Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

12. Škola, základ života

Upozorňujem, že táto kapitola obsahuje náznaky pikantných scén a ku koncu je trba silný žalúdok. Kapitolu venujem Armokovi, ktorý mi sľúbil, že budúci týždeň pridá, teraz vám prajem príjemnú zábavu.

Sseth

        Keď prišiel čas ďalšieho Harryho duelu, vychádzal Harry na bojisko so zdvihnutou hlavou a mával spolužiakom čo boli na tribúnach, pozrel sa na svojho ďalšieho protivníka, no keďže si o sebe začal namýšľať tak si bol stopercentne istý, že vyhrá. Hneď ako rozhodca odmávol duel, obaja na seba vyslali kliatby. Harry však na rozdiel od súpera nestihol vyčarovať štít a ani sa uhnúť a tak po zásahu kliatby odletel tri metre dozadu, ešte kým bol vo vzduchu ho zasiahli ďalšie kliatby a posledné čo si pamätal bolo, ako sa blíži k zemi.

 

 Celé obecenstvo stíchlo a všetci ohromene pozerali na ležiaceho Harryho Pottera, všetci si mysleli, že budú svedkami úchvatného duelu, no videli len zdrvujúcu prehru, na bojisko vybehla ošetrovateľka a začala nalievať mladého Pottera elixírmi aby, ho čo najrýchlejšie vyliečila. Keď sa Harry prebral počul len ako rozhodca oznamuje, že si Harry Potter pripíše nula bodov.

 

 „Bude v poriadku, len si ho na noc nechám na ošetrovni pre prípad, že by po sebe kúzla zanechali dáke následky.“ Oznámila ošetrovateľka Moodymu a odviedla si Harryho, ktorý niako nenamietal. Popravde si uvedomil, že začal byť povýšenecky a pyšný,  zhnusil sa sám sebe a začal uvažovať kvôli čomu vlastne je v turnaji, celú noc nemohol spať a preto premýšľal, no na dôvod neprišiel.

 

 Už konečne zaspával keď začul tlmené hlasy, „našli sme ho na okraji lesa, vypadá to, že sa tam stratil a narazil na dáku nebezpečnú potvoru.“ Hovorila McGonagalová ošetrovateľke a o dve postele od Harryho položila zohavené telo súťažiaceho, čo sa stratil už pred dvoma týždňami. „Nevypadá to ako zranenia od tvora, mne to skôr pripomína zranenia z prvej vojny proti Veď-viete-komu.“ Odporovala ošetrovateľka, pričom doňho nalievala rôzne elixíri, a mávala nad ním prútikom.

 

 „Vážne si myslíš Popy, že je to dielo temného mága?“ Spýtal sa potichu Dumbledore ktorý práve dorazil na ošetrovňu. „Som si tým stopercentne istá,“ odpovedala ošetrovateľka neochvejne. „Vypadá to, akoby ho mučili a neskôr aj ovládali imperiom.“ Začala vysvetľovať ošetrovateľka profesorom, len čo dokončila svoju prácu.

 

 Chcela pokračovať no prerušil ju výkrik mladého muža, ktorého našli v zúboženom stave, „Je späť, otvorili dvere...., mocná čierna mágia...., umieram...., pečatné kúzlo...., jeho prekliatie vstúpilo do mňa..., zabite ma prosííííííííím!“  Drmolil chalan a zmietal sa v kŕčoch, Harry síce netušil o čom ten zranený rozpráva no z reakcií aké mali traja prítomný dospelý vytušil, že to nebude nič dobrého.

 

 „Ak je pravda, čo ten chlapec hovorí Popy, musíme ho zabiť, nemôžeme ho nechať umierať v tých hrozných mukách.“ Začal Dumbledore smutným hlasom. „Ty niečo vieš o tej kliatbe Albus?“ Spýtala sa McGonagalová. „Bohužiaľ, vedel o tom každý riaditeľ pre prípad, že by sa to stalo. Určite poznáte legendu o piatom zakladateľovi, zo začiatku to bol skvelý muž, mal sa oženiť s Bystrohlavovou, nedoprial mu to však démon ktorý vtedy ešte vládol väčšej časti Anglicka, po ťažkom boji piateho zabil a obsadil jeho telo, všetci si mysleli, že vyhral skutočný piaty, ale opak bol pravdou, po čase dosiahol to, že sa zakladatelia rozhádali a Salazar, najmocnejší z ich štvorice odišiel.“

 

 Začal rozprávať riaditeľ smutným hlasom, na svojich cestách po svete sa však naučil mnoho vecí a dozvedel sa pravdu o piatom, zistil to len vďaka tomu, že ho jeden pokus priviedol na hranicu života, kde sa stretol so skutočným zakladateľom. Hneď ako sa zotavil, dohnal sa na hrad a vysvetlil to ostatným a spolu s nimi, démona porazil, keďže však démona nikto nedokáže zabiť, uväznili ho v hrade.

 

Veľmi sa báli, že sa dákym spôsobom dostane von a tak použili tie najmocnejšie kúzla aké poznali, vypadá o tak, že potomkovia najväčších stúpencov prišli na to, ako kúzla zakladateľov zničiť a uvolniť ho tak, na to však potrebovali niekoho, do koho by vložili tajomnú pečať Slizolina, bolo to jeho majstrovské dielo, dosiahol tým to, že polovica démonovej sily prešla do tohto úbožiaka, ten však taký nápor nevydrží, nikto by to nedokázal, preto teraz bude umierať dlhou a bolestnou smrťou.“

 

 Dokončil Dumbledore hrôzostrašný príbeh, McGonagalovej sa triasla spodná pera, zatiaľ čo Pomfreyová mlčky vybrala z trezoru elixír, ktorý mal ukončiť trápenie toho úbohého mladíka. „Tým, že sa obetoval tento chlapec, dal nám šancu zničiť démona nadobro, jeho polovica sily sa mu už nevráti, odíde aj s dušou mŕtveho.“ Harry s hrôzou sledoval, ako lejú elixír do účastníka turnaju a po tvári mu tiekli slzy.

 

 „Musím sa zbaviť jeho tela tak, aby ho nikdy nikto nenašiel, ak sa verejnosť dozvie o úniku schránky piateho s démonom vnútri, zavládne chaos ako za čias Voldemorta.“ Vysvetlil Dumbledore a privolal si na pomoc Félixa.

 

„Minerva, prosím ťa, skontaktuj starý fénixov rád v najväčšej tajnosti, musíme zabrániť tomu, aby sa stretol s časťou Voldemorta, ktorá ešte je na svete, ja ešte dnes zvolám ľudí, čo pracujú na jeho hľadaní.“ Hneď ako zmizlo telo v plameňoch, všetci traja sa rozišli, nevšímajúc si Harryho ležiaceho na posteli, nikto nevedel, že týmto dostal mladý Potter dôvod učiť sa bojovať.

 

 O Voldemortovi toho moc nevedel, no to málo čo vedel mu stačilo aby sa snažil zo všetkých síl zabrániť jeho znovuzrodeniu, sám poznal pár postupov, ktoré boli z prastarej čiernej mágie, dočítal sa to v knihe od Jarwisa, preto zmenil svoj rebríček hodnôt. Od teraz mu nešlo o to aby vyhral dáky zbytočný turnaj, bude musieť zničiť pár vzácnych artefaktov, ktoré malo v držaní ministerstvo, a pár ich bolo poukrývaných na rôznych častiach zeme, netušil však, kde by mal začať s pátraním, jediné čo mu moholo pomôcť boli knihy, najľahšie prístupné mu pripadali tie čo boli na Ministerstve mágie, vedel, že tam sú, no nevedel kde presne.

 

 Hneď ako ho ráno pustili z ošetrovne, zamieril do knižnice, prehrabával sa v zakázanom oddelení a nebral ohľad na to, že ho môže niekto prichytiť. Keď mal len štyri minúty na to aby sa dostal do triedy, zmenšil knihy a opustil knižnicu. Ako prvú mali trojhodinovku dejín, sadol si až dozadu tak, aby sedel sám a pustil sa do študovania, použil na seba rýchločítacie kúzlo a pamätovacie, aby ušetril čo najviac času, bol si istý, že mu ho veľa neostáva,

 

 knihy ktoré obsahovali plány ministerstva z dôb keď sa ešte len stavalo poznal naspamäť po prvom prečítaní, ďalej ho zaujímalo kde sa študujú predmety čiernej mágie no nič bohužiaľ nenašiel, pol hodinu pred koncom mal všetky knihy preštudované, ale nenašiel nič moc, očividne si ministerstvo strážilo svoje tajomstvá, ospravedlnil sa profesorovi Beansovi, že mu je zle a opäť utekal do knižnice, celé doobedie strávil hľadaním, no bez úspechu, po obede sa stretol s Moodym od ktorého sa snažil nenápadne dostať dáke informácie no starý auror nemal náladu spomínať.

 

 „Dobre, že si včera prehral, potreboval si lekciu ako soľ,“ usmial sa spokojne a škrabkal si kýpeť bývalej nohy. Tú drevenú mal opretú o katedru a spokojne vrčal. „Chlapče, keby si bol ešte pár dní taký namyslený, vykašľal by som sa na teba.“

 

 Povedal mu narovinu Moody a nasadil si nohu späť, naučil Harryho pár ďalších kúziel a potom prešli na transfiguráciu a čarovanie, pri čarovaní sa začal Harry pýtať na skúmacie a odhaľovacie kúzla ,čo Moodyho očividne potešilo, „správne rozmýšľaš, je dobré vedieť čo je v okolí, aj keď je to neviditeľné.“

 

Tesne pred koncom, sa spýtal Moodyho na predmety očarované čiernou, alebo bielou mágiou, no Moody mu neodpovedal, len zavrčal niečo na spôsob pozdravu a s dutým klopkaním zmizol na chodbe. „Takže som sa toho zase moc nedozvedel.“ Vzdychol si Harry mysliac, že toto pátranie nikam nevedie. „Jedna možnosť tu ešte je.“

 

 Spomenul si odrazu, hneď zamieril do chrabromilskej veže, aby si zobral potrebné veci. Keď prechádzal po Rokfortskom pozemku, v diaľke videl, ako práve prebieha tvrdý súboj medzi dvoma zahraničnými študentmi aurorských akadémii.

 

 Nikým nevidený, vliezol do stromu v ktorom začína tunel do Rokvillu, cesta mu trvala skoro pol hodiny, no ak získa informácie čo potrebuje tak sa mu tento risk vyplatí. Ešte v tuneli si zmenil oblečenie aby ho nikto nespoznal a trošku si upravil aj tvár vďaka kúzlam transfigurácie do ktorej s Moodym fušovali. Po dedine behal celú polhodinu kým konečne našiel človeka ktorého potreboval.

 

 „Vidím, že ťa už pustili.“ Začal Harry  ľadovým tónom a vynoril sa z tmi, vedel,, že ich nikto nešpehuje pretože najprv skontroloval terén. „K-k-kto ste?“ Vykoktal Harryho starý známi. „To teraz nieje dôležité, potrebujem od teba informácie, ktoré nedokáže zohnať nikto iný, s odmenou budeš viac než spokojný.“

 

 Odpovedal Harry stále nebezpečným tónom. „Povedzte čo potrebujete a ja uvidím čo sa s tým bude dať urobiť.“ Začal Jarwis už trošku odvážnejšie, pretože bol vo svojom živle. „Informácie o jednotlivých odboroch ministerstva mágie, ich umiestnenie a zabezpečenie.“

 

 Vysypal Harry, čo potreboval a sledoval výrazy meniace sa na mužovej tvári. „Do toho nejdem, nechcem prísť o krk.“ „Ani keď ti za túto službičku ponúknem panstvo omnoho väčšie ako je Malfoy manor?“ Nadhodil Harry dúfajúc, že mu to obchodník zožerie. Jarwisovi prebehol po tvári chamtivý výraz a prikývol.

 

 „Do dvoch týždňov to zoženiem.“  Prikývol nakoniec a s tichým puk zmizol. Harry sa poobzeral okolo a tiež sa vydal na cestu späť. „Sú tu jasné stopy po kúzlach na zmenu vzhľadu.“ Začul hlas odniekiaľ z tmy, bleskovo na seba nahodil neviditeľný plášť a odčaroval sa, pre istotu si vrátil do pôvodného stavu aj habit, Moody mu raz vysvetľoval, že nech je kúzelník dobrý ako chce, tak dlhotrvajúce kúzla zanechávajú stopu, u niekoho menšiu u niekoho väčšiu takže radšej neriskoval,

 

 pár mávnutiami prútiku odstránil stopy ktoré zanechal a opatrne sa začal presúvať k tajnému vchodu do hradu. Nebol však dosť dobrý, pretože zanechal dostatok stôp na to, aby si ho neznámi mohli chytiť, už mu ostával len posledný triumf, neviditeľný plášť.

 

 Vkĺzol do stromu len pár sekúnd pred tým ako jeho prenasledovatelia došli na miesto kde zmizol. „Očividne tu niekde mal skrytú metlu, vďaka ktorej zdrhol, Kingsleyho nepoteší, že nám zmizol niekto, kto tu nemal čo hľadať.“ Do hradu dobehol doslova šprintom, keby ho nachytali, skrachovali by všetky jeho plány behom pár minút.

 

 Harry sa s hľadaním natoľko stotožnil, že sa prestal venovať ostatným veciam, úlohy čo mu zadávali nerobil vôbec, alebo ich odflákal, jediného koho poslúchal bol Moody, naučil sa s ním mnoho ďalších kúziel no ani tie mu nepomohli v nasledujúcom dueli, ak chcel postúpiť potreboval minimálne tri víťazstva z piatich zápasov, no zatiaľ mal iba jedno víťazstvo a dve prehry.

 

 „Verím tomu, že máš šancu postúpiť, tvoj predposledný protivník je siedmak z Benetovej strednej čarodejníckej, dávaj si naňho pozor pretože z tej školy chodia samí adepti na aurorské školy, každopádne máš šancu vyhrať ak nebudeš príliš pyšný, druhý oponent bude už tvrdší oriešok a tvoje šancu sú tak na dvadsaťpäť percent.“

 

 Začal Moody zo svojim prejavom pred Harryho predposledným zápasom, Harry prikývol na znak, že pochopil, no úprimne mu bolo jedno či vyhrá, alebo prehrá, išlo mu hlavne o skúsenosti, ktoré môže od Moodyho získať, obliekol si habit a nasadil pásku, keď vyšiel na pódium, nikto už mu netlieskal, všetci len sedeli a sledovali, ako sa bude dariť chlapcovi čo prežil. Nikto už doňho nevkladal zbytočné nádeje, pretože Harryho šance boli malé.

 

 Harry sa postavil čelom protivníkovi a uklonil sa, nasledovalo zdvorilostné gesto prútikom a rozhodca začal odpočítavať. Hneď ako počul tri, vedel, aké kúzlo naňho poletí, skráteným pohybom vyčaril štít skôr ako jeho protivník zaútočil, a sám vyslal rezavé kúzlo, doplnil ho rôsolovými nohami a žeravými reťazami, protivníkove kúzlo sa zatiaľ neškodne vpilo do Harryho štítu.

 

 Kúzla ktoré vyslal na mladého Američana sa vpili do štítov ktoré rýchlo vyčaroval, no prvé rezacie kúzlo prešlo a rozseklo mu rameno odkiaľ mu vytryskla krv. Behom stotiny, už na Harryho letela kliatba zo základnej čiernej mágie,

 

 no Harry netušil, aké štít by mohol fungovať, nemal mnoho času na rozmýšľanie a tak nakoniec urobil to čo ho napadlo ako prvé, zložitým mávnutím prútiku si vyvolal Beliarov štít, bolo to pokročilé kúzlo z čiernej mágie, ktoré sa dozvedel zo starej knihy Slizolina, preto sa nečudoval zhíknutiu okolitého obecenstva.

 

 Bleskovo využil výhodu ktorú si získal, a poslal na súpera vodnú guľu, toto kúzlo spotrebovalo dosť síl, no guľa nabrala takú rýchlosť, že pri náraze mal pocit akoby ho kopol kôň, tesne pred tým ako padol Američan k zemi v bezvedomí, stihol vyslať ohnivú päsť, ktorá by Harryho dokázala aj zabiť.

 

 Harry však využil Beliarov štít ktorý mal stále v ľavej ruke, pretože ho neodvolal, a tak sa oň ohnivá päsť neškodne rozbila. Pri náraze štít vydal hlboký tón pripomínajúci úder zvonu, no to bolo všetko. Harrym to trochu otriaslo, pretože bol už trochu vyčerpaný, predsa len ešte nebol dosť zvyknutý na veľký úbytok energie.

 

 Odvolal štít a šťastne sa pozrel na Moodyho, ten mu prikývol so spokojným výrazom a naznačil mu nech počúva porotu. „Po veľmi náročnom duely sa stáva víťazom pán Potter, získava tri body, za vynikajúci výkon, a jeden bonusový bod, za použitie extrémne náročnej a takmer neznámej mágie.“ Harry podskočil od radosti, potriasol si rukou s rozhodcom a zbehol do šatne.

 

 „Máš moju pochvalu chlapče, aj keď to bol len krátky duel, videl som viac zložitých a náročných kliadob, ako pri niektorých zápasoch aurorských adeptov, ukázal si mi, že si schopný zvládať aj väčší úbytok síl, takže pritvrdím v tvojom tréningu, len tak mimochodom, začneme aj s fyzičkou.“

 

 „Ale Alastor, na čo mi bude fyzička, veď tá nemá s kúzlami nič spoločného.“ Sťažoval sa Harry mysliac na to, že príde aj o to málo času čo mu ostáva na pátranie. „Na čo?“ Spýtal sa Moody s úškrnom, „môže sa ti stať, že budeš v pätnásť kilometrovom okruhu zabezpečenom proti premiestňovaniu a po tebe pôjde skupinka temných tvorov, musíš vedieť rýchlo behať, a neuškodí ani boj z blízka.“

 

 Vysvetlil a dal sa na odchod, „a letia na to kočky.“ Dodal potichu čím vyvolal u Harryho úškrn. „Tak to beriem.“ Pritakal, prezliekol sa a zapadol do knižnice, kde pokračoval v pátraní po artefaktoch. Po piatich hodinách rýchleho čítania už mal vyťahané oči a už to chcel zabaliť keď konečne niečo našiel:

 

 

„Jedným z bájnych mocný artefaktov sú kamenné dosky, so svätými prikázaniami, tak, ako ich priniesol bájny kúzelník v dávnych dobách pred narodením Merlina, nejde o artefakt čiernej mágie, aj keď je táto vec natoľko mocná, že dokáže vytrhnúť dušu z rúk samotnej smrti, duša dotyčného môže byť akokoľvek poškodená, vždy sa vráti celistvá, vedľajším efektom tohto mocného artefaktu je, že ten čo bude oživený nebude viac schopný zabiť, nech je akokoľvek zlí.“

 

 

Harry užasnuto hľadel na text ktorý našiel, no bolo mu jasné, že toto by démon nikdy neurobil, už len z toho dôvodu, že po svojom boku potrebuje zvrhlého a krvilačného spoločníka, preto to bral až ako poslednú možnosť. „Na dnes mám toho dosť.“ Povedal si, starostlivo poodkladal knihy čo čítal a zamieril do klubovne.

 

 Po ceste sa stretol s Ronom ktorého sa len tak mimochodom opýtal na dáke mocné artefakty, tak si aspoň vypočul pár starých čarodejníckych legiend o mocnej zmluve medzi diablom a prvým človekom a ďalších podobných nezmyselnostiach.

 

 Keď vstúpil do knihovne mal pocit akoby tam nastal výbuch, každý si s ním chcel potriasť rukou a zagratulovať mu k výhre, začali sa vyplácať stávky čo boli uzatvorené a pár dievčat sa snažilo Harryho získať len pre seba. „Ahoj ja som Wanda,“ usmiala sa nádherná modrooká blondínka a podala Harrymu ruku. „Hm...ha...he.., uf, ty si mi ale kus.“ Ušlo Harrymu namiesto pozdravu a zabudol zatvoriť ústa, jeho pohľad smeroval všade možne len nie tam kam chcel, počas toho ako mu Wanda niečo vykladala, neustále jej hľadel do výstrihu, v ktorom mala rozhodne čo ponúknuť.

 

 Raz za čas sa mu podarilo zamieriť očami aj inde, to sa vždy zasekol na jej očiach, pripadalo mu, akoby sa pozeral do čistej studničky, v ktorej mohol zazrieť aj svoj odraz. „Nejdeš sa prejsť?“ Spýtal sa Harry z ničoho nič, Wanda sa usmiala čím opäť zbavila Harryho zdravého úsudku a ruku v ruke zamierili na chodby. Bolo už síce dávno po večierke, no Harrymu to starosti nerobilo.

 

 „Ty vole, túto musím mať,“ ozval sa mu v hlave hlas, ktorý tam pred tým nikdy nemal. „Neviem kto si, ale súhlasím,“ odpovedal sám sebe, naklonil sa dozadu a opäť si prezrel dievčinine pozadie. „Ty, vado, mne snáď rupnú gule.“ Uvedomil si odrazu, v tú chvíľu sa jeho plány rapídne zmenili, pôvodne sa chcel len prejsť, no teraz myslel len na jedinú vec, uprostred chodby kde sa nachádzala zborovňa, ju chytil za zadok a pritlačil na stenu.

 

 Wanda niako nenamietala, len mu jemne rukou prešla po stehne a stále stúpala, čím Harryho privádzala do šialenstva, jeho zábrany, ak niekedy dáke mal boli fuč, začal ju vášnivo bozkávať, neberúc ohľady na to, že ich môže nachytať Filch, alebo hocikto iný. Jeho ruky sa začali pohybovať po tele mladučkej ženy, od samej blaženosti nevedel čo by mal robiť a tak to nechal na svoju fantáziu.

 

 (Moja fantázia je strááááášne bujná, ale nie som si istý, či by bolo dobré sem písať takéto scény a ako dlho by som to vydržal ja :-D, každopádne došlo k tomu čo som načrtol, je to ale kanec čoooooooo?????????) So spokojným úsmevom sa prechádzali po hrade ešte ďalšie dve hodiny.

 

 Cestu im raz skrížila pani Norisová, ako náhle však zbadala Harryho, vydala niečo podobné chrčaniu a so stiahnutým chvostom utekala preč, Harry švihol prútikom a Filchova mačka dostala silný kopanec špicatou topánkou ktorá ostala zaseknutá v jej pozadí.

 

 Harry vybuchol do smiech nasledovaný Wandou, na svojich potulkách prechádzali aj po chodbe s kamenným chrličom kde si zopakovali svoje akrobatické čísla a až potom zamierili naspäť do klubovne.

 

Už stáli pred dverami keď ich to opäť chytilo, no keďže im bolo blbé to robiť pred bucľatou paniou, zapadli do triedy transfigurácie kde im poslúžila katedra. Keď konečne Harry zapadol do postele bolo okolo štvrtej hodiny rannej, takže sa na druhý deň ani nečudoval, že sa cítil akoby ho zrazil parný valec.

 

 Wanda mu už z diaľky mávala no n ju ignoroval, na raňajkách premenil mávnutím prútika čaj na silnú kávu, ktorú si vychutnával naposledy tesne pred tým ako ho chytil riaditeľ s vtedy ešte zdravým Snapeom. „Čo píšu noviny?“ Začal zachrípnutým hlasom debatu s Hermionou, ktorá odoberala denného proroka.

 

 „Iba to, že Snapea zavreli do blázinca, ani u Sv. Munga nedokázali vyliečiť jeho šialenstvo, vraj mu dáky anonym poslal fotku ako si to dáva s Filchom a jeho mačkou v trojke, nezvládol to a úplne sa mu všetko pomiešalo, vraj si teraz myslí, je muška svetluška.“ Vysvetlila Hermiona, pričom si podozrievavo premerala Harryho.

 

 Harry sa len uškrnul a začal jesť. Na hodine transfigurácie preberali odčarovanie dákeho neživého predmetu. Uprostred vyučovania sa prihlásila Parvati Patilová. „Pani profesorka na tom peknom plášti máte dáky fľak, viete o tom?“ Spýtala sa podlízavým tónom, o ktorom by človek povedal, že ho v chrabromile nepoznajú.

 

 „Ďakujem slečna Patilová.“ Odpovedala McGonagalová, zložila si plášť a pokúsila sa ten fľak odškrabať, vypadalo to, ako škvrna od niečoho mazľavého, keď jej to nešlo, naslinila si prst a skúsila to tak, lenže ani to nefungovalo, „keby som vedela od čoho to len môže byť,“ šomrala potichu a ovoňala to,

 

 Harry sa snažil zachovať vážnu tvár no bolo to veľmi náročné, preto zatvoril oči aby nevidel čo so škvrnou profesorka robí, keď odchýlil oko, videl ako to oblizuje, zhlboka sa nadýchol aby zabránil obrovskému výbuchu čo sa mu dral z hrdla, pár študentov, ktorý očividne pochopili od čoho tá škvrna je robili všetko možné aby udržali vážnu tvár, nakoniec sedela celá trieda bez dychu a dokonca aj Hermiona zástankyňa profesorov a pravidiel zadržovala smiech.

 

 Harry usúdil, že už viac nevydrží ukrývať smiech a tak mávol prútikom čím škvrnu bez jedinej stopy odstránil. Našťastie hneď zazvonilo, takže sa všetci hnali k dverám, keď boli dostatočne ďaleko začali sa všetci smiať, tiekli im z očí slzy, ktoré sa nedali zastaviť, pár odvážlivcov dokonca aj okomentovalo obsah hodiny, čím len pozdvihli triedne veselie.

 

Zvyšok dňa Harry stretával na chodbách pochechtávajúcich sa ľudí, no našťastie sa nikto neodvážil vyzradiť školské tajomstvo profesorom.

Poslední komentáře
10.01.2008 16:11:27: Nazdar....pridej pls dalsi kapitolu....ja sem chodim kazdej den 5x, jestli neco neni a furt nic...uz...
09.01.2008 18:55:39: cauky uz je streda. a tady nic kdy ji pridas??
09.01.2008 18:05:53: Už je středasmiley${1} Moc se těším na další kapčusmiley${1}
09.01.2008 13:26:07: Muška světluška - smileysmileysmiley, tak to dalo mé bránici zabrat. Moc se těším na pokráčko smiley...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví