Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

15. Pripravy na ples

Táto kapitola je viac-menej oddychová, tak si ju užite

  To že v turnaji skončil mu niako nevadilo, získal tým iba omnoho viac času na priateľov a študovanie. Ukázalo sa, že v partii s Hermionou sa oplatilo byť, už len preto, že väčšinu času trávila v knižnici nad knihami.

 

 Úlohy na ktorých asistovala neboli ohodnotené nikdy horšie ako za N teda aspoň u Rona, Harry sa snaží pracovať na svojich úlohách sám, aby všetkému porozumel. Ron vnášal do ich trojice bezproblémovú náladu, dokázal urobiť hocičo, len aby unikom z knižnice, s Harrym sa dali do vtipkovania, ktoré sa rozbehlo na omnoho vyššej úrovni, ako keď to robil Harry sám.

 

Celý týždeň behal Filch po škole a hľadal svoju mačku, keď ju konečne našiel, (bola na streche severnej veže, priviazaná na kovovom kohútovi :-D) začal hľadať vinníkov ktorých však nikdy nenašiel. Profesorke Traleveyovej (sorry ale vážne neviem ako sa jej meno píše) začarovali všetky krištáľové gule tak, aby v nich bolo vidieť len tvrdé porno a to nech sa pozrie hocikto.

 

 Celé dva dni sa bavili tým, že počúvali ako veští Dumbledorovi, ktorému predpovedala, že sa vyspí s neznámou brunetov, a dokonca zašla až tak ďaleko, že mu opísala aj ako bude jeho pomer prebiehať. Vždy usmievavému Dumbledorovi zmizol z tváre úsmev a sám sa rozhodol nahliadnuť do gule.

 

 Čuduj sa svete, jeho pohľad nezamieril na bratov Weasleyových, ale práve na Harryho a Rona. Ešte v ten deň dostali obaja za trest vyprázdniť kabinet bývalého profesora Snapea.

Upratovanie toho mizerného priestoru im zabrali tri ďalšie soboty. Jar sa začala v plnom prúde a Harrymu prišla pozvánka na ministerský ples.

 

 Túto pozvánku dostal každý, čo sa zúčastnil turnaja a postúpil minimálne do druhého kola. Keďže sa Hermiona dostala vo verbálnej kategórii až do piateho kola, bola taktiež pozvaná, rozhodla sa teda, že pôjde spolu s Harrym ako pár.

 

 Harry jej riešenie prijal veľmi rád, pretože nemal chuť hľadať partnerku, ktorá by šla po sláve a moci. Ešte v ten večer ako dostal pozvánku bežal za Dumbledorom, aby mu dal povolenie navštíviť šikmú uličku. Dumbledore sa najprv tváril, že mu to povolenie nedá, kvôli tomu čo vyviedol no nakoniec ho Harry dostal.

 

„Dobrý,“ pozdravil Harry predavačku v čaroodevoch na veľké príležitosti. „Zdravím, želáte si?“ Spýtala sa úslužne sympatická postaršia čarodejnica. „Potreboval by som spoločenský habit, idem na ministerský ples a v tom školskom by som tam asi nezapadol.“

 

 „Tak v tom prípade ste tu správne pán Potter.“ Usmiala sa potešene predavačka, chytila Harryho za ruku a zatiahla ho do zadnej časti obchodu. „Máte dáke špecifické špecifické požiadavky?“ Zaujímala sa, zatiaľ čo merala Harryho výšku, šírku pliec atd. „Vlastne nemám,“ odpovedal popravde, a nervózne prešľapoval, keď mal pocit, že sa s metrom pohybuje aj v miestach kde by nemusela.

 

 „Akú sumu si približne prestavujete minúť na oblek?“ „Neviem v akých cenách sa takéto šatstvo pohybuje.“ Odvetil nervózne. „Tie najlacnejšie kúpite za desať galeónov, ale vám by sa hodilo skôr niečo drahšie, pretože sa účastníte ministerského plesu, kde chodia ľudia v odevoch ktorých cena sa zásadne nepohybuje pod dvesto.“

 

 „Hm, to je dosť, ale našťastie mám zlata dosť, takže vám nechám voľnú ruku.“ Ukončil Harry debatu. Predavačka skoro podskočila od radosti, po tom čo Harry povedal. „Vopred upozorňujem, že ak bude ten habit drahší ako päťsto galeónov, tak za seba neručím.“

 

 Dodal žartom no keď videl ako vážne prikývla, usúdil, že jeho odev nebude jeden z najlacnejších. V obchode strávil celé štyri hodiny, keď odtiaľ vychádzal, mal pocit akoby celí deň drel s Moodym, nenávidel nákupy, hlavne také kde si musel kúpiť oblečenie. „Za jeden posraný habit som nechal zálohu tristo galeónov.“

 

 Sťažoval sa Hermione a Ronovi. „To vážne, alebo si robíš srandu.“ Neveril Ron a Hermiona sa len usmievala. „Smrteľne, a to som tam musel trčať štyri hodiny a skúšať rôzne druhy látok, ktorá sa ku mne najviac hodí.“ Povedal trpiteľsky, čím si vyslúžil súcitné potľapkanie od Rona. „Ten sud s whisky si kúpil?“ Začal Ron tému ktorá ho očividne zaujímala viac ako nákup ošatenia. „Hej, hej, ale dlžíš mi tri galeóny.“

 

 Pri zmene témy sa Hermiona zdvihla a odchádzala. „Kam ideš? Rátali sme s tebou.“ Ohradil sa Harry. „Na to zabudni, zase sa obaja opijete ako prasatá, začnete mať sprosté poznámky a ty,“ bodla prstom Harryho do hrude, „sa so mnou zase budeš chcieť vyspať.“ S tým za sebou buchla dverami a nechala oboch chalanov osamote.

 

 Vážne som sa s ňou chcel minule vyspať?“ Spýtal sa Harry so záujmom. „Netuším, bozkával som sa s vankúšom.“ Odpovedal Ron sústredene mračiac tvár. „Ale veď sa s ňou chcem vyspať aj keď som triezvy.“ Bránil sa Harry a Ron sa začal smiať ako blázon. „No nič, pokúsim sa presvedčiť Padmu a dáke kočky aby sa pridali, pri troche šťatia, dnes omočím.“ Uzavrel debatu Ron a opustil spálňu, kde nechal Harryho samého.

 

 „Ak zase dovedie tie nadržané kravy, mal by som zohnať viac chľastu a hlavne dáke tabletky s elixírmi na ukľudnenie, aby som ich nepozabíjal.“ Dumal Harry a tiež zamieril k schodom, prvá zastávka bol Rokville kde dokúpil viac alkoholu, (respektíve potiahol :-D).

 

 

Elixíri a tabletky zobral zo Snapeovych zásob a niečo málo z ošetrovne. Keď sa večer ich malá oslava začala, bolo niečo okolo desať hodín. Harry pomaly popíjal víno, ktoré mu dodali škriatkovia, sedel trochu bokom a bol dosť mimo vďaka tabletkám čo si dal. Ron sa snažil byť zábavný, no bez Harryho mu to moc nešlo, takže netrvalo dlho a celá skupina sa presunula k nemu.

 

 Začali neviazanou konverzáciou a čím viac sa pilo tým hlučnejšie sa smiali. Harry stratil sebaovládanie, pretože lieky v kombinácii s alkoholom nebolo dobré riešenie, začal sa správať ako neposedné decko, najprv vypil tri litre silného vína na ex, potom sa stratil niekde v hrade kde nachystal veľmi veľa pascí, keď sa vrátil do klubovne, bol tak neuveriteľne nadržaný, že sa vyspal s takmer siedmimi dievčatami za sebou.

 

 Náhodou sa stretol na chodbe s Wandou a urobil niečo, čo by v živote nikto so zdravím rozumom neurobil, rozopol si rázporok, vytiahol svoje náradie a s chuti na ňu vyprázdnil svoj preplnený mechúr. Wanda sa s krikom otočila a zvracajúc utiekla do svojej spálne.

 

 „Hi-hi-hi.“ Snažil sa Ron tlmiť svoj smiech, no moc mu to nešlo, netrvalo dlho a váľal sa po zemi so slzami. Keď začalo svitať ospravedlnil sa Neville, že ide spať no v skutočnosti si chcel aj obsah jeho žalúdku pozrieť ako to vypadá na študentskom žúre, takže najprv zapadol na toaletách.

 

 Harrymu konečne prestali účinkovať tabletky, takže s hrôzou uvažoval čo to za jedinú noc vyviedol, ľutoval, že sa vyspal s toľkými dievčatami aj keď žiadnu neznásilnil, jediné čo mu však nevadilo bolo, čo urobil Wande. Stále napitý Ron ležal na pohovke pred krbom a snažil sa nezvracať, zatiaľ čo dievčatá sa snažili poštvornožky viísť do spální. Harrymu sa z ničoho nič zakrútila hlava a odpadol.

 

 Takto ho našla Hermiona ktorá okamžite zobrala potrebné elixíri zo zásob ktoré predvídavo Harry zariadil a naliala ich obom chlapcom do krku. Z ich tiel vystúpil obrovský mrak pary, ktorý svedčil o tom, že boli obaja otrávený alkoholom, bola si na sto percent istá, že keby nezasiahla, obaja umrú.

 

 Nahnevane vyčarovala vedrá s vodou a nešetrne oboch prebrala. „Ste párik nezodpovedných pubertiakov, ktorým by som v živote nezverila nič dôležitejšie ako čistenie záchodu, nedokážem pochopiť, ako môže byť niekto tak sprostý, aby sa nalial chľastom až do bezvedomia.

 

 Obaja ste mohli kľudne zomrieť, keby som nevstala skôr ako ostatný, môžete byť radi, že vás nenahlásim profesorom a to si píšte, že týmto to nekončí, postarám sa o to, aby sa ani jednému z vás nedostal elixír proti opici, pekne si to pretrpíte až dokonca, aby ste pochopili, kde ste urobili chybu.

 

 Ty Ronald sa môžeš modliť, aby Leila nebola zbúchnutá.“ Dokonale im touto paľbou prečistila žalúdok a keď videla ich zúfalé tváre po tom čo zničila oba elixíri proti opici tak si bola istá, že si nabudúce dvakrát rozmyslia, či sa opijú.

 

 „Zbúchnutá nebude žiadna. Všetko pitie a jedlo obsahovalo elixír proti počatiu, to bol inteligentný nápad tuto Harryho.“ Bránil sa Ron a Harry sa len buchol po čele. Hermiona sa zlostne pozrela na Harry, ktorý sa priam scvrkol pod jej pohľadom. „Ale Hermi, no tak sa na nás nehnevaj.“

 

 Kajal sa potichu Harry a pokúsil sa nahnevané dievča objať, skôr ako to však stihol urobiť, dostal poriadnu šupu kolienkom medzi nohy a s tenučkým skučaním padol na kolená držiac sa za zasiahnutú časť. „Obaja ste len sexuálny maniaci a mali by ste sa liečiť.“ Zasyčala zlostne a odišla. Ron hneď prikľakol k Harrymu a pomohol mu dostať sa do kresla, „skočím po ľad, len chvíľu vydrž.“

 

 Ubezpečoval raneného Harryho, ktorý sa pískavo nadychoval. „Vyhni sa Hermione.“ Poradil ešte Harry so sopránovým hlasom. „Už ma nebolí len hlava, teraz už aj nádobičko.“ Pišťal si potichu a snažil sa rozdíchať nepríjemnú bolesť.

 

Ron sa vrátil o pol hodinu, bol celý upotený a zadýchaný, no v rukách držal  vrecko ľadu. „Škriatkovia sa najprv čudovali prečo som ten ľad nevyčaroval hneď, ale potom mi jedno vrecko vyčarovali oni.“

 

 Zveril sa a keď to Harry počul, opäť sa buchol po čele. „No Ron, myslím, že dnes nič inteligentné nevymyslíme, ja osobne by som šiel spať, ale bohužiaľ nemôžem, dnes si mám prísť po slávnostný habit, takže najprv musím ísť za Dumbledorom a potom do šikmej.“ Sťažoval sa Harry už trošku normálnejším hlasom.

 

 „Máš moju úprimnú sústrasť, ja kašlem na raňajky, aj tak by som ich v sebe neudržal.“ Odpovedal Ron a so zívaním zamieril do spálne. „Mimochodom, skôr ako opustíš klubovňu, osuš si habit, po mne sa pozerali akoby som bol chorí.“ Varoval ešte Ron Harryho.

 

 

Ako Harry prechádzal šikmou uličkou, uvažoval nad tým čo mu Hermiona povedala, no stále nerozumel, prečo dostal kolienko iba on. „Dobrý deň mladý pán, prišli ste si po slávnostný habit?“ Privítala ho predavačka s úsmevom. Harry odzdravil a šiel za ňou dozadu. Keď mu predavačka ukázala oblek ktorý ho stál toľko peňazí skoro sa rozplakal, na vešiaku bol dáky malí odev, ktorý by bol dobrí maximálne tak päťročnému dieťaťu. „To je fór?“ Spýtal sa nebezpečným tónom.

 

 „Och nie pán Potter, zdanie klame, tento odev je ušitý zo špeciálnej látky. Je to jediný oblek svojho druhu na celom svete.“ Hájila sa predavačka. „To je síce možné, ale ako ste si isto všimla som trošku väčší ako oblek ktorý mi ponúkate.“ Začínal zúriť Harry. „Veď som vám povedala, že je zo špeciálnej látky, ako si ho budete obliekať, bude sa zväčšovať, tak docielite, že vám v konečnej fázy sadne ako uliaty.“

 

 Vysvetľovala rýchlo, pretože na Harrym bolo vidieť, že za chvíľu vybuchne. „Nech sa páči, tam je kabínka, vyskúšajte si ho a sám uvidíte, táto látka má aj takú výhodu, že sa nezašpiní a neroztrhne.“

 

 Harry aj keď neveriacky zobral oblek a zašiel do kabínky, ako náhle bol vyzlečený pokúsil sa natiahnuť rukáv, ten sa sám od seba začal zväčšovať tak, aby si ho mohol pohodlne obliecť, pri tom mal pocit, akoby strkal ruku do tekutiny ktorá bola extrémne príjemná na dotyk. Keď sa pozrel do zrkadla, bol maximálne spokojný, urobil pár prudkých pohybov, aby zistil, či naozaj neobmedzuje a potom sa spokojne usmial.

 

 Jeho spoločenský habit mal farbu nočnej oblohy, na ňom mal zlatou niťou vyšité presné postavenie hviezd aj so súhvezdiami. Uchvátene sa prezeral a uvedomil si, že vôbec neľutuje peniaze, ktoré za oblek minul. „Vyzeráte v tom perfektne pán Potter.“ Ozvala sa predavačka, ktorá bola maximálne spokojná so svojim vlastným dielom. „Predpokladám, že vhodnú obuv máte?“ Spýtala sa predavačka. Harry strnul v pohybe.

 

 „Do p...,“ zanadával až predavačka nadskočila. „Takže nemáte, ja tu bohužiaľ nemám žiadnu obuv, iba jedny staré topánky, keby boli čisté, sú nádherné, pokiaľ viem nikto ich nikdy nenosil.“ Ponúkla Harrymu prvé riešenie čo ju napadlo. Keďže boli celé špinavé a v obchode už boli celé storočia, dala ich Harrymu ako darček k obleku.

 

 

Keď večer Harry topánky čistil, zistil, že sa nedajú umyť, skúšal kúzla a dokonca aj muklovský spôsob, no nič nezabralo. Pravú topánku naštvane hodil do kúta, no o niečo sa zachytil. Rozrezal si na tom prs a tá pokvapkala celú podlahu a ľavú topánku. „Už len toto mi bolo treba.“

 

 Nadával a ľahkým mávnutím si ranku zahojil. Keď sa pozrel na zem s úľakom zistil, že topánka ktorú pokvapkala krv je čistá, ako keby ju kúpil úplne novú. Rýchlo sa poranil ešte raz a zašpinil aj druhú topánku krvou, krv hneď vsiakla a topánka zažiarila čistotou. „Takže obuv by som mal.“ Povedal si spokojne nelámajúc si hlavu nad tým, prečo sa topánky vyčistili krvou
Poslední komentáře
28.01.2008 07:35:17: A neuvažuješ, že bys sem hodit i starší povídky - moc bychom to ocenili smiley${1}
27.01.2008 18:54:34: Hej kedy bude dalsia kapitolka sa nevem dockat nech je co najrychlejsie dac6ee
27.01.2008 00:04:21: Ale no tak, vypadalo to tak nadějně, jaks přidával tak často...a teď už je to přece jen déle;)))))))...
19.01.2008 00:05:05: dobrý...hezká oddychovka..
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví