Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

13.Dieťa šťasteny

   Kde sa dalo tam spal, kde sa nedalo spal tiež, učitelia mu boli dosť ukradnutý, keď sa poobede stretol s Moodym, začal mu starý auror vysvetľovať kúzla ktoré vyžadujú viac skúseností a sú zložitejšie.

 

 Harry doslova hltal každé slovo vyslúžilého aurora a naberal nové a vzácne vedomosti, pred koncom ich stretnutia začal Moody tému, na ktorú sa Harry pýtal pri ich minulom stretnutí, „pýtal si sa ma na artefakty, tak som ti priniesol niečo, z čoho sa o nich pomerne dosť dozvieš.“

 

 Vysvetlil keď podával Harrymu knihu, tomu zažiarili oči od nadšenia. Hneď po Moodyho odchode sa začítal do objemného zväzku, nezistil síce nič prevratné, no aspoň sa dozvedel, ako sa rozpoznávajú artefakty čiernej mágie a ako bielej. Bolo tam pár zmienok o ničení artefaktov ani jeden spôsob, ktorý by mohol zvládnuť sám.

 

Dni plynuli a prišiel čas Harryho posledného zápasu v prvom kole. Každý už vedel kto postúpil, Harryho zápas so Steelom mal rozhodnúť o poslednom postupujúcom. Harry pomaly vyšiel na pódium, akonáhle dostali pokyn, krátko sa uklonili a začali boj, Harry od prvého momentu nestíhal, aj keď vedel čo naňho letí, vo veľmi veľa príkladoch nepoznal obranu. Len vďaka oklumencii sa dokázal včas uhnúť väčšine, čo nevedel zastaviť,

 

 Steelovi pripadalo, akoby Potter presne vedel, čo urobí, skôr ako to urobí, vždy bol ten krpec o krok pred ním, pritvrdil teda a začal s naozaj silnými kliatbami, Harry si uvedomil, že večne sa uhýbať nedokáže.

 

 Rýchli úkrok doprava, švih ľavačkou a rýchle salto do boku mu pomohlo uhnúť pred obzvlášť nebezpečnými kliatbami, kým stihol dopadnúť, vrhol na Steela kliatbu podsvetia, bolo to málo známe prekliatie na ktoré narazil úplnou náhodou, patrilo medzi tie náročnejšie mätúce kliatby.

 

 Steel sa kliatbe stihol vyhnúť len tak, tak, rozhodne nečakal, že by sa Potter zmohol na útok. „Škrablo ho to, alebo sa mi to len zdalo.“ Uvažoval Harry a rýchlou otočkou, uhol ďalšej kliatbe. „Áno, škrablo.“ Uvedomil si, keď sa lepšie pozrel čo sa deje v jeho mysli, získal tak trošku času ktorý využil tak, že vyčaroval ohnivý bič.

 

 Jemný pohyb špičkou stačil na to, aby ho závratnou rýchlosťou poslal na Steela. Steelovi sa od strachu zúžili zrejničky, rýchle pohyby prútikom mu však umožnili zrušiť prekliatie, a vyčarovať štít, ktorý videl u Pottera, vedel čo je to za kúzlo a tak sa dokázal ubrániť, keď koniec biču udrel po štíte, všade naokolo sa rozľahol veľmi hlboký úder, ktorý svedčil o sile útoku.

 

 Sttel stále skrytý za Beliarovím štítom začal opäť útočiť, čím prinútil Harryho cúvať, Harry sa opäť uhýbal najlepšie ako vedel, pri tom však rozmýšľal aké kúzlo dokáže rozbiť Beliarov štít, začal spomaľovať, jeho fyzička síce nebola najslabšia, ale dvadsať minút neustáleho pohybu vyčerpá, sústredil sa na kúzlo a urobil salto vzad. Dopadol do čupnutia a zospodu, vyslal Innosove kladivo.

 

 „Toto kúzlo bolo veľmi náročné a okamžite si vybralo daň, nevyčerpalo Harryho úplne, ale stačilo to na to, aby spomalil v útoku a obrane. Steel sa však nestihol uhnúť, videl pred sebou siluetu dáke človeka, ktorý sa rozpriahol s obrovským kladivom v ruke  a udrel na štít, ktorý ho bránil. Všetci sledovali ako kladivo dopadá na Beliarov štít a následne si museli zakryť uši.

 

Ozval sa mohutný gong, Steelov štít praskol na polovicu a bol odhodený o dvadsať metrov dozadu. Harryho telom prebehla silná triaška, práve teraz pocítil tak ako nikdy, svoje vyčerpanie, všetky svoje limity, ktoré doteraz prekonal boli nič v porovnaní s tým, čo sa mu udialo teraz, ako keby z veľkej diaľky počul hlas rozhodcu ako hovorí, že Harry Potter postupuje do ďalšieho kola, ako v sne sledoval madam Pomfreyovú náhliacu sa k nemu v pätách s dákou mladou ošetrovateľkou, na tvári vystrúhal slabý úsmev.

 

 „Nedáme si neskôr rande?“ Spýtal sa slabo mladej ošetrovateľky. „Potter, ako sa cítite?“ Spýtala sa Rokfortská ošetrovateľka, snažiac sa naliať potrebný elixír do chlapca. Celkom to ujde, len by ma zaujímalo prečo je vás stále viac?“ Zašepkal Harry no kým sa dočkal odpovede padol k zemi ako podťatý.

 

 „Vyčerpal sa hlboko pod normu, je tu možnosť, dosť veľká, že z neho ostane šmukel.“ Podala ošetrovateľka Dumbledorovi správu o Harryho výsledkoch testov. „Myslím, že také strašné to nebude.“ Ozval sa Moodyho hlas z rohu miestnosti. „Pokiaľ sú moje predpoklady správne, tak neostane šmukel a ani mukel.

 

 Keď sa ho pokúsil Voldemort zabiť ako dieťa, preniesol naňho časť svojej moci, to si mi povedal ty sám Albus, tým, že teraz vyčerpal na hranicu smrti je dosť možné, že sa dostal k Voldemortovím zálohám.“ Vysvetlil Moody. Dumbledorovi zaiskrili oči pochopením, „takže to je tá informácia čo mi unikala.“ „Neverím tomu, že by práve tebe niečo unikalo Albus.“ Uchechtol sa Moody.

 

 

Harry pomaly otvoril oči, necítil sa unavený, no unavenie magického jadra už zažil dosť krát na to, aby vedel, že teraz je hlboko pod najnižšiu normu. Tušil, že by mal byť kóme, ale cítil sa relatívne v pohode, niečo v jeho nútri sa spájalo do jedného celku, ale nevedel čo. Po chvíli uvažovania opäť zaspal kľudným spánkom.

 

 Opäť sa prebudil až ráno keď pocítil, že sa v jeho blízkosti niečo hýbe. Pozrel sa pravú stranu a zbadal mladú ošetrovateľku ako sa stará o Steela. „Je mu niečo vážne?“ Spýtal sa ešte stále unaveným hlasom. „Nie, behom pár dní bude v poriadku.“ Odpovedala mu sestrička a usmiala sa naňho. „Ešte si mi neodpovedala na moju otázku,“ začal Harry keď si spomenul ako sa sem dostal.

 

 Sestrička len nadvihla obočie na znamenie, že netuší o čom Harry hovorí. „Pýtal som sa či so mnou pôjdeš na rande.“ Zopakoval svoju otázku Harry a sladko sa usmial. Sestrička k nemu prišla a dala mu pusu na čelo. „Prepáč, ale s deťmi nechodím.“ Odbila ho a Harrymu hneď padla nálada o kus nižšie.

 

 „Ja už dlho niesom dieťa.“ Bránil sa urazene. „Ale hádam by si sa nehnevkal.“ Zareagovala sestrička hraným materinským hlasom. Harry sa nafúkol a otočil hlavu na inú stranu. Na ošetrovni musel stráviť ešte ďalšie tri dni, kým ho madam Pomfreyová prepustila, ku koncu si myslel, že zošalie, no po tom ako ho po pokuse o útek priviazali na posteľ už radšej nič neskúšal.

 

 Ešte v ten deň ako ho prepustili musel ísť za Jarwisom po materiály čo potreboval, svoj starí prútik si ukryl ako záložný a ten čo mal na mieru dal do puzdra na pás. Na to aby sa dostal do Rokvillu tentokrát použil tajný vchod z medových labiek, vedel o ňom len vďaka bratom Weasleyovým, pretože ich neraz videl tam zmiznúť.

 

 Cez hrb jednookej čarodejnice sa dostal do podzemnej chodby ktorá viedla do spomínaného obchodu. Tesne pred tým ako vyšiel, prehodil cez seba neviditeľný plášť, aby zvýšil šancu na prípadný únik a tak došiel až k obchodníkovi, ktorý stál tentokrát na inom dohodnutom mieste. „Máš?“ Ozval sa Harryho zmenený hlas odniekiaľ z priestoru.

 

 „Áno mám, ale stálo ma to strašne veľa problémov, pár mojich ľudí sa muselo vlámať do archívu ministerstva.“ „Tvoje problémy ma nezaujímajú, polož to na zem.“ Odpovedal Harry kľudným hlasom, mal veľké problémy ho taký udržať, pretože sa mu od vzrušenia chvel. Jarwis vytiahol spod plášťa objemný spis a položil ho tak ako mu to Harry prikázal, keď to robil, všimol si Harry, že jeho pohľad stále blúdi na jedno miesto, na čele sa mu rysoval pot a ruky sa mu jemne triasli.

 

 „A som v prdeli.“ Pomyslel si, keď si všimol, že sa tma v tých miestach vlní, ako keď pri veľkom teple vlní vzduch nad asfaltom. Nedal na sebe nič poznať, „hop alebo trop.“ Povedal si. Zamával nad papiermi prútikom čím si overil ich pravosť, potom neverbálne pod plášťom vyčaroval kópie. „Berieš alebo nie.“

 

Prerušil Jarwis nervózne Harryho pri jeho neviditeľnej práci. „Jasne, že beriem.“ Odvrkol Harry uvažujúc ako sa dostať z tejto situácie, vedel, že nedokáže poraziť ani jediného aurora, a to nevedel isto či tam niesu dvaja. „Ide sa nato.“

 

 Hecoval sa, jemným gestom a neverbálnym kúzlom vymenil nebadane pravé dokumenty za tie jeho falošné, tušil, že pá už len pár sekúnd na to, aby ho neodhalili, preto vyčaroval nepriehľadnú tmu, omráčil Jarwisa,

 

 a vyčaroval figurínu, ktorú používali na obrane proti čiernej mágii, táto figurína mala výhodu, že sa pohybovala, ale čarovať nedokázala, tým aurorov zdržal a on využívajúc hmlu unikol bočnou uličkou. Stihol však prejsť sotva tridsať krokov a už mu boli aurori v pätách.

 

 „Vypadá to, že som ich podcenil.“ Uvedomil si, skočil za roh a sledoval ako sa obaja zastavili sotva desať metrov odneho. Jeden z nich práve ukrýval dokumenty do vrecka v habite. Kam zdrhol?“ Pýtal sa jeden druhého.

 

 „Neviem, ale tentokrát už nesmie utiecť, stačilo mi keď nám Kingsley vynadal naposledy.“ O ulicu vedľa sa začal ozývať buchot, Harry sa pritisol na stenu ešte viac aj keď ho kryl neviditeľný plášť. Obaja aurori sa tam hneď vrhli, chvíľu sa tam ozýval zvuk boja a potom Harry videl ako odvádzajú dákeho muža v čiernom plášti.

 

 Hneď ako odišli na ministerstvo, rozbehol sa Harry naspäť do školy, mysliac na to, že mal obrovské šťastie. Keby sa tam ten chlap neukázal na sto percent by ho dostali a z toho by ho nevysekal nikto. Hneď ako dorazil do spálne ukryl si všetky získané spisy najlepšie ako vedel, uvažujúc o tom, že hneď na druhý deň nájde lepší úkryt.

 "Som ja to ale dieťa šťasteny," uvedomil si keď rozmýšľal aké problémi by mal, keby ho chytili.

Poslední komentáře
10.07.2012 21:07:54: Thanks a lot! It is definitely an terrific webpage!\nAlso visit my web-site My Website
12.01.2008 19:22:29: jako obvykle se ti povedla
12.01.2008 02:32:17: ahoj prisel sem po kalbe a napsat koment mi dela vrlke problemy ale proste super asi si zira budu mu...
11.01.2008 23:15:22: No neni to ta Kapitola s velmým K ale i takovychle kapitoly jsou potřebný!
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví