Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

10. Pomocník s učením sa našiel

   Už cítil tu strašnú teplotu a jeho vlasy sa začali páliť, keď zrazu sa pred ním z čista jasna objavila obrovská ohnivá stena ktorá zničila diablov oheň ako malú prekážku. „Zmizni odtiaľto skôr ako ti niečo urobím, začul Harry drsný hlas niekoho, koho nepoznal. Cítil sa taký vyčerpaný, že sa mu nechcelo ani rozmýšľať, padol na kolená a apaticky hľadel pred seba. „Si v poriadku mladý?“ Spýtal sa Harryho zjazvený muž ktorého si všimol pri vstupe do arény. „Myslím, že áno, odniesli asi to len moje vlasy.“ Odpovedal a pozrel na muža ktorý mu zachránil život a teraz mu podával pomocnú ruku. Harry ju pevne chytil a s menšími problémami vstal, zohol sa po svoj prútik no ten pred ním uskočil. „Prútik ti zatiaľ postrážim,“ povedal jeho záchranca a prútik uschoval vo vrecku svojho habitu. „Teraz poď odprevadím ťa do hradu, Dumbledore ťa bude chcieť vidieť.“ Harry vôbec nenamietal, mal pocit, že by to ani nezvládol. „Potrebujem elixír.“ Prehovoril Harry o päť minút neskôr keď už nazbieral aspoň trochu sily. „Nie nepotrebuješ.“ Počul odpoveď. „Keď si myslíš, že máš na takéto kliatby, tak sa neskrývaj za dáke patoky.“ „Ale ja som vyčerpaný,“ namietal Harry. „Máš si dávať pozor aké kúzla používaš keď sa nechceš vyčerpať.“ Keď konečne dorazili do riaditeľne Dumbledore sa na nich široko usmial. Som rád, že ste prišli. Harry toto je Alastor Moody, muž o ktorom som ti hovoril.“ Predstavil riaditeľ Harrymu jeho sprievodcu. „Alastor, toto je Harry Potter.“ Predstavil aj Harryho. „Vážne tak to by som si nevšimol.“ Odpovedal Moody podráždene. „načapal som mladého pri šarvátke s dákym Rusom. Je trošku unavený, ale žiaden elixír mu nedávaj, nech si nesie následky.“ Vysvetlil Moody čím si vyslúžil Harryho škaredý pohľad. Pred zápasmi si sa ma pýtal či by som ho zobral na dáke to doučovanie,“ začal priamo k veci. Dumbledore sa posunul na kresle a so záujmom počúval, zatiaľ čo Harry sa zhrozil, to ho má učiť dáky starec čo sotva chodí? „Rozhodol som sa, že ho vezmem, niečo z neho bude, len ho budem musieť naučiť trošku disciplíny, keby som nezasiahol bol by z neho už len prášok.“ Dumbledore nadvihol obočie a pozrel na Harryho. „V poriadku, Harry choď si oddýchnuť na dnes máš voľno zo školy ako všetci účastníci, ja mám ešte s Alastorom dáke veci na predebatovanie.“ Kým Harry odišiel zobral si od Moodyho svoj prútik a zamieril rovno do postele. Mal pocit, že si ľahol len pred chvíľou, a už ho budil Ron, „vstávaj za dvadsať minút máme obranu.“ Vybafol na Harryho, ten pomaly vstal a obliekol sa, po rýchlych raňajkách už mieril na prvú hodinu. Celé vyučovanie prespal, keď už konečne skončil chcel sa ísť prejsť do zakázaného lesa lenže vo dverách stretol niekoho na koho úplne zabudol. „Tak čo Potter ideme na to?“ Spýtal sa Moody opierajúc sa o svoju dlhú palicu, Harry sa uškrnul a šiel za ním do voľnej učebne obrany. „Môžeš sa ma opýtať na dáke veci, neskôr sa budem pýtať ja teba na rôzne situácie a ty mi budeš podávať tvoje riešenia.“ Vysvetlil Moody, ich dnešný plán a Harry si len vzdychol, potreboval sa naučiť kúzla a ten starý blb mu chce vtĺkať do hlavy teóriu. „Kde som včera urobil chybu?“ Spýtal sa Harry znudene prvú vec čo ho napadla. „Postavil si sa proti mocnejšiemu a skúsenejšiemu kúzelníkovi.“ Odpovedal sucho Moody. „Ale duely nebudú vždy iba s rovnocennými, alebo slabšími kúzelníkmi.“ Rozhorčil sa Harry čím vyvolal úsmev na starcovej tvári. „Ja viem a preto ťa chcem niečo naučiť. Bola blbosť bojovať proti silnejšiemu nebeským ohňom.“ „Ako som mal teda proti nemu ísť, snáď nie Aquamenty?“  Zasmial sa Harry, hneď na to však dostal ranu palicou. Stačilo vyčarovať štít, ktorý prinúti otočiť sa diablov oheň proti zosielateľovy, ten by ho musel zrušiť sám, čím si ty ušetríš silu,“

 

 

 „Ono sa to jednoducho povie, ale urobí ťažšie, hlavne keď taký štít nepoznám.“ Odvrkol Harry a založil si ruky na prsia, „keby ste stáli proti tomu chalanovi tak by som si pozrel ako by ste dopadli.“ Pokračoval drzo a vôbec ho to netrápilo. „Výborne tak keď si myslíš, že si naozaj dobrý, len preto, že vieš vyčarovať nebeský oheň tak na mňa zaútoč.“ Odpovedal Divooký, „tak do toho!“ zreval keď videl, že sa Harry k ničomu nemá, Harry teda mykol plecami a siahol po prútiku, sotva sa ho však chytil, a už ležal na zemi v bezvedomí. Prebrala ho až spŕška ľadovej vody, „veľmi si ma ohromil, o aký si mocný.“ Vŕtal Moody posmešne, Harry sťažka vstal. „Nikdy nespúšťaj oči z nepriateľa.“ Prikázal Moody. „Kázali ste mi zaútočiť na vás a ani ste mi nedali príležitosť.“ Ohradil sa Harry. „Hádam si nemyslíš, že tvoj nepriateľ bude čakať kým vytiahneš prútik a zaútočíš.“ Zasmial sa Divooký, „dnes bude tvoj tréning spočívať v rýchlosti tasenia prútiku,“ povedal po chvíli keď si bol istý, že je Harry kľudný. Hneď na to mu vysvetlil ako správne vytiahnuť prútik a sledoval Harryho pokusy. Zatiaľ čo Harry cvičil, vysvetľoval mu zložité situácie ktoré v bojoch môžu nastať a ako ich riešiť, vo väčšine Harryho odpovedí bolo toľko chýb, že by to stálo život niekoho koho mal Harry chrániť a jeho ťažkými zraneniami, alebo smrťou oboch. Po dvoch hodinách mal Harry ruku už takú ťažkú, že ju nezvládal ani zdvihnúť, no Moody trval na tom, že má Harry pokračovať, vysvetlil mu kde robil chyby a povedal ako ich napraviť a čomu sa vyvarovať. Keď ho Moody konečne prepustil bola už tma, Harry nebol unavený len po fyzickej stránke, ale aj po psychickej, keď totiž vysvetlil Divookému svoju taktiku boja, chytil sa toho a začal Harryho drilovať obranu a útok mysľou, (stále dookola pritom musel skrývať a vyťahovať prútik. Ani sa nepokúšal rozprávať sa s kamarátmi, ignoroval Hermionu ktorá vzrušene každému opisovala ako porazila svojho súpera a zapadol do spálne, ani sa neprezliekal, pretože mal presilenú ruku, len ľahol do postele a spal. V ten istý moment ako Harry zaspal sa odohrávala porada všetkých profesorov v zborovni. „Ako vysvetlíte, že zmizol Durmštrangský (Kruvalský) študent?“ Spýtal sa Severus Snape Albusa Dumbledora, to bohužiaľ neviem, väčšie obavy však mám o to, či náhodou nenašiel vezenie piateho.“ Odpovedal zamyslene riaditeľ. „Akoby ho mohol nájsť študent inej školy, keď po tej učebni pátrali tisícky ľudí čo poznali Rokfort ako vlastné topánky a nikdy ju nenašli?“ Čudovala sa McGonagalová. „Je možné, že sa dáke spisy dostali do nesprávnych rúk, a keď ide o to hľadanie myslím si, že je to len výmysel ako aj Tajomná komnata.“ Zapojil sa do debaty profesor Flitvic. „Z vlastnej skúsenosti viem, že legendy neradno podceňovať, no nateraz nemá zmysel aby sme zabíjali čas domnienkami ktoré nemusia byť správne.“ Ukončil debatu riaditeľ a rozpustil poradu. Rokfortský hrad mal mnoho tajomstiev, o všetkých vedeli jedine zakladatelia. Potichu zastonal, a zamieril do riaditeľne vybaviť posledné papierovačky čo musel. Harry mal ďalšie dva dni voľno a tak sa venoval štúdiu z knihy ktorú našiel v starej učebni, sklamane zistil, že neobsahuje mnoho užitočných informácií, väčšinu totiž poznal, to čo vtedy považovali za kúzla čiernej mágie bolo už zastarané, kúzelníci za ten čas stihli vymyslieť omnoho krutejšie kliatby ako ublížiť iným ľuďom, našiel však pár štítov, ktoré sa mu mohli zísť, tie štíty za dlhé roky vypadli z povedomia a nové vymyslené neboli.

Poslední komentáře
28.12.2007 01:25:44: Vynikající povídka. Musím uznat zajívamý děj.smiley Jsem zvědavý jak se to všechno vyvyne smiley. Doufám...
27.12.2007 21:06:21: tak to je mazec, precetl sem to jednim dechem....je dobre, ze se tam stridaj chvilky napeti s chvilk...
27.12.2007 20:31:03: nádherná povídka , u většiny kapitol mam záchvaty smíchusmiley nechápu jak to děláš,ale miluju tuhle p...
27.12.2007 19:32:20: Včera jsem se do toho tak zažrala, že jsem nevnímala okolí. Sice mě Ssethe mrzí, že s tvýma minulíma...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví