Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

14. Život nie sú len výťazstvá

Keď sa Harrymu na druhý deň ráno dostal do rúk Denný veštec, usadil sa mu na tvári spokojný úsmev, na titulnej strane svietil veľký nadpis.

 

Včera v neskorých večerných hodinách sa podarilo neznámemu kúzlníkovy ukradnúť tajné plány, bohužiaľ ministerstvo odmietlo prezradiť aký druh plánov bol odcudzený a či sa to dáko dotkne  verejného bezpečia. Minister sa snaží tváriť, že sa nič nestalo, no našej talentovanej novinárke sa podarilo získať od jej zdroja informáciu, že hľadaný kúzelník je starší muž, bohužiaľ bol zahalený neznámym kúzlom. Priamo pred zrakmi dvoch aurorov a jedného podvodníka, ktorý už mimochodom sedí odsúdený na doživotie, sa zločincovi podarilo vymeniť plány za recept na cesnakovú polievku.

 

Hneď ako Harry odložil noviny, všimol si, že pri profesorskom stole vládne živá diskusia. Vychutnal si raňajky a namiesto toho aby šiel na veštenie zmizol v chodbách hradu. Okrem veštenia sa vykašľal aj na dejiny mágie, no elixíri už radšej nevymeškal a sadol si do zadnej lavice. Na spýtave pohľady Hermiony odpovedal posielaním bozkov, až pokým ho nevyvolal profesor.

 

 Pred tabuľou zistil, že látku vôbec nezvláda. Síce si myslel, že všetko sa naučil cez prázdniny, no práve sa presvedčil o opaku, úplne zle pochopil podstatu elixíru trúchlivosti, myslel si, že ide o niečo, čo rozožerie drevo. Profesor mu vysvetlil, že tento elixír je vymyslený na to, aby navodil silný pocit smútku.

 

 „Po jeho požití sa človek dostane do silnej depresie pretože má pocit, že stratil niečo dôležité, nejeden muž spáchal samovraždu už štyri hodiny po požití.“ Keď sa Harry vrátil k lavici, počul ešte ako mu profesor hovorí známku. „Sklamali ste ma pán Potter, predpokladal som, že túto látku viete tak dobre ako všetky ostatné doteraz. Máte to za H.“

 

 Harry len mykol plecami a začal sa venovať svojim úvahám. „Keby som sa zašil aj na elixíri, tak by som to H nedostal, seriem naň, je to len písmeno. Bohužiaľ, sa takéto niečo nestalo len na elixíroch, za ten deň si zhoršil prospech z každého jedného predmetu na ktorom bol. Učitelia sa čudovali, prečo sa Harry tak rýchlo zmenil na vynikajúceho a nadaného, na obyčajného lajdáka.

 

 Harry sa prestal úplne venovať učeniu do školy a pátral po artefaktoch. Týždňovú prestávku medzi súbojmi využil tak, že každý deň študoval mapky oddelení a rôzne informácie o oddeleniach ako takých. Na hodinách s Moodym bol nepozorný a nerobil si žiadne zápisky. „Keď si myslíš, že už ma nepotrebuješ, tak sa to nauč sám!“

 

 Zreval po Harrym Moody, ktorý už mal toho všetkého plné zuby, zobral si svoju palicu a odišiel so slovami, „týmto naša výuka končí.“ Harry na to nepovedal nič, potreboval sa ukľudniť a tak šiel za Wandou s ktorou sa dal dokopy. Nemusel však chodiť ďaleko pretože ju stretol na chodbe s cudzím chalanom, čo sa účastnil turnaju.

 

 „Len som ti chcela povedať, že s tebou končím,“ povedala mu namiesto pozdravu. Harrymu zamrzol úsmev na tvári, jeho väčšinou veselá tvár sa zmenila na masku besného zvieraťa. „To myslíš vážne, alebo ako fór, kvôli, takémuto bastardovi sa so mnou rozchádzaš?“ Spýtal sa mrazivým hlasom a Wanda aj s chalanom sa až zachveli od strachu.

 

 „Že som si to nevšimol hneď, mal som vedieť, že si len odporná čubka, čo ide s každým kto je slávny, alebo mocný.“ Zasyčal na Wandu, ktorá urazene zdvihla bradu a postrčila svojho nového chalana aby ju bránil. Tomu sa však dvakrát nechcelo do potýčky s Harrym, ktorému sršali blesky z očí.

 

 „Nebudem vyťahovať prútik ako malé decko, nemusíš sa báť.“ Upokojil ho Harry nebezpečným hlasom, následne sa napriahol a uštedril mu direkt na bradu, keď už bol obranca Wandy na zemi prešiel Harry k nej, vyčaroval nožničky a odstrihol jej prameň vlasov z jej perfektného účesu, vyhodil ho do vzduchu a nechal rozfúkať vetrom.

 

 Ženu a ani dievča by nikdy neudrel, no vedel, že Wanda si zakladá na svojom perfektnom účese, ktorý sa jej nesmel pokaziť ani pri milovaní. Wanda sa rozplakala a padla na zem. Spokojne sa otočil a zamieril na severnú vežu.

 

 Po ceste uvažoval, prečo sa mu musel jeho život tak pokaziť, nepripúšťal si to, ale zlé výsledky v škole ho mrzeli, vo svojom pátraní sa neposunul ani o kúsok, rozišiel sa s Wandou a aby toho nebolo málo, svojím chovaním od seba odohnal aj Moodyho. Začal upadať do depresie, len čo si sadol na okraj veže zahĺbal sa do seba a prestal vnímať okolie, cítil sa strašne slabý, začal uvažovať prečo sa pletie do vecí, ktoré sa ho ani netýkajú.

 

 „Čo mám spoločné s piatym zakladateľom?“ Pýtal sa sám seba stále dookola a hľadal odpoveď vo svojom vnútri. Na veži sedel celú noc a následný deň, nikto si nevšimol, že Harry zmizol, pretože za prvé nemal žiadnych blízkych kamarátov čo by sa oňho báli a za druhé bol víkend, takže aj učitelia predpokladali, že je niekde zalezený a učí sa do školy.

 

 Keď sa konečne odhodlal riešiť svoje problémy, bola nedeľa štyri hodiny ráno. Od hladu mal kŕče v bruchu, ktoré nedokázal ignorovať, bolo to priam neznesiteľné. Jeho prvý cieľ cesty bola kuchyňa, škriatkovia boli našťastie hore, takže dostal ihneď niečo pod zub.

 

 Dobre najedený si sadol v knižnici k úlohám čo dostal a poctivo si naštudoval všetko čo mal. Vedel, že by sa mal naučiť čo najlepšie, ale zmohla ho únava, nedokázal sa sústrediť na to čo mal a zaspal.

 

„Pane, pane musíte vstať.“ Počul pištivý hlások pri svojom uchu. „Hm?“ nadvihol rozospanú hlavu a snažil sa zaostriť na to malé čudo čo ho budí. „Pán musí ísť, čakajú ho, duel začína pánovi o päť minút.“ Harry bleskovo vyskočil na nohy a rozbehol sa po habit, v spálni už bolo prázdno takže ho len drapol a bežal na metlobalové hrysko.

 

 „Žiadam pána Pottera, aby okamžite vystúpil na pódium inak ho prehlásim za porazeného.“ Počul Harry hlas komentátora. Ešte keď vybiehal na pódium, tak sa snažil natiahnuť si pásku s menom. „Takže keď už sú všetci konečne prítomný,“ začal komentátor a zazeral pri tom na Harryho, „je načase, aby duel začal.“

 

 Hneď ako rozhodca odpočítal, začal sa ďalší Harryho súboj, tentokrát to však bolo iné, hneď po prvom kúzle vedel, že nemá šancu, stál proti skúsenému mladému mužovi, ktorý sa očividne v dueloch vyznal, navyše tak dokonale poznal Harryho taktiku, že bola iba otázka času kedy Harryho porazí.

 

 Harry síce bol v jeho hlave a vedel čo protivník urobí no bolo mu to prd platné, pretože mladík očividne nerozmýšľal dopredu, jednoducho použil kúzlo čo ho napadlo.

 

 Harry uskakoval, tvoril bariéry a štíty aby sa vyhol zásahu no aj napriek tomu, ho trafilo mätúce kúzlo. Najprv si myslel, že sa nič nedeje no hneď ako sa pokúsil pohnúť rukou, na vlastné oči videl, ako sa mu zlomila ruka.

 

 Z lakťa mu trčala kosť a on pocítil obrovskú bolesť. Pokúšal sa vsugerovať si, že je to len psychická bolesť no nedokázal to, pri každom ďalšom pohybe videl, ako sa mu lámu ďalšie a ďalšie kosti v tele, diváci na tribúnach stíchli a sledovali Harryho na pódiu, mal zakalené oči a kričal akoby z neho sťahovali kožu.

 

 Následne doňho narazilo odzbrojujúce kúzlo a Harryho prútik sa ocitol v rukách protivníka, pričom Harry ležal na zemi a zmietal sa v psychických bolestiach, ktoré mu spôsobovala mätúca kliatba. Po skončení duelu k nemu pribehli liečitelia a naliali ho všetkými možnými elixírmi, aby kliatbu zrušili.

 

 Hneď ako Harry prestal kričať, začal sa rozhliadať okolo seba. „Kde je ten chalan s ktorým som mal duel? Čo sa vlastne stalo, už to skončilo?“ Pýtal sa stále dookola okolostojacich ošetrovateľov. „Harry chlapče, duel už skončil, musíš si ísť oddýchnuť.“ Upokojoval Harryho Dumbledore.

 

„Prehral som?“ Spýtal sa potichu vediac, že jeho otázka je zbytočná. „To nevadí Harry, ešte budeš mať dva zápasy, ak vyhráš tie tak postúpiš ďalej.“ Ozval sa hlas Hermiony, ktorá sa tiež pretlačila k Harrymu, Ron ho podoprel z jednej strany, Hermiona z druhej a pomáhali Harrymu dôjsť do klubovne. „Predsa len tu mám priateľov.“

 

 Uvedomil si spokojne Harry keď zaspával. Nasledujúci deň chodil Ron a Hermiona s Harrym takmer všade, na hodinách sedel pri nich a Hermiona mu pomáhala s učením, vysvetľovala mu látku ktorú nevedel a snažila sa ho aspoň niečo naučiť.

 

Nedarilo  sa mu všetko tak ako sa mu darilo na začiatku roku, uvedomil si, že jeho myseľ je za ten čas čo chodí do Rokfortu o dvesto percent plnšia. Keďže mala Hermiona už súboje v jej kategórii hotové rozhodla sa aj s Ronom, že Harrymu pomôžu. S Moodym sa učil omnoho rýchlejšie, pretože starý auror poznal veľmi veľa zaklínadiel a viac druhou taktík proti protivníkovi.

 

 Pomohli mu dostať sa z depresií a v učení sa behom týždňa dokázal vrátiť medzi tých s lepším priemerom, stálo ho to veľa driny, ale ten výsledok sa oplatil. Ako vedľajší účinok ich učení v trojici sa niečo nalepilo aj na Rona, takže dokázal zdvihnúť svoj prospech aj on. Harry si uvedomil, že takýto život ho vlastne baví.

 

 Nepotreboval neustále súboje, ktorých sa nabažil až dosť a nemusel sa naháňať za dákym tisíce ročným démonom, ktorý musel pri pôrode spadnúť doktorovi na zem, inak si nevedel vysvetliť krutosť o akej sa dočítal. Prišiel ďalší Harryho duel a všetci traja vedeli, že ak Harry prehrá aj tentokrát, tak zo súťaže nadobro vypadne. Keď sa postavil na pódium pre duelantov uklonil sa protivníkovi a po odpočítaní začal ďalší zo svojich zápasov.

 

 Tento protivník mu bol vyrovnaný, ani jeden nemohol získať prevahu, nech sa snažil akokoľvek, boj to bol tvrdý a neľútostný, bojiskom nelietali len svetelné lúče ale aj živelné kliatby, ktoré dokázali spôsobiť omnoho viac škody, Harry sa chvíľu ukrýval za Belliarovým štítom no ten sa stal neužitočným hneď čo praskol, Harryho protivník ho totiž najprv rozžhavil dračím ohňom a následne ho prudko schladil.

 

Harry sa rozhodol nasadiť tvrdší kaliber no ten mu nebol nič platný, jednoducho sa navzájom nedokázali poraziť. Nakoniec však predsa len vyhral Harryho protivník, pretože vďaka skúsenostiam z vysokej školy. Keď Harry sklamane zišiel z pódia, vedel, že už nadobro v turnaji skončil.

 

 Diváci ho vyprevádzali búrlivým potleskom a jeho priatelia ho pochvalne pobúchavali po pleciach. „Úprimne Potter, najprv som si myslel, že to nedotiahneš ani do druhého kola, no potom čo som videl tvoj terajší výkon, máš moju úctu, v živote som nevidel čarodejníka v tvojom veku takto používať prútik, a to som vyrastal s Dumbledorom.“

 

 Ozval sa za Harrym hlas Alastora Moodyho. „To, že som to dotiahol tak ďaleko je len tvoja zásluha Alastor.“ Odpovedal Harry rád, že dostal pochvalu od vyslúžilého aurora s menom najlepšieho lovca temných mágov.

 

 Spokojne aj keď vyčerpane sa pobral do hradu obkolesený chrabromilčanmi, ktorý mu vyvolávali na slávu. Bol totiž jediný Rokfortský študent ktorý v tejto kategórii postúpil, aj keď len do druhého kola.

 

 Ešte v ten večer sa napil v spoločnosti mnohých ľudí a prvý krát v živote mal pocit, že niekam skutočne patrí.

Poslední komentáře
15.01.2008 22:04:58: super kapča
13.01.2008 21:32:20: bomba! thle byla super kapitolka!!! dodal si tomu druhý dech!!!
13.01.2008 17:01:58: ¨já nemám slov, je to naprosto super, takovouhle povídku sem eště snad ani nečet, je to naprosto skv...
13.01.2008 13:09:00: bylo to dost pekny. Konečne taky Potter něco prohrálsmiley${1}
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví