus Lupin, Nimfadora Tonksová a Kingsley Shackelbolt.“ Predstavil Dumbledore ľudí ktorý vstúpili spolu s ním do miestnosti. „Čaute,“ kývol na Tonksovú a Kingsleyho, zatiaľ čo Remusa pozdravil slušným „ dobrý deň.“

 

Rovnako ho odzdravil aj párik aurorov, zatiaľ čo Lupin si ho so záujmom prezeral. „Nespomínali ste mi, že pôjdem do Rokfortu s eskortou.“

 

 Otočil sa Harry na Dumbledora. „Vieš Harry, časy sa zmenili, vypadá to, že Baltazár aj keď si ho dokázal poraziť nezmizol, stále je niekde tu a pripravuje  svoju pomstu.“

Poslední komentáře
03.06.2008 17:53:19: ďakujem:) smiley${1}
02.06.2008 12:41:39: jj pobavím sa s tým možno smiley${1}
01.06.2008 16:13:09: sseth a nemohol by si tie staré poviedky zverejniť? ja som si ich ani nestihol prečítať, pretože som...
26.05.2008 08:18:57: ahoj poviedky stále mám, len nie su zverejnené
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví