Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

17. Zlo preberá moc

      Neznámi kúzelník ťahal Plačúcu Hermionu po chodbe smerom do vstupnej siene ministerstva, ani sa mu nepokúšala brániť, len kráčala ako ovca na porážku. Nevnímala ruch čo stále pretrvával v celom okolí, raz za čas stretli dákeho aurora alebo pracovníka ministerstva, no nik sa neznámemu nepostavil, pretože používal uplakané dievča ako živí štít.

„Hermiona! Hermiona!“

 

 Ozýval sa čísi hlas po jednej obzvlášť dlhej chodbe, „kde je Harry, čo sa stalo Harrymu.“ Hovoril niekto naliehavo. Hermiona pomaly zdvihla uslzenú tvár a zbadala Tonksovú s prútikom namiereným na útočníka. „M-mŕtvy, zabil ho, on ho zabil.“ Dostala zo seba namáhavo a opäť ju premohol plač.

 

Spomínala na chvíle čo strávila s Harrym, bol jej ako brat ktorého nikdy nemala. Spomínala na jeho vtipy ktoré neprestajné robil, neustále sa mu snažila vyhovoriť mu nebezpečné veci no on ju vždy s úsmevom ukľudňoval, že to niekto robiť musí. Ich študijné chvíľky, kedy sa snažila jemu aj Ronovi vtĺcť do hlavy dáke vedomosti v ktorých mal medzery.

 

 Nevnímal už viac Tonksovú ktorá sa po pár márnych pokusoch dostať z Hermiony niečo potrebné stratila v chodbe ktorou oni prechádzali pred tým.

 

Tonksová hneď ako sa dozvedela aspoň približne čo sa stalo, sa rozbehla do plesovej haly, nekráčala, ona doslova bežala, míňala jednu chodbu za druhou až konečne dorazila do miestnosti kde všetci čakali kým sa ples začne.

 

 Keď vchádzala cez veľkú bránu všimla si na kraji miestnosti nehybné telo, pomalým krokom, akoby sa bála toho čo tam môže vidieť zamierila k nemu, z tieňa vedľa Harryho tela sa vynorila ďalšia postava a šprintom zmizla v miestach, kade ušiel minister. Tonksová sa nepokúšala ho prenasledovať, strach jej naháňalo pomyslenie, čo ten utečenec robil s telom chlapca ktorý prežil.

 

 Prikľakla si k telu nebohého chlapca a s hrôzou sa pozrela na jeho tvár. V malých pramienkoch mu vytekala krv z miest kde mával jazvu, „ten mizerný hajzel.“ Zakliala a odvrátila svoju tvár aby sa vyhla zvracaniu. Namiesto jazvy v tvare blesku Harrymu chýbal kus kože, ten chlap alebo žena čo pred chvíľkou zmizol si zobral jazvu ktorá tak veľa symbolizovala ako suvenír do svojej zbierky.

 

 Slzy si našli svoje cestičky aj po tvári mladej aurorky, keď sa lepšie pozrela na telo, uvedomila si, že Harry he bosí, nerozumela aký malo význam ukradnúť mŕtvemu topánky a tak mávla prútikom a na nohách sa mu objavili iné.

 

 Pár čistiacimi prostriedkami mu odstránil krv z tváre a zakliala ranu tak, aby už viac krvi nepustila. Vstala na trasúce sa nohy a levitačným kúzlom nadvihla bledé telo mladého kúzelníka a ako dirigent ho navigovala teraz už prázdnymi chodbami.

 

 Vyhla sa časti v ktorej ešte pred chvíľou prebiehal boj o artefakty. Aurorom sa vďaka rýchlemu zákroku podarilo ochrániť predmety nevyčísliteľnej hodnoty no za akú cenu. Padli dvaja ktorý patrili medzi pár starších a skúsenejších a padol aj Harry Potter, ktorý mal byť mimo nebezpečenstvo ukrytí na hrade.

 

 Mierila do kancelárie toho zbabelca čo si hovoril minister mágie pretože vedela, že práve tam sa nachádza krízový štáb. Neobťažovala sa ani zaklopať rozrazila dvere a vbehla dnu. Harryho telo sa vznášalo za ňou zatiaľ čo ona sa tvárila ako boh pomsty.

 

 „Skončili ste Fudge, smrť tohto chlapca vás zničí,“ precedila chladne nevšímajúc si ostatných ľudí nachádzajúcich sa v kancelárii. Prvý kto sa spamätal bol starý muž s dlhou šedivou bradou a vlasmi. „Harry,“ zašepkal a prikľakol k telu ktoré bolo položené na pohovke, keď sa pozrel do miest kde bola jazva, vykotúľala sa mu z oka slza.

 

 „Toto sa nemalo stať, ten chlapec za nič nemohol.“ Povedal smutným hlasom, a jemne pohladil chlapca po vlasoch ktoré sa opäť začali ježiť do všetkých strán, pretože gél už stratil účinky.

 

 Vstal a pozrel na Fudgea, „myslím, že všetci čo sme tu sa zhodneme na tom, že minister mágie musí byť zosadený, jeho prvoradou úlohou je ochrániť čarodejnícky ľud a až potom seba.“ Všetci v miestnosti horlivo prikyvovali a škaredo zazerali na Fudgea. „Nech sa páči pán minister toto podpíšte.“

 

 Ozval sa ženský hlas a behom chvíle mal Fudge pred sebou papier. „Čo to je?“ Spýtal sa so strachom a pozrel na Madam Bonesovú ktorá mu ten papier dala. „Vaša okamžitá abdikácia.“ Oznámila a nadvihla obočie v očakávaní. „Fudge len vzdychol a načmáral svoj podpis. „Dúfam, že ste teraz všetci spokojný.“

 

 Povedal zlostne a odišiel z kancelárie kde už nemal čo pohľadávať. V miestnosti sa rozbehla búrlivá debata,. Ministerstvo bolo stále pod útokom očividne dobre zohratej skupiny, vždy zaútočili prudko a nečakane na miestach kde by ich nikto neočakával a vždy sa aj rovnako  rýchlo stratili, takže nedostali ešte ani jedného.

 

 Odrazu sa dvere s buchotom otvorili a dnu vbehol zadýchaný úradník, „poslal ma Kingsley, vraj sa im podarilo zachrániť slečnu Grangerovú no útočník im unikol, straty zatiaľ nemám okrem pár zranených, ktorý už sú u sv. Munga, všetci účastníci plesu sú evakuovaný.“ Vsypal zo seba jedným dychom a pohľad mu padol na Harryho.

 

 Okamžite zbledol a vystrašene pozrel na všetkých v miestnosti. „Vďaka za informácie môžete ísť.“ Pustil ho Dumbledore no chlapík nereagoval. „Senerius, choďte.“ Zopakoval hlasnejšie a úradník konečne opustil kanceláriu ministra.

 

 „Vieme s kým máme do činenia Albus?“ Opýtal sa Alfonz Regest šéf oddelenia utajenia kúzelníkov. „Obávam sa, že áno ak je to skutočne on a spojil sa dohromady s ním tak mám naozaj veľký problém.“ Vysvetlil Dumbledore bez toho aby spomenul meno a dokonale tým zmiatol všetkých prítomných. „O kom to hovoríš Albus?“ Spýtala sa madam Bonesová zazerajúc ponad rám svojich okuliarov, kým však Dumbledore stihol odpovedať cez dvere vplávalo niečo ako duch. „Zrejme hovoríte o mne.“

 

 Uškrnulo sa stvorenie ohyzdného vzhľad. Hlas toho tvora znel akoby to bola ozvena, každému pri tom zvuku naskočili zimomriavky a pocítili prázdnotu v hlave. „To, že nemám telo, neznamená, že nemám moc.“ Povedal akoby mimochodom tvor a otvoril svoje ústa. Vtiahol do seba okolitý vzduch a tak ako pri dementoroch pocítili ostatný úbytok šťastia. „Expecto Patronum.“

 

 Vyslala madam Bonesová a pokúsila sa pomocou svojho patronusa neutralizovať moc démona. „Nebuďte smiešna, veľmi dobre viete, že takéto zábavné kúzla vám pomôže maximálne proti mojím deťom, ale nie proti mne, tvorcovi temnej mágie ako takej.“ Zasmial sa démon a mávnutím ruky nechal patrona v podobe líšky zmiznúť.

 

 Dumbledore si stále prezeral tvora a pokúšal zaradiť si ho, v tajnej miestnosti do ktorej mali prístup iba riaditelia boli vyobrazené okamihy z bitky štyroch proti jednému, boli to výjavy z dôb keď bojovala chrabromilská štvorica proti démonovi v tele piateho. Keď potom démon vystúpil z tela vypadal úplne inak ako teraz.

 

 „Vidím, že poznáte moju minulosť.“ Uškrnul sa démon na Dumbledora, „vaša oklumencia je bezpochyby najlepšia akú som kedy videl, ale to mi nezabráni vedieť čo si myslíte.“ Vyškieral sa veselo. „Len pre vašu informáciu stretol som Tomasa, výnimočný mladí, poslúžil mi k tomu aby som získal aspoň takúto formu.“

 

 „To som si vyvodil z tvojho pohľadu, možno si to nepripúšťaš, ale každá tvoja obeť na tebe zanecháva stopy ktoré ťa oslabujú.“ Prehovoril Dumbledore sebaisto. „Len chvíľu vydrž, len čo moji stúpenci získajú čo potrebujem, vrátim sa v plnej sile a potom ťa naučím čo je to bolesť.“ Vyhrážal sa démon a pohľad mu padol na mŕtve telo Harryho Pottera.

 

 „Ach to je milé, obeť na privítanie.“ Uškrnul sa zlomyseľne a vliezol do schránky, kde už duša chlapca nesídlila. „Toto je lepšie,“ ozval sa Harryho hlas po miestnosti, všetci zbledli a pozerali sa na oživnutú mŕtvolu.

 

 „Nechaj toho chlapca odpočívať aspoň po smrti.“ Ozval sa smutne Dumbledore a vytiahol prútik rozhodnutý očistiť telo toho úbohého chlapca spod vplyvu démona. „Som zvedaví, ako na tom bol tento mladík s kúzlením,“ ozval sa ľadoví hlas a v Harryho ruke sa objavil prútik. „Tak nám povedz aspoň proti komu stojíme.“

 

 Zakričala hystericky Tonksová a postavila sa vedľa Dumbledora s prútikom v ruke. „Mám veľa mien, uškrnul sa démon, Satan, Diabol, Baltazár, vyberte si ktoré chcete, mám ich aj viac, ale nechce sa mi ich všetky vymenovávať.“ „Tak naposledy Baltazár, opusti telo toho chlapca.“

 

 Vyzval ho Dumbledore a zamieril prútik na hlavu kde predpokladal, že bude démon sídliť. „Neboj sa prepustím ho, nebudem predsa prebývať v hnijúcom tele keď môžem mať vlastné.“ Uškrnul sa a vyslal kliatby na riaditeľa Rokfortu ktorý všetky zneškodnil za letu. „Och, ten mladý bol mocný, veľmi mocný.

 

 Keby žil mohol by mi byť rovnocenným súperom, ak nie aj mocnejším.“ Prehovoril sám pre seba démon a vyslal na riaditeľa ďalšie kliatby. Dumbledore opäť všetky zneškodnil a kým stihol Baltazár opäť zaútočiť mávnutím prútika oživil stôl ktorý sa okamžite prevrátil pred ostatných čo boli v miestnosti čím im vytvoril štít. Následne zaútočil on sám ohnivým bičom. Kým však bič stihol dopadnúť objavil sa pred Baltazárom Beliarov štít, ktorý vydržal nápor mocného kúzla. „Jedno z mojich mien je aj Beliar.“

 

 Uškrnul sa vyslal slzy mŕtvych na Dumbledora, bolo to mocné kúzlo čiernej mágie také náročné, že ho v minulosti museli vyvolávať až traja kúzelníci, používalo sa hlavne v stredoveku pri dobíjaní pevností.

 

 Pred týmto kúzlom sa nedalo jednoducho vyhnúť. Dubledorovy sa zaleskli oči, zamával zložito prútikom a vyčaroval okolo seba žiarivo červenú bublinu, malé čierne guľky ktoré leteli v hustom roji ako dažďové kvapky narážali do vonkajšej steny bubliny a mizli jedna po druhej.

 

 Keď útok prestal Dumbledore zrušil štít a bolo na ňom vidieť, že je vyčerpaný. „Je na čase to ukončiť.“ Precedil Baltazár pomedzi zuby a vyslal na Dumbledora diablov oheň, ohromné zvery podsvetia sa rútili na riaditeľa Rokfortu ktorý len kľudne stál a čakal.

 

 Tesne pred tým ako ho plamenné beštie pohltili pozrel sa Tonksovej do očí a usmial sa, na poslednú chvíľu mávol prútikom no nič sa nestalo a on zmizol v plameňoch. Baltazár víťazne zreval a kochal sa pohľadom na strašne kúzlo ktoré sám vymyslel, bol si stopercentne istý, že ten dedo sa nebude pokúšať odvrátiť diablov oheň nebeským ohňom pretože tým štítom proti slzám mŕtvych sa až príliš vyčerpal, aj tak ho prekvapilo, že ten riaditeľ bol mocnejší ako Chrabromil s Bystrohlavovou dohromady.

 

 Prestal venovať pozornosť ohňu a otočil sa na ostatných čo boli v miestnosti, to však bola jeho obrovská chyba, pretože sa jeho vlastný diablov oheň obrátil proti tomu čo ho vyčaroval. Nazúrene mávol prútikom a vyčaroval nebeský oheň, ktorý sa spolu s diabolským neutralizoval.

 

 Sám začal pociťovať únavu no to mu nebránilo v tom aby sa s vražedným pohľadom pozrel na starého kúzelníka ktorý už mal byť dávno mŕtvi pod vplyvom jeho ohňa. „Prekvapil si ma.“ Povedal démon sucho.

 

 „Neočakával som, že ešte aj v tejto dobe bude na svete niekto tak mocný, aby ma ohrozil, no musím ti zrušiť tvoju radosť, povedal som ohrozil a nie zničil.“ Dumbledore sa aj napriek tomu usmieval a bolo vidieť, že pociťuje veľkú únavu. „Ó áno, staroba, nepríjemná to vec, našťastie na mňa je aj smrť krátka.“

 

 Posmieval sa Baltazár, mávol smerom k ostatným čo boli v miestnosti, pretože sa pokúsili zaútočiť z boku a nečakane a všetkých naraz odzbrojil.

 

 „Nebojte sa aj na vás príde čas.“ Uškrnul sa smerom k nim a opäť zamieril prútik na Dumbledora.

Poslední komentáře
21.12.2014 19:20:43: www.oricosmetics.cz www.oriflame.cz www.ori-cosmetics.cz www.oriflame.cz www.krasa365.cz www.orifl...
18.02.2008 17:14:59: fakt husta povidka smekam a kdy bude dalsi dil??????
06.02.2008 09:20:09: Supr čupr kapitolky smiley${1}
04.02.2008 09:52:55: fakt luxusni kapitola
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví