Ssethové stránky

Vytajte na nových Ssethových stránkach

Harry Potter a tajomstvo piateho zakladateľa

1. Nájdenie strateného

Veselé vianoce

Po desiatich rokoch bol práve tento deň ten najhorúcejší, v celom Londýne sa nepohol ani jediný lístok, všade vládlo úplne bezvetrie, čo iba zvýrazňovalo nepríjemnú horúčavu.

 Kedysi zelená tráva už týždeň nebola ani z ďaleka takej farby ako by mala byť, zostali z nej iba suché pozostatky, ktoré neboli schopné ukryť výkaly domácich zvieratok, ktorých púšťali ich majitelia samotných von.

 Všade vládol úplný kľud, na ulici sa nenachádzal jediný človek, pretože všetci boli zalezený vo svojich príbytkoch a sedeli pri klimatizáciách ktoré bežali na plný výkon. Toto počasie malo však aj dobrú stránku pretože sa na predaji už spomínaných klimatizácií nabalilo množstvo ľudí.

 Jedným z nich bol aj chlapec v obnosených šatách, mnoho ľudí sa čudovalo, odkiaľ má také drahé prístroje keď chodí v starých a obnosených šatách no nikdy sa nevypytovali, vždy si zobrali ponúknutý tovar a so spokojným výrazom zamierili domov.

 Chlapec bol na svoj vek primerane vysoký, jeho postava bola štíhla a dobre tvarovaná, strapaté čierne vlasy mu trčali na všetky strany ale to mu očividne nevadilo, jedinou vadou bol jeho zrak, túto drobnosť, ako vždy hovorieval, odstránil tak, že si kúpil kontaktné šošovky, jeho oči žiarili v noci ako smaragdy a človek mal pocit, že tomu chlapcovi nič neunikne.

 Harry Potter, práve predal klimatizáciu z posledného záťahu, podarilo sa mu ju ukradnúť už pred týždňom no neodvážil sa ju vyniesť na ulicu skôr, pretože majitelia obchodov v ktorých kradol po ňom intenzívne pátrali. Priateľov nemal žiadnych pretože býval na ulici a s takými sa nikto nebavil.

 Jemu to však ani trošku nevadilo, na ulici žil už od desiatich rokov. Najprv býval u opatrovníkov, ktorý boli však veľmi krutý a používali ho ako sluhu, okrem iného si na ňom vybíjali aj sklamanie z vlastného života, jednej noci sa jednoducho zobral a odišiel, niaky čas potom býval v sirotinci, tam však dlho nevydržal pretože zistil, že ho stále sledujú dáky ľudia, od vtedy je jeho domovom celé mesto ako to s obľubou hovorieval, vždy mal čo jesť, pretože bol dosť šikovný a múdri na to aby si niečo zaobstaral.

 Pomáhalo mu aj to, že dokázal úplne presne zistiť, na čo iný ľudia myslia, nevedel to síce vysvetliť ale bolo to tak a on sa tomu nebránil, občas sa mu stávali čudné veci no postupom času sa ich naučil trochu ovládať, keď chcel dokázal byť pre priemyselné kamery neviditeľný, a tak sa stal postrachom pre všetky veľké obchody.

 Pár ľudí si ho dokonca aj najalo aby pre nich niečo potiahol, no on to vždy odmietol, nikdy si totiž nezobral veci ktoré by nepotreboval, zámky áut boli preňho hračka, stačilo aby priložil ruku k zámku, trochu sa sústredil a bol v nútri, pred týždňom zistil, že dokáže aj ovplyvniť iného človeka, nedokázal to síce s každým, ale na pár ľuďoch sa mu to podarilo.

 Keď ho jeden policajt chytil a dal mu púta, stretli sa na moment ich pohľady a Harry sa dostal do jeho hlavy, zistil čo s ním policajt chce urobiť a to ho vyľakalo, strašne prial aby ho policajt pustil a čuduj sa svete, ten mu bez jediného slova zložil putá a nechal ho odísť.

 Teraz si s plným vreckom peňazí za predanú klimatizáciu spokojne vykračoval do najbližšieho rýchleho občerstvenia , aby si kúpil vynikajúce raňajky a dáku tu kávu. Len čo zaplatil, sadol si k stolu čo sa nachádzal najbližšie k dverám a s chuťou sa pustil do jedla, pričom jeho oči stále monitorovali čo robia ľudia v jeho okolí. Už mal polovičku zjedenú keď zazvonil zvonček nad vstupnými dverami a dnu vstúpili dvaja muži v čudnom oblečení.

 Jeden bol vysoký muž s dlhými striebornými vlasmi a bradou, zatiaľ čo ten druhý, bol omnoho mladší, mal čierne a mastnú vlasy ktoré mu zakrývali krk a siahali mu po plecia, čo Harryho zaujalo bol ich odev, nemali na sebe totiž to čo nosili normálny ľudia, ale akési dlhé plášte, rozhliadli sa po okolí a Harry stihol len na poslednú chvíľu zaliezť pod stôl, zobral si zo sebou aj jedlo aby zakryl stopy, starší muž sa usmial a zamieril priamo k jeho stolu.

 Harry sa rýchlo sústredil aby sa stal aspoň na krátku chvíľu neviditeľný, priemyselné kamery ho nikdy nezachytili práve vďaka tomuto triku, nečujne sa prešmykol pod vedľajší stôl, a keď mu boli muži otočený chrbtom vybehol von.

 „Môžeš vyliezť spod toho stola Harry nemusíš sa nás báť.“ Počul Harry tesne pred tým než vyšiel na ulicu, to už však bol viditeľný, v skutočnosti sa stal viditeľným len tesne po tom ako sa dostal pod ten druhý stôl.

 Zastavil sa pred výkladom a cez sklo sledoval ako tí chlapi zareagujú, najprv obaja sedeli a čakali, že vylezie spod stola no keď tam sedeli už dlhšie Harry nevydržal a zaklopal na sklo, obom ukázal to najkrajšie gesto aké poznal, zasmial sa nad ich prekvapenými výrazmi a rozbehol sa preč skôr ako sa stihli spamätať. Keď vybehol Dumbledore zo Snapeom na ulicu tá už bola prázdna, „očividne je šikovnejší ako ste si mysleli čo?“

 Odfrkol Snape (ten čiernovlasí) nato sa zvrtol a už ho nebolo, Harry na to hľadel s otvorenými ústami, „ten muž zmizol!“ uvedomilo si ohromene, „ale ja to viem lepšie, nevydávam ten smiešny zvuk.“ Zašomral si spokojne keď tak zmizol aj ten druhý, okrem toho jedného policajta sa ešte nikomu nepodarilo ho chytiť, aj ten policajt ho dostal iba vďaka tomu, že ho nachytal práve keď vykonával malú potrebu.

 Vyliezol z kanála a zatvoril za sebou poklop aby tam niekto nespadol, z vrecka vybral svoje nedojedené raňajky a s chuťou sa do nich pustil. Celý deň strávil tým, že sa flákal po meste, keďže bola nedeľa, boli všetky obchody zatvorené, samozrejme okrem hypermarketov kde si Harry “nakúpil“ večeru a pár nových vecí.

 Potiahol zopár tenisiek pretože tie staré už boli dosť opotrebované, tak isto si zobral aj dáke čisté oblečenie pretože to staré už začalo zapáchať, vyšiel von a to čo zbadal ho nepríjemne prekvapilo, priamo oproti nemu šli dve hliadky polície, „kurva!“

 Zanadával a najrýchlejšie ako dokázal sa rozbehol iným smerom, no aj z tej strany mu už išli oproti, a tak mu neostalo nič iné iba utekať smerom k rebríku čo viedol na strechu obchodu, mrštne sa vyštveral hore a po streche zamieril šprintom na druhú stranu obchodu, rátal s tým, že sa tam dostane rýchlejšie ako tí policajti čo musia celú budovu obehnúť.

 Škrípanie bŕzd staršieho forda mu však prezradilo, že policajti neutekali, jednoducho sadli do auta a išli mu naproti, behom sekundy zmenil smer a dobehol až na kraj strechy, z tej strany kde stál nebol žiaden rebrík takže nikto nepredpokladal, že pôjde tade, opäť sa sústredil, čupol si a skočil, bola to poriadna výška, ale dokázal dopadnúť bez toho aby sa zranil, nevedel ako, ale podarilo sa mu spomaliť pád.

 Pri dopade ho zaštípali nohy, s tichými nadávkami dobehol k najbližšiemu mercedesu, otvoril ho bez toho aby spustil alarm vhodil dnu svoj nákup, naskočil za volant a naštartoval. „S týmto som ešte nešiel.“ Uškrnul sa spokojne dupol na plyn, automatická prevodovka mu uľahčila šoférovanie, takže nemusel špekulovať s radením rýchlostí.

 Kým si polícia stačila uvedomiť čo sa stalo bol už Harry na druhej strane mesta a rútil sa sto dvadsať po hlavnej triede. Bolo niečo okolo jedenástej večer keď ho to už prestalo baviť. Odstavil auto na krajnicu zaplatil parkovací lístok na desať dní dopredu a zmizol v temnej uličke. Ani nie desať minút na to sa pri aute objavila dvojica mužov, čo hľadala Harryho už ráno no o tom Harry nič nevedel.

 „Musím uznať, že je vážne dobrý.“ Prehovoril Snape a Dumbledore mu na to odpovedal úsmevom a pridvihnutím obočia. „Musí byť dobrý, hľadáme ho už tretí rok a až teraz sme sa k nemu dostali dostatočne blízko a aj tak nám stále uniká.“ Povedal Dumbledore a s privretými očami skúmal uličku, „šiel tadeto, ale to už dávnejšie.“

 Ukázal Dumbledore smerom kade Harry odišiel, Snape len prikývol a nasledoval Dumbledora.

Keď Harry dorazil do jednej zo svojich skrýš, vybalil si svoje nové veci a obliekol si ich ti staré hodil do kanála kde ich zobral prúd vody, vytiahol si bagetu a mlieko a s pustil sa do jedla.

 Keď bol najedený a začali sa mu zatvárať oči únavou spozornel, jeho inštinkt mu hovoril, že sa niekto blíži, nenápadne odtiahol kúsok zhrdzaveného plechu a sledoval čo sa  vonku deje. „Je niekde tu Albus, som si tým stopercentne istý,“ prehovoril umastený netopier ako ho Harry nazval a namieril dáke žiariace drevo Harryho smerom. Harry stačil uhnúť len na poslednú chvíľu pred lúčom svetla čo dopadol na stenu zo šrotu za ktorou sa ukrýval.

 „Kurva, kurva, kurva,“ nadával a bleskovo si balil všetky veci, už o pár sekúnd neskôr bežal po ulici ktorá susedila s tou kde sa skrýval, ozvalo sa prasknutie a obaja muži mu boli v pätách, Harry nechápal ako sa tam objavili, veď len pred chvíľou boli na opačnej strane kovového šrotu v ktorom sa ukrýval, keď sa tam však pozrel zistil, že po jeho skrýši niet ani stopy, opäť zanadáva a zabočil za roh, bežal už dobré dve hodiny a vždy keď si myslel, že už ich striasol s prasknutím mu boli opäť za pätami.

 Už začínal byť unavený, ale stále sa spoliehal na to, že tí dvaja už tiež nebudú vládať, keď už vážne nevládal, vbehol do dákeho mrakodrapu a ukryl sa tam, tí dvaja prebehli okolo a nevšimli si ho, aby sa uistil, že už ho tak ľahko nenájdu vyviezol sa na strechu budovy a tam si vyčerpane sadol na zem. „Skoro ma dostali, zaujímalo by ma čo to bolo za ľudí, pretože to ako ma vždy dobehli bolo viac ako čudné.“

 Uvažoval nahlas a zahryzol do čokoládovej tyčinky ktorú vytiahol z vrecka. „Hlavne, že som sa ich zbavil.“ Vydýchol si po pol hodine a opäť začal driemať, bol už vážne unavený takže sa ani nečudoval, že si nevšimol známu dvojicu vychádzať na strechu.

 „Tak sme ho konečne chytili.“ Vydýchol si Dumbledore a pomalým krokom zamieril k spiacemu Harrymu, to však robiť nemal, Harryho starcov hlas prebral, vyskočil na rovné nohy a pohľadom hľadal možnú únikovú cestu, keď to tí dvaja uvideli odstúpili jeden od druhého aby mali väčšiu šancu ho chytiť a vytiahli prútiky.

 Harry sa pri pohľade na tie dva patyky zasmial. „Nedostanete ma,“ povedal a rozbehol sa k okraju strechy, bohužiaľ až neskoro si uvedomil, že sa nenachádza na druhom poschodí, ale päťdesiatom.

 Najprv uvažoval, že začne kričať do  rozhodol sa, že je to zbytočné a tak si len užíval pád, naberal stále väčšiu a väčšiu rýchlosť a čo ho prekvapilo bol, že sa vôbec nebál, jednoducho si to užíval, niekde na tridsiatom poschodí sa začal sústrediť aby sa aspoň pokúsil spomaliť pád no dosiahol iba to, že na chvíľku spomalil a začal rotovať, keď sa mu podarilo pád ustáliť všimol si, že na zemi ho už čakajú obaja muži a mieria naňho tými kúskami dreva, ten starší ním zamával, niečo zamumlal a Harryho pocítil ako ho spomaľuje nápor vetra ktorý vychádza z toho patyka.

 To bola ale sila.“ Vydýchol očarene mysliac tým ten pád, keď si však uvedomil, že sa tí dvaja dákym zázrakom dostali dole skôr ako on a to padal, zarazene si ich začal prehliadať, keď sa k nemu však začali približovať otočil sa a rozbehol smerom do tmavej uličky, len čo tam dobehol, prestali ho poslúchať jeho nohy a on sa natiahol na tvrdú zem.

 Rýchlo si sadol a pokúsil sa vstať no nohy mu nefungovali. „Čo ste mi to urobili, prečo som chromí!“ Zreval na dvojicu ktorá sa pred ním z čista jasna objavila. „Neboj sa dáme ti ich do poriadku len čo nám sľúbiš, že sa nepokúsiš utiecť, pretože sa ti to už teraz nepodarí.“

 Prehovoril ten starší. „Volám sa Albus Dumbledore a som riaditeľom strednej školy čarodejníckej, som tu preto lebo ťa už tri roky hľadáme. Už od narodenia si u nás zapísaný, ale keď sa nám nepodarilo ťa nájsť u tvojich príbuzných kde sme ťa umiestnili, začali sme mať o teba strach.“ Vysvetľoval kľudným hlasom a jeho modré oči sa zavŕtavali do tých Harryho, ten to samozrejme hneď využil, keď mal nohy voľne, vliezol tomu starcovi do mysle a pokúsil sa mu vsugerovať, že už je odvedený v tej škole.

 Dumbledore sa však len usmial, „Ako vidím tak už dokážeš aspoň v obmedzenej miere využívať svoju čarovnú  moc, ale musím ťa upozorniť, že v našom svete sa považuje za neslušnosť liezť iným ľuďom do hlavy.“ Povedal a sám vliezol Harrymu do hlavy, Harry ostal taký zaskočený, že nevedel čo urobiť, sústredil sa na to aby ho dostal zo svojej hlavy von, po čele mu začal stekať pot a päste od napätia zaťal tak pevne až si nechtami prerazil kožu na dlani, „tak vidíš, že to nieje dvakrát príjemné, ale musím uznať, že si sa veľmi dobre bránil.“

 Počas Harryho rozhovoru s Dumbledorom druhý muž mlčal a skúmavým pohľadom si premeriaval mladého čarodejníka. „Dovoľ aby som ti predstavil Severusa Snapea, je učiteľom na Rokforte, škole kam koncom augusta nastúpiš.“ Predstavil Dumbledore Harrymu toho umasteného netopiera, Snape sa ani nepokúšal tváriť sa, že ho teší ich zoznámenie a Harrymu na to odpovedal nepekným gestom.

 „Však vás takéto správanie rýchlo prejde Potter, len čo nastúpite na moje hodiny.“ Precedil Snape ľadovo pomedzi zuby, „a kto povedal, že stojím o to chodiť na tú vašu školu?“ spýtal sa Harry so spurným tónom. „Obávam sa, že v tomto nemáte na výber Potter, buď nastúpite k nám, alebo vás odvedieme na policajnú stanicu a oni si už s vami poradia.“

 Zasyčal Snape jedovito. „Podľa toho čo hovorí Snape,“ povedal Harry pri čom zvýraznil priezvisko profesora lektvarov, „nemám moc na výber,“ podvolil sa nakoniec Harry a so zvesenou hlavou čakal na dáke príkazy čo má robiť. „Vyhrážanie nebolo potrebné Severus,“ povedal káravo Dumbledore, vytiahol z vrecka starú fixku a dal ju Harrymu do ruky, „stretneme sa na mieste, tri, dva, jedna, teraz.“

 Odpočítal a Harry pocítil ako ho dáka neviditeľná ruka ťahá obrovskou rýchlosťou doneznáma. Keď zrazu všetko prestalo dopadol na zem, skoro spadol, no podarilo  sa mu to ustáť. „Čo to kurva...“ začal no onemel v polovici vety, ostal hľadieť na obrovský hrad ktorý sa pred ním týčil. „Ako vidím, náš hrad sa vám páči,“ ozval sa za ním ľadový hlas Snapea.

 „Do p... papučky :-D!“ zreval Harry a prudko odskočil od čarodejníka ktorý ho tak vyľakal. „Pre budúcnosť Harry, takéto slová si prosím odpusti.“ Požiadal ho Dumbledore. „Veď hej, ale keď ma tento chu... ,pán profesor tak vydesil tak som povedal prvé čo mi padlo na jazyk, to je sila zvyku.“ „Však mi vás to odučíme.“ Zavrčal Snape a na tvári sa mu mihol pomstychtiví výraz.

„Profesor Dumbledore?“ spýtal sa Harry. „On je Snape chorý keď o sebe hovorí v množnom čísle?“ rýpol si Harry, Dumbledore len zakrútil hlavou, poďme radšej dnu, ďakujem ti Severus za tvoju pomoc, teraz sa môžeš venovať svojej prázdninovej náplni, ja ešte s Harrym preberiem čo bude robiť do začiatku školského roka, a ako to bude pokračovať počas neho.“

 Snape sa bez námietok otočil a zmizol niekde v pivniciach hradu. „To je stále taký?“ Spýtal sa Harry a pridal do kroku aby dobehol starého profesora. Do dvanástej hodiny strávil s ním v riaditeľni a počúval čo všetko bude musieť urobiť, medzi inými sa dozvedel, že sa bude musieť za dva mesiace naučiť všetko čo ostatný prebrali za tri roky, aby mohol chodiť do triedy zo svojimi vrstovníkmi,

Dumbledore mu vysvetlil základy o čarodejníckej spoločnosti a povedal mu aj základné pravidlá ktoré nesmie porušiť, vysvetlil mu ako funguje prútik a povedal mu aj ako sa čarodejníci presúvajú. Keď mu večer ukázal kde bude spať bol už taký unavený, že si rovno ľahol a zaspal.

Poslední komentáře
14.08.2011 16:15:11: Ahoj na Tvoji stránku jsem narazila úplně náhodou, ale moc se mi tu líbí. A tato povídka vypadá hodn...
25.02.2008 16:04:31: juj, to je vážně suprový. moc se mi to líbí. honem jdu na další...
08.01.2008 08:53:22: Jé, to je pěkný, něco úplně nového smiley Jsem ráda, ža jsi ty stránky nezrušil smiley , protože jsem j...
 
Ďakujem za každý príspevok ktorý sa objaví